Založ si blog

Kauza (ex)poslankyne sa stala „chlebíčkom“ súdov

Vážení študenti práva, (a nielen Vy) aj počas prázdnin pokračujeme v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky. O novej ceste, ktorá by priniesla zmenu politiky, prinášame od roku 2012 riešenia, šírime osvetu a monitoring. A všetko to aj s Vašou odvahou sme zaznamenali do našich Zborníkov z medzinárodných konferencií v roku 2013, 2014, 2017, 2018, 2019,2020, 2021, 2022.

OĽaNO, KÚ, ZMENA ZDOLA, NOVA hľadá svoje obete na kandidátku politického zlepenca


Vážení študenti práva, (a nielen Vy) tento príspevok je pre tých čo majú dobré nervy.
Dňa 22. júna 2023 vydal Mestský súd Bratislava IV Rozsudok sp. zn.: B2 – 11Cpr/2/2016-368, ktorým zamietol žalobu žalobkyne JUDr. Márie Ritomskej proti žalovanému Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v právnej veci o zaplatenie 981,50 Eur s prísl. – podľa žalobkyne 1 843 eur. Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu žalobkyňa podala odvolanie.
Znovu zopakujem: Ak by prvostupňový súd t. j. Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) venoval pozornosť môjmu návrhu na vydanie platobného rozkazu mohol a mal rozhodnúť mimosúdnou cestou. A tým by som nemusela uplatňovať právne úkony na zachovanie mojich práv na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa článku 36 Listiny základných práv a slobôd.
V tejto súvislosti opakovane zdôrazňujem: v tomto individuálnom pracovnoprávnom spore prvostupňový súd t. j. Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) ani t. č. prvostupňový súd Mestský súd Bratislava IV (Mgr. Ing. Erika Klinčková) nevyzval žalovaného na predloženie dokladu o mzde ako dôkazu, na ktorý od začiatku a stále poukazujem a ktorým by žalovaný preukázal vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dva mesiace, a to od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, ktorá je meritum veci ako nárok z individuálneho pracovnoprávneho sporu medzi stranami.
Znovu zopakujem: Bolo a je povinnosťou žalovaného dokázať, či mi vyplatil mzdu za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, a to pomocou písomného dôkazu – doklad o mzde. Doklad o mzde je dôležitý listinný dôkaz pre uplatnenie mojich právnych nárokov na vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, ktorá mi prináleží po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012 – 2016 dňom 05. 03. 2016.
Znovu zopakujem: Ani Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) ani nová sudkyňa (Mgr. Ing. Erika Klinčková), t. č. pridelená na Mestský súd Bratislava IV nevyzvala žalovaného počas troch prebiehajúcich pojednávaní o predloženie dôkazu, a to dokladu o mzde, ktorým by žalovaný preukázal zaplatenie výpovednej doby za dva mesiace od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016.
Znovu zopakujem Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) nepostupoval v súlade so zákonom, keď Uznesením sp. zn.: 11 Cpr/2/2016 zo dňa 01. 06. 2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16 Cpr/2/2016, nakoľko lustráciou zistil, že som dňa 11. 04. 2016 podala na Okresnom súde Bratislava II žalobný návrh sp. zn. 16 Cpr/2/2016 v právnej veci proti žalovanému o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rovnako sa k tomuto postupu nesprávne prikláňa prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) v Rozsudku na strane 2, bod 3, a tým hneď od začiatku sa odklonil od merita veci.
Vážený odvolací súd,znovu zdôrazňujem prvostupňový súd prostredníctvom sudkyne (Mgr. Ing. Erika Klinčková) poukázal na prerušenie návrhu na vydanie platobného rozkazu do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16 Cpr/2/2016, a tým hneď od začiatku sa prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) odklonil od merita veci rovnako, ako to urobila JUDr. Hana Posluchová na Okresnom súde Bratislava II.
Preto aj v tomto odvolaní znovu poukazujem a zdôrazňujem, že tu ide o dve rozdielne súdne konania s dvomi rozdielnymi právnymi nárokmi, a to :
