Vážení študenti práva (a nielen Vy) pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky. Skôr, ako pristúpime k ďalšej informácii o našich právach, zopakujme si dôležité skutočnosti, ktoré sme priniesli v minulom článku.
Ani v posledných predčasných voľbách v roku 2023 sa nenašla politická strana či politické hnutie, ktoré by malo riešenie na stále viac a viac sa prehlbujúci a vyskytujúci problém mobbingu na pracoviskách.
Mnohí novinári, politológovia, blogerí, sociológovia, zatiahli do témy mobbingu, bossingu, ktorú som priniesla v roku 2012 vo volebnom programe do parlamentu. A ktorej sa stále venujeme (IOÚP). Boj za spravodlivosťou pokračuje.
Zopakujem:za posledných desať rokov sme zaznamenali zlú firemnú kultúru aj na pracovisku Národnej rady Slovenskej republiky. Ani tam nikto nekázal ju zastaviť.
Jedným z posledných príkladov sa stal v našom výskume list zo dňa 14.10.2022, ktorý sme adresovali Borisovi Kollárovi, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci riešenia patológie na pracoviskách. A hľa, predseda parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky sa začal médiami zviditeľňovať akýmsi novým rokovacím poriadkom. A tento by mal priniesť akože nápravu v slušnom konaní či správaní zvolených poslancov. Je vidieť, že Boris Kollár chce byť v parlamente za pomoci neznalých, neskúsených, nevedomých voličov, ktorí nemajú právne vedomie. Boris Kollár nám neodpovedal. A tak aj skončil. Chcel mať moc, za ktorú je dobre zaplatené. A preto hľadal voličov na predčasné voľby. Ale POZOR! Predčasné voľby nevyriešia chudobu, právo, či ne/spravodlivosť na Slovensku. A preto ideme ďalej a riešime históriu nášho národa, ktorý nemá skúsenosti s našimi politickými stranami.
Súčasné zviditeľňovanie politickej moci, ako píšu novinári, je nájsť 76 poslancov parlamentu pre získanie väčšiny na schvaľovanie zákonov či iných právnych predpisov. Je to to isté (ako som už na blogu sme písala), ako vo volebnom období 2012 -2016, kedy mali SMERÁCI 83 poslancov a tým politickú väčšinu.
Doplácame na to, že vyše tridsať rokov nikto neriešil do hĺbky. . .
Ako mi píše pán Jaroslav Čižmárik „No,úprimne? Je fajn, že zopár prípadov šikany v práci bolo zverejnené na blogu, fajn. A čo sa zmenilo pre konkrétnu obeť? NIČ! Obete mobbingu s hanbou a značným ponížením odchádzajú z práce, kde ich šikanovali. Odniesli si akurát dlhodobú traumu. Kým sa tento problém nezačne seriózne riešiť nezmení sa nič. A nič na tom nezmenia ani tieto príspevky.“
Pán Čižmárik, nebojte sa, tieto príspevky aspoň niečo zmenia, lebo národ potrebuje právne vedomie, ktorým pochopí, že poslanci parlamentu mu ani v tomto volebnom období 2023-2027 nepomôžu.
Na Ministerstve spravodlivosti SR našli Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 26. mája 1998 vo veci Ekbatani v. Švédsko, v ktorom bolo judikované, že ak v konaní rozhoduje viacero súdnych inštancií požiadavka verejnosti, teda nariadenia ústneho pojednávania vo veci, sa vzťahuje najmä na súd prvej inštancie. Nariadenie ústneho pojednávania v konaní na súde prvej inštancie je postačujúce, a to najmä vtedy, ak odvolací súd resp. súd vyššej inštancie prejedná právne otázky, nie otázky podstatné pre skutkový stav veci.
V porovnaní s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva – na Slovensku máme Civilný sporový poriadok, platný od 1. júla 2016, ktorý v ustanovení § 385 ods. 1 C.S.P. upravuje: Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V tomto prípade sudcovská koncentrácia konania mala povinnosť strán (tí odvážní mi dajú za pravdu) uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, ak by konala so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. To znamená už pred prvým pojednávaním na súde prvej inštancie. Ale tieto prostriedky neboli uplatnené včas.
Vážení študenti práva a nielen Vy, toto už nie je boj o odborné vedomosti. Tie už dávno v takýchto dlhých kauzách pracovných sporov sa stratili do oblasti marenia spravodlivosti. A kým? Našimi zamestnancami s právnickým vzdelaním. Je to zákerný boj kto z koho. LEBO: Ak v tomto sledovanom prípade exposlankyne parlamentu proti žalovanému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví si nechce priznať procesné chyby, na ktoré sme upozornili v žalobnom návrhu v roku 2016, potom sme sa dostali do štádia hľadania pravdy za spravodlivostou. A tak od roku 2016 t.j. po skončení volebného obdobia 2012 – 2016 boj pokračuje.