1 návrh na vydanie platobného rozkazu sp. zn.: 11Cpr 2/2016 zo dňa 04. 04. 2016, kde sa domáham zaplatenia náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016 a
2. žaloba o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sp. zn. 16 Cpr/2/2016, kde sa domáham, aby súd určil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru Výpoveďou zo dňa 29. 02. 2012.
Aj v tomto konaní je preukázané, že od prvého pojednávania dňa 28. 02. 2023 a ďalej dňa 06.04.2023 a vyvrcholenie predstavuje pojednávanie dňa 22. 06. 2023 sa môj prípad ako žalobkyne odkláňa od merita veci a porušuje princíp právnej istoty, ktorý je upravený v článku 2 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len “C. s. p”) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
okrem princípu právnej istoty sa v tomto konaní porušuje aj princíp právnej ochrany upravený v článku 5 základných princípov C. s. p.:„ Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“
Dokázali sme predloženým návrhom na vydanie platobného rozkazu žalovanému,v ktorých (všetkých) právnych úkonoch nedodržal literu zákona. Dúfali sme v nestrannosť a nezávislosť súdu prvého stupňa Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) a rovnako Mestský súd Bratislava IV (Mgr. Ing. Erika Klinčková),že odhalí hneď na začiatku nekalý úmysel žalovaného a rozhodne v prospech žalobkyne na prvom pojednávaní.
Okresný súd Bratislava II a ani Mestský súd Bratislava IV ako prvostupňové súdy sa od začiatku nevenujú meritu veci a vytvárajú prekážku právoplatne rozhodnutej veci v tom, že som ako žalobkyňa podaním dňa 02. 10. 2017 ku sp. zn. 16Cpr/2/2016 rozšírila žalobu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru o náhradu mzdy za výpovednú dobu od 06. 03. 2016 do 05. 05.2016, t. j. za obdobie dvoch mesiacov výpovednej doby spolu vo výške 1 843 eur.
Pre vysvetlenie uvádzam: Tento úkon rozšírenia žaloby o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru o náhradu mzdy za výpovednú dobu od 06. 03. 2016 do 05. 05.2016, t. j. za obdobie dvoch mesiacov výpovednej doby spolu vo výške 1 843 eur. som ako žalobkyňa rozšírila na podnet sudkyne JUDr. Evy Bielikovej na Okresnom súde Bratislava II v konaní sp. zn. 16 Cpr/2/2016, v domnení, že sa konečne dovolám svojich práv v konaní o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, lebo prvostupňový súd konanie o vydaní platobného rozkazu, prerušil. Týmto postupom ma sudkyňa na Okresnom súde Bratislava II JUDr. Eva Bieliková voviedla do omylu a vytvorila prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C. s. p. § 161 ods.1 C. s. p.).
Tým, že som v konaní o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sp. zn. 16 Cpr/2/2016 rozšírila žalobu dňa 02. 10. 2017 očakávala som, že súd prvého stupňa rozhodne v môj prospech. Ale dňa 17. 01. 2018 v konaní o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru Okresný súd Bratislava II moju žalobu zamietol. Týmto zamietnutím žaloby Okresný súd Bratislava II do dnešného dňa nerozhodol o mojich právach na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05.2016 .
Obdobie od podania môjho platobného rozkazu dňa 05. 04. 2016 až doteraz je poznamenané nesúladom právnych predpisov, ich nesprávnou aplikáciou a bránením môjho práva na spravodlivé posúdenie veci. V tejto súvislosti v celom súdnom konaní návrhu na vydanie platobného rozkazu je na mieste otázka, komu bola u žalovaného vyplatená mzda žalobkyne za výpovednú dobu dva mesiace?
Vážený odvolací súd, považujem za dôležité v mojom nároku na vyplatenia mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05 2016 znovu upriamiť pozornosť na nasledovné chyby, ktorých sa prvostupňový súd dopustil.
TOTO JE PRE DOBRE NERVY:
Prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) v rozsudku na strane 6, v bode 24 „Súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 16 Cpr/2/2016-195 zo dňa 17 01 2018, podľa ktorého výpovedná doba uplynula posledným dňom ochrannej doby dňa 05. 03. 2016. Výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede t. j. dňom 01. 04. 2012 a uplynula posledným dňom ochrannej doby t. j. dňa 05. 03. 2016.“
V rozsudku na strane 7, bod 24, tretí riadok prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) znovu uvádza „Výpovedná doba preto plynula od 01. 04. 2012 (od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede) a skončila 05. 03. 2016 (uplynutím posledného dňa ochrannej doby).“
Tu prvostupňový súd dvakrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016.
Na margo časového úseku plynutia výpovednej doby prvostupňový súd v Rozsudku aj na strane 7, bod 24 uvádza dve alternatívy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne s aplikáciou na ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce:
1„ak by žalobkyňa oznámila žalovanému, že na predlžení pracovného pomeru netrvá, skončil by jej pracovný pomer uplynutím posledného dňa dvojmesačnej výpovednej doby, a to 31. 05. 2012“
2„nakoľko uvedené žalobkyňa žalovanému neoznámila, skončil jej štátnozamestnanecký pomer posledným dňom ochrannej doby, a to dňa 05. 03. 2016.“
Tu prvostupňový súd v Rozsudku tretíkrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016.
Vážený odvolací súd, toto nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu znamená, že žalobkyňa mala výpovednú dobu ako časový úsek, ktorý beží po doručení výpovede a určuje koniec pracovného pomeru od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
Prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková), a to je dôležité zistenie pochybil, lebo na tvrdenie, že žalobkyňa mala výpovednú dobu od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016 nemá žiaden dôkaz. A ani v Rozsudku neuvádza, či vyzval žalovaného, aby predložil doklady o mzde za obdobie výpovednej doby od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
Je povinnosťou žalovaného tieto doklady o mzde za obdobie výpovednej doby od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016 ako dôležité listinné dôkazy predložiť, lebo v opačnom prípade sa preukáže aj za pomoci prvostupňového súdu (Mgr. Ing. Erika Klinčková), nekalé konanie žalovaného, ktorý spáchal podľa ustanovenia § 214 ods.1 Trestného zákona Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, a to aj pomocou prvostupňového súdu, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky – trestný čin nevyplatenia mzdy žalobkyni od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
LEBO: Z hľadiska poznania a obsahu právnej normy v tomto konaní dôležitou právnou skutočnosťou je pohľadávka na mzde za výpovednú dobu, ktorá mi vznikla a je súčasťou skončenia môjho štátnozamestnaneckého pomeru. Preto je dôležité poznať obsah práva čo do hĺbky aj v aplikačnej praxi súdov, lebo sústavným predlžovaním súdneho konania – návrh na vydanie platobného rozkazu – sa odkláňa od merita veci a dochádza k neodbornému výkladu prvostupňovým súdom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
Vážený odvolací súd, možno konštatovať, tento môj prípad žalobkyne a exposlankyne Národnej rady Slovenskej republiky svedčí o nesprávnej aplikácii jednoduchého práva, čo má za následok porušenie základných práv a slobôd. Už Okresný súd Bratislava II (JUDr.Eva Bieliková) urobil taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu ochranu a princípom spravodlivosti.
Podľa článku 3 ods. 1 C. s. p. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa článku 3 ods. 2 C. s. p. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách.
Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).
Súčasne každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.
Možno konštatovať, že tento súdny proces by mal predstavovať pojem spravodlivosť, aby došlo k náprave aktuálneho stavu, ktorý vznikol protiprávnym zásahom do tej miery, aby sa oprávnený stav úplne zhodoval s pôvodným stavom.
Považujem za dôležité znovu uviesť skutočnosť, že v histórii nášho práva neexistuje prípad pre právne posúdenie, kedy poslankyňa, ktorá bola zvolená do Národnej rady Slovenskej republiky, obdržala dva dni pred jej zvolením Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru.A rovnako neexistuje v histórii nášho práva ani judikát, ktorý by som bola mohla predložiť do súdneho konania na Okresnom súde Bratislava II – zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, t. j. ide o obdobie po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012 – 2016.
Ešte si dovolím uviesť omyl prvostupňového súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ktorý vychádza z ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého: zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, ochranná lehota sa vzťahuje na vykonávanie môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky v tom zmysle, že ochranná doba prerušila môj štátnozamestnanecký pomer. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
To znamená, že žalobkyňa trvala na pokračovaní štátnozamestnaneckého pomeru plynutím výpovednej doby od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, a preto podľa citovaného ustanovenia nemala žiadnu povinnosť oznámiť žalovanému, že po skončení mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru netrvá. Je dôležité, že trvala na plynutí výpovednej doby, ktorá určuje koniec štátnozamestnaneckého pomeru.
Nakoľko sa žalobkyňa už 8-my rok domáha svojho práva a podľa dokazovania na súde ktorý nevyzýval žalovaného na predloženie dôkazu, a to doklad o mzde na zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, predložila na pojednávaní dňa 6. apríla 2023 ďalší dôkaz – list Č.:ÚRSO/OÚ-8869/2012/BA zo dňa 12. 3. 2012 Služobné voľno štátneho zamestnanca na vykonávanie funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. A k tomu jej žalovaný oznámil listom Č.:ÚRSO/OÚ-5380/2012/BA zo dňa 15. 2. 2012 Nárok na pracovné voľno. Tým bolo preukázané, že žalovaný na jednej strane žalobkyni dal súhlas na dovolenku a potom pracovné voľno na vykonávanie si kandidátskej kampane do Národnej rady Slovenskej republiky a na druhej strane jej napísal Výpoveď zo dňa 29.02.2012.
K tomuto dôkazu prvostupňový súd v Rozsudku na strane 7, bod 24, posledná veta uvádza: „Zákonník práce presne definuje v ustanovení § 64 ods. 1, kedy zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď, a to práve v ochrannej dobe, pričom čerpanie dovolenky alebo služobného voľna nie je ochrannou dobou a preto nič nebránilo zamestnávateľovi v tomto čase dať žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď.“
Podľa prvostupňového súdu čerpanie dovolenky alebo služobného voľna nie je ochrannou dobou, preto zamestnávateľ môže dať výpoveď žalobkyni v čase dovolenky a v čase služobného voľna výpoveď.
Prvostupňový súd nesprávne právne posudzuje ustanovenia zákonov, v tomto prípade Zákonník práce a zákon o voľbách.
Ak by sme pripustili výklad prvostupňového súdu, potom by zamestnávatelia využili dovolenkové obdobie a rozdávali by výpovede svojím zamestnancom.
Prvostupňový súd ako nezávislý mal zaujať nestranný názor a dodržať ustanovenia Zákonníka práce. Ale neochránil ani ústavné práva žalobkyne, ktorá ako zamestnankyňa svoju prácu vykonávala svedomito a nedala dôvod žalovanému na nespokojnosť a následne skončenie štátnozamestnaneckého pomeru – čo ani nebolo spochybnené zo strany žalovaného.
Prvostupňový súd sa od začiatku vôbec nevenuje dokazovaniu, aby vyzval žalovaného predložiť doklad o mzde za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016do 05. 05. 2016.
Z uvedeného dokazovania prvostupňového súdu vyplýva:
1 Je jednoduchšie sa prikloniť k rozsudku Okresného súdu Bratislava II, ktorý má iný právny úkon, – ako keby bol v tomto konaní o zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016 vyzval žalovaného predložiť doklad o mzde za obdobie dvoch mesiacov.