Zopakujem: Dňa 17. januára 2017 na Okresnom súde Bratislava II na súdnom pojednávaní o 9, oo hod. dokazujem, aké zákony nám poslanci prijímajú a ako ich sudcovia spolu s advokátmi aplikujú. Lebo práve tu často riešime konkrétny problém občanov vo veci bezprávia z Vášho pracoviska. Mnohí z Vás, občanov, stále nevedia a ani neriešia stav teroru, v akom sa nachádzajú. Boja sa o svoju existenciu.
https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/pojednavanie/777276ac-950a-4078-a67a-9a074feff8a6
Hovorila som v parlamente ako prvá poslankyňa v histórii o novej forme násilia, o pracovno-právnom prenasledovaní na pracoviskách, ktoré sa deje naprieč celou Európskou úniou.Bol a je to začiatok novej éry v dejinách nielen slovenskej spoločnosti. Naša vláda, naši poslanci parlamentu sa púšťali do populistických tém. Chceli osloviť už aj tak dávno v stereotype žijúceho slovenského občana. Politici si neuvedomovali (a stále si to neuvedomujú), že rýchle tempo nášho života prinieslo so sebou aj rôzne choroby 21. storočia. Veľký psychický tlak, ktorý vytvára peklo vo vzťahoch, tento psychický tlak prenikol aj na naše pracoviská.
Kto koho porazí? A kto zvíťazí? A koľko právných úkonov ešte budeme musieť absolvovať. Vari do nekonečna? Kam sme klesli s našimi odbornými vedomosťami právnikov? Kam zmizlo právne posúdenie toho, ktorého prípadu? Lebo – takýto postup hľadania Rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva je cesta od merita veci.
Vážení študenti práva a nielen Vy, dňa 05. 04. 2023 uplynulo 7 rokov, čo exposlankyňa parlamentu podala na Okresnom súde Bratislava II návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom sa domáha vyplatenia mzdy za dva mesiace, a to po skončení pôsobenia poslankyne parlamentu vo volebnom období 2012 – 2016. Už 7 rokov sa domáha vyplatenia mzdy za dva mesiace. 7 rokov žiada od žalovaného doklad o mzde ako dôležitý listinný dôkaz zaplatenia mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 7 rokov sa pojednáva, rozhoduje, ktorý súd to bude pojednávať, menia sa sudcovia a tak dokola. Sústavným predlžovaním súdneho konania – návrh na vydanie platobného rozkazu sa odkláňa od merita veci a dochádza k neodbornému výkladu práva súdom prvého stupňa.
Dňa 06. 04. 2023 som na súd predložila listinný dôkaz Nárok na pracovné voľno – oznámenie Č.: ÚRSO/OÚ-5380/2012/BA zo dňa 15. 2. 2012, ako dôležitú právnu skutočnosť na preukázanie mojich právnych nárokov vyplatenia mzdy za obdobie výpovednej doby dva mesiace.
Až bomba zastavila klamstvá advokáta Úradu pre regulácie sieťových odvetví
Znovu zopakujem: Ak by prvostupňový súd t. j. Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) venoval pozornosť môjmu návrhu na vydanie platobného rozkazu mohol a mal rozhodnúť mimosúdnou cestou. A tým by som nemusela uplatňovať právne úkony na zachovanie mojich práv na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa článku 36 Listiny základných práv a slobôd.
Znovu zopakujem: Bolo a je povinnosťou žalovaného dokázať, či mi vyplatil mzdu za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, a to pomocou písomného dôkazu – doklad o mzde. Doklad o mzde je dôležitý listinný dôkaz pre uplatnenie mojich právnych nárokov na vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, ktorá mi prináleží po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012 – 2016 dňom 05. 03. 2016.
Znovu zopakujem: Ani Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) ani nová sudkyňa (Mgr. Ing. Erika Klinčková), t. č. pridelená na Mestský súd Bratislava IV nevyzvala žalovaného počas troch prebiehajúcich pojednávaní o predloženie dôkazu, a to dokladu o mzde, ktorým by žalovaný preukázal zaplatenie výpovednej doby za dva mesiace od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016.
Vážení študenti práva a nielen Vy: Prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) v rozsudku na strane 6, v bode 24 „Súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 16 Cpr/2/2016-195 zo dňa 17 01 2018, podľa ktorého výpovedná doba uplynula posledným dňom ochrannej doby dňa 05. 03. 2016. Výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede t. j. dňom 01. 04. 2012 a uplynula posledným dňom ochrannej doby t. j. dňa 05. 03. 2016.“
V rozsudku na strane 7, bod 24, tretí riadok prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) znovu uvádza „Výpovedná doba preto plynula od 01. 04. 2012 (od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede) a skončila 05. 03. 2016 (uplynutím posledného dňa ochrannej doby).“
Tu prvostupňový súd dvakrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016.