2.Je pre tento prvostupňový súd jednoduchšie sa stotožniť s odôvodnením rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II.
3.Je pre tento prvostupňový súd jednoduchšie sa stotožniť sa s nesprávnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, podľa ktorého výpovedná doba uplynula posledným dňom ochrannej doby dňa 05. 03. 2016.
4.Je pre tento prvostupňový súd jednoduchšie uviesť „výpovedná doba s poukazom na ustanovenie § 62 ods.7 Zákonníka práce začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t. j. dňom 01. 04. 2012 a uplynula posledným dňom ochrannej doby, t. j. dňa 05.03.2016.
5.Je pre tento prvostupňový súd jednoduchšie uviesť „Ochranná doba v prípade žalobkyne plynula počas jej výkonu verejnej funkcie od 10.03.2012 do 05.03.2016, a preto posledným dňom tejto ochrannej doby zároveň skončil aj pracovný pomer žalobkyne. Výpovedná doba preto plynula od 01. 04. 2012 a skončila 05.03.2016.“
Z uvedeného vyplýva: ide o nesprávne právne posúdenie prípadu žalobkyne, ktorá ako prvá poslankyňa vo volebnom období 2012 – 2016 uskutočnila výskum, prečo sa občan nemôže dovolať svojho práva, a to pomocou 27 žalobných návrhov podaných na slovenské súdy a ktoré stále nie sú ukončené, ale poznatky sú zaznamenané v Zborníkoch z medzinárodných konferencií a uložené v slovenských knižniciach.
Moja kauza vedená na Okresnom súde Bratislava II a t. č. na Mestskom súde Bratislava je scholastickým príkladom mobbingu podľa definícií svetoznámeho nemeckého odborníka profesora dr. Heinza Leymanna. Na štátnom úrade žalovaného mi neboli vytvorené riadne pracovné podmienky. Ja ako matka štyroch detí som na Slovensku vyhlásila verejný boj proti mobbingu a s prekvapením som zistila alarmujúci počet poškodených občanov – tak veľa, že ich volebné hlasy ma v minulom volebnom období svojím počtom nečakane poslali do Národnej rady SR. Aby sa aj Slovenská republika zaradila medzi civilizované štáty Európskej únie.
V parlamente som od začiatku podávala riešenia a interpelovala vládu Slovenskej republiky, aby začala riešiť bezprávny stav na Slovensku, kde zamestnanci majú strach, aby neprišli o prácu. Tu som však zistila sociálne farizejstvo štátnej politiky. Sociálna politika štátu je kriminálne zdeformovaná, je sociálne úchylná. Na jednej strane sa vláda tvári sociálne, klame v médiách, čo všetko pre občanov urobili a v zahraničí ubezpečuje sociálnu funkciu europarlamentu o svojej sociálnej politike.
Na druhej strane vláda umelo likviduje plnohodnotný európsky štandard života. Sociálne choroby nášho štátu sú neúmerne vysoké počtom aj intenzitou v pomere k počtom pracujúcich a nepracujúcich ľudí.
Kto si uvedomuje, že zamestnanec je ten, ktorý tvorí hodnoty pre zamestnávateľov a pre štát, tento je na chvoste záujmu štátu, stal sa otrokom. Keď ochorie, dostane polovicu platu ako sociálne dávky pri chorobe. Vari je to trest pre chorobu? A kde je princíp solidarity? A kde je prezumpcia neviny? Vari chorý človek chcel byť chorý? Dokonca ho štát dá sledovať, aby nebodaj nepracoval, kým je na PN-ke. A čo, keď sa chorý človek obráti na súd a chce sa súdiť, že mu chorobu spôsobil zamestnávateľ? Potom mu štát nariadi vrátenie sociálnych dávok, lebo sa súdil a neliečil sa. Počas volebného obdobia som zistila monštruózne nedostatky v zákonoch, ktoré obchádzajú základné právne normy a princípy.
Na Slovensku sme sa dosiaľ nevenovali problematike pracovných vzťahov, pracovného prostredia na pracoviskách. A tie tu za budovania našej demokracie hlboko upadli.Na pracovisku si nikto nevšimne, ak je jeho kolega mobbovaný. Prečo? Bojí sa, aby sa nestal aj on mobbovaný. A niet sa potom čo diviť, že tu, v 21. storočí, zakvitol tvrdý mobbing .
V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie na Slovensku je to výsmech na pracovisku. Obeť sa nevie brániť. Páchanie skutku násilia je rafinované, skryté, obeť je postupne utýraná a musí z bojiska, resp. z pracoviska, jednoducho je porazená. Mobbér zase zvíťazil. A môže páchať ďalší skutok psychického násilia na pracovisku.
Kým v uplynulých desaťročiach sa stali pozornosťou európskych politikov otázky ľudského práva, odborárske práva, otázky rovnosti šancí, rovnosti pohlaví, rasovej a etnickej, či vekovej príslušnosti vo vzťahu k zamestnaniu, dnes sa žiada presunúť pozornosť k otázkam súvisiacim s psychickou a pracovnou harmonizáciou pracovísk. Inštitút ochrany ústavných práv sa angažuje v tejto agende už desať rokov. Naše skúsenosti sme priniesli a zviditeľnili na medzinárodných konferenciách dňa 12. 11. 2013 v Bratislave a dňa 12. 11. 2014 v Košiciach. Zborníky z medzinárodných konferencií prikladám.
Presne definoval mobbing v roku 1984 nemecký odborník na pracovné vzťahy dr. Heinz Leymann, a to ako patologický druh správania sa v prostredí práce, citujem: „O mobbingu možno hovoriť, ak na postihnutého útočí aspoň raz za týždeň, aspoň pol roka, jedna, alebo viac osôb.“ Mobbingom sa cielene a vedome, úmyselne ponižuje ľudská dôstojnosť konkrétnej obete, osoby, zamestnanca.
Poradný výbor Európskej komisie pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vo svojom stanovisku – názor na násilie na pracovisku, uvádza nasledovnú definíciu: „Mobbing (šikanovanie) je negatívna forma správania medzi kolegami alebo medzi nadriadenými a podriadenými, ktorým sa daná osoba opakovanie ponižuje, a ktorým na ňu jedna alebo viaceré osoby priamo alebo nepriamo útočia za účelom a cieľom jej vylúčenia“. Poškodenie aktívnym, trvalým psychickým tlakom má nevyslovený, oficiálne popieraný cieľ – odstrániť obeť z kolektívu. Je to psycho-sociálny útlak v pracovno-právnych vzťahoch zneužitím Lex Iuris, existujúcich zákonov.
Boss vykonáva bossing rovnako ako mobbing, ale koná sám nadriadený. Nátlak v komunite zamestnancov vykonáva boss – vedúci zamestnanec buď na jednotlivca, alebo aj na skupinu podriadených zamestnancov. Vytvára neznesiteľné pracovné podmienky psychického teroru. Dnes v 21. storočí sme svedkami, že ľudia vo vzťahoch na pracoviskách často „zvlčia“ – aj keď prišli na pracovisko „čistí“ a dobre vychovaní, deformované sociálne podmienky (nezamestnanosť, korupcia…) ich donútia k prispôsobeniu sa k sociálnym patológiám. Čakajú na chybu toho druhého a sú pripravení „skočiť po koristi“ – dobre platenom mieste. Sú ochotní spolupracovať na kriminálnej, firemnej kultúre len aby sa im „polepšilo“. U nás takto fungujú štátne inštitúcie, úrady štátnej správy, silový rezort, štátne podniky, cirkvi, ale aj súkromné firmy a pod. Organizácie s hierarchickým usporiadaním pozícií, funkcií, často charakteristicky udržiavajú v sebe politiku opičích primátov – bossing a mobbing. Zásluhovosť ako podmienka postupu na vyššiu funkciu je deformovaná na požiadavku submisívnej servilnosti, čo podmieňuje vznik mobbingu. Zásluhovosť je zapieraná, povýšenie sa koná nejakým „tajným rozhodnutím“ hlavne vtedy, keď na obsadenie miesta je viac kandidátov a vybraný je práve ten neschopný, ale submisívne servilný pracovník.
V posledných desiatich rokoch nám na Slovensku vzniklo veľa inštitúcii s názvom a „náplňou činnosti“ tzv. ochranu ľudských práv, ale žiaľ, nemajú ani vedomostnú ale ani motivačnú kompetenciu na riešenia týchto sociálnych patológií, čo sa nám potvrdzuje pri opakovaných apeláciách na všetkých úrovniach aj po skončení minulého volebného obdobia.
K tejto veci nevyplatenia mzdy žalobkyni sa vzťahuje ustanovenie § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. A ďalej aj ustanovenie § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Vzhľadom k doteraz uvedenému žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd rozhodol Rozsudok súdu prvého stupňa sa ruší a vec sa vracia na nové konanie.
Vážení študenti práva, (a nielen Vy) tak sa zamyslite kto Vám v parlamente pomôže? NIKTO. všetko si musíte riešiť sami.