Vážení študenti práva a nielen Vy, na takýto Rozsudok čakám ako exposlankyňa parlamentu vyjadrenie od žalovaného Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zaplatenie výpovednej doby od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dokazuje, že pácha trestný čin
Až bomba zastavila klamstvá advokáta Úradu pre regulácie sieťových odvetví
Ani praktické skúsenosti s novým Civilným sporovým poriadkom (s účinnosťou od 1. júla 2016) nám neukázali, že táto právna úprava je dostatočnou garanciou práv zamestnanca a zamestnávateľa. A zároveň nedosahuje kvalitu právneho predpisu, pomocou ktorého by odborne zdatní právnici riešili zložitú problematiku ľudských a politických práv občanov Slovenskej republiky.
Inštitút ochrany ústavných práv v našej krajine stále zviditeľňuje a pomocou osvety a monitoringu signalizuje zákonodarcom, aby klasifikovali šikanovanie a akékoľvek iné psychické násilie ako telesnú ujmu a zodpovedajúcim spôsobom páchateľa tohto skutku sankcionovali. Zatiaľ nám naša osveta a monitoring zviditeľnili, že ministri, premiér, vedúci, riaditelia začali stále viac a viac používať pojem šikanovanie na pracovisku.
Je zlou reklamou pre našu krajinu alarmujúci nárast psychických porúch (ambulantnej, lôžkové, práceneschopnosť), mnoho ľudí má depresiu, úzkosť, syndróm vyhorenia, a pod. To má za následky dávky v nezamestnanosti a dávky v práceneschopnosti a niekedy aj náklady na rehabilitáciu a predčasný odchod do dôchodku. Toto všetko je dôsledkom 34 – ročnej politiky a zároveň ďalším rozhodujúcim dôvodom na intenzívne postihnutie šikanovania a všetkých druhov psychického násilia.
Pred každými voľbami tu máme politické klamstvá, ktoré patria k tradičnej európskej politike. A rovnako predvolebné sľuby politikov o rôznych témach sú tiež tradičné formy získavania voličov.
A nezabúdajme, po voľbách nám cez médiá zvolení kandidáti vyhlasujú, ako sa obklopia svojimi ľudmi a tak si zabezpečia svoju stoličku vo volebnom období. A to všetko na úkor tých, čo tam doteraz pracovali. Takéto koleso preberania moci sa realizovalo aj po posledných župných, komunálných či parlamentných voľbách. Tí, ktorí nemajú strach, bránia si svoju prácu.
Vážení občania, ďakujeme Vám za Vaše listy, ktoré nám ukazujú, v akej spoločnosti žijeme „…….po niekoľkoročných skúsenostiam som dospela k rovnakému záveru, že ústavní činitelia z celého spektra politických strán nemajú záujem, alebo nevedia riešiť problémy občanov SR. Selektívne vyberajú populistickú politickú agendu, ktorá nerieši systémové problémy občanov pri vymožiteľnosti práva a dodržiavaní ľudských a politických práv. Ste fundovanou odborníčkou,ktorá perzekúciu štátu sama zažíva. Preto sa viete vžiť do rolí obetí a odporcov morálne zdevastovaného diktátorského režimu uneseného štátu SR. Všetci, ktorí sme sa dostali do sporu so štátom Slovenská republika na súdoch, prokuratúrach, polícii, zamestnaniach, máme svoj príbeh, ktorý nezaujíma vládu, parlament a ani zamestnancov štátnych inštitúcií. V štátnych inštitúciách sa kopia naše žiadosti, o ktorých rozhodujú politicky dosadení šéfovia a protekční zamestnanci, ktorí nechcú alebo sú odborne nekompetentní riešiť zložitú problematiku ľudských a politických práv občanov SR. Morálka vlády, parlamentu a štátnych zamestnancov je základom právneho a demokratického štátu. Bez morálky sa vždy nájdu paragrafy a podvody, ako právo obísť. Medializácia je prevenciou a ochranou týraných obetí. Na informácie o týraných občanoch štátom Slovenská republika je buď absolútne embargo alebo z obete sa na Slovensku urobí vinník a klamár.
Snáď to už v našej justícii niekto akceptuje. Lebo točiť koleso boja za právo až na ústavný súd je cesta do nenávratna.
Nech sa všetkým zvoleným poslancom darí v náplni práce ich projektov.
Kto má záujem o 9. medzinárodnú konferenciu ,píšte na ioup.riesenia@gmail.com
Inštitút ochrany ústavných práv Vám vopred ďakuje za Vašu odvahu a Vašu pomoc.
Celá debata | RSS tejto debaty