Prečo Flašík nezverejniil video IOÚP ?

20.05.2024

Znovu Vám prinášame ďalšie okienko pre študentov práva (a nielen pre nich). LEBO: študenti práva (a nielen oni) sa od roku 1989 mali učiť, ako sa pripravujú zákony v našom slovenskom práve, ako funguje náš parlament, ako pomáhajú poslanci parlamentu svojim občanom a či poslanci parlamentu slúžia svojim voličom v zmysle Ústavy SR a pod. Znovu uvádzam: Prečo sa nikto [...]

Kauza (ex)poslankyne sa dostane na volebnú kampaň našich europoslancov ?

09.04.2024

Prinášame ďalšie okienko pre študentov práva (a nielen pre nich). LEBO: študenti práva (a nielen oni) sa od roku 1989 mali učiť, ako sa pripravujú zákony v našom slovenskom práve, ako funguje náš parlament, ako pomáhajú poslanci parlamentu svojim občanom a či poslanci parlamentu slúžia svojim voličom v zmysle Ústavy SR a pod. A stále je dôležité: Prečo sa nikto [...]

Do parlamentu si občania zvolili starých „mazákov“, ktorí ale pravdu nepovedia

27.02.2024

Vážení študenti práva (a nielen Vy) pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky.Už v minulom článku sme Vás informovali, že po 8-mich rokoch sme sa dožili, že bude prvé pojednávanie v kauze žalobkyne proti žalovanému Slovenská technická univerzita. Hrozby s [...]

SAS, Liberálny dom

SaS pripravuje trestné oznámenie: množiace sa vyhrážky prekračujú hranice

20.05.2024 22:13

Vyhrážky sa už neobjavujú len na sociálnych sieťach, ale aj formou listov, ktoré chodia aj ich rodinným príslušníkom, upozornila Kolíková.

blesk. búrka

Po zásahu blesku museli v Drážďanoch dvoch ľudí oživovať, zranených je desať

20.05.2024 21:47

Blesk zasiahol trávnatú oblasť pri Labe neďaleko centra saskej metropoly.

Europarlament / Europoslanci /

Voľby do europarlamentu by vyhrali progresívci pred Smerom a Hlasom, ukázal prieskum

20.05.2024 20:13

Pätnásť mandátov by si rozdelilo sedem strán.

Assange

Assange sa môže odvolať proti vydaniu do USA, rozhodol súd

20.05.2024 19:37

Ak by sudcovia rozhodli v prospech vydania, Assangeove právne možnosti v Británii by sa vyčerpali.