Vážení študenti práva (a nielen Vy), v tomto Novom roku 2024 pokračujeme s informáciami z výskumu o našom budovaní demokracie po slovensky. Ako sme už písali v minulom článku, zistili sme:
Zápisky z parlamentu zo dňa 16. 12. 2013 alebo pán Holjenčík na ÚRSE
Koľko žalobných návrhov musí občan predložiť na slovenské súdy, aby jeho pravda zvíťazila? A to je jedno kde tento občan pracoval.
Vážení študenti práva (a nielen Vy), zle nastavený systém vymožiteľnosti práva spôsobuje, že ku dnešnému dňu pre vyplatenie výpovednej doby som ako exposlankyňa podala:
1. platobný rozkaz
2. žalobný návrh na určenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
3. žalobný návrh na náhradu škody týkajúci sa náhrady mzdy
4. žalobný návrh na ochranu osobnosti
5. list pre ministerku spravodlivosti SR Kolíkovú
6. list generálnemu prokurátorovi
7. trestné oznámenie, ktorým oznamujem, aby mi bola vyplatená mzda za výpovednú dobu, ktorú mi môj zamestnávateľ úmyselne zadržuje
8. opakovaný platobný rozkaz
9. list na Výbor NR SR pre ľudské práva
10.list na Výbor NR SR pre sociálne veci
11. list na Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií
12. Slovenská komora advokátov
13. Právnická fakulta Univerzity Komenského katedra pracovného práva
14. list ministrom spravodlivosti (Borec, Gál, Kolíková, Karas,)
15. list JUDr. Dane Jelínkovej Dudzikovej LL.M
Vážení študenti práva (a nielen Vy), z toho je zrejmé, že máme najotrokárskejší zákonný systém práce.
Má občan vôbec šancu dostať sa so svojím problémom ku svojmu poslancovi, ktorého si volil?
Kto má strach čo len počúvať o problematike bezprávia a násilia, ten sa bojí čo len sledovať politickú arénu a málo verí svojim schopnostiam presviedčať verejnosť či politických partnerov o všetkých dôležitých súvislostiach spojených s fungovaním Európskej únie. Potom ani my, občania, nemáme vytvorené podmienky k tomu, aby sme mohli ovplyvňovať politiku vládnej moci, či štátnych úradov a v neposlednom rade svojho zamestnávateľa. Zatiaľ sa nám vytvára len priestor pomocou médií, ktoré „masírujú“ občanov svojím hašterením.
POZOR – ak by nám boli poslanci – a to je jedno ktorej politickej strany – prinášali informácie o svojej činnosti v podobe skutkov od roku 1989, dávno by občania zistili, že poslanec neslúži svojmu poslaniu podľa Ústavy Slovenskej republiky.
A dnes všade nám hovoria, všade nám píšu, že potrebujeme:
1.politickú kultúru,
2. v školách sa žiaci, študenti budú učiť o šikanovaní resp. o duševnom zdraví, či kultúre správania
3. v kostoloch hlásajú o vzťahoch v rodine, v spoločnosti či na pracovisku.
Ale zatiaľ nikto nepíše, že práca poslanca parlamentu je stále rovnaká a stále rovnako nastavená. Občania sú už z toho znechutení. Ale všetko je to zase, že niekto ba všetci majú strach o prácu.
Ani nikto nepíše o zmene pri nastavení súdneho systému v pracovnom práve, kde stačí jedna kvalitne a odborne napísaná žaloba a jej preštudovanie sudcom spolu s právnym úkonom skončenia pracovného pomeru. Inak nás čakajú zdĺhavé súdne konania, ktoré vo veľkej miere ohrozujú kvalitu súdneho konania a v neposlednom rade odbornosť sudcu a advokátov.
Aj v mojom volebnom programe z roku 2012 a teraz v pokračujúcom projekte Inštitútu ochrany ústavných práv sa len potvrdilo, že tu zlyhal nastavený politický systém a v ňom zlyháva ľudský faktor. LEBO z hľadiska súčasného nastavenia súdnych sporov v pracovnom práve (a nielen tam) si stále neuvedomujeme nedostatky legislatívy. Chýbajú nám kvalitné zákony, ako sme o tom hovorili už na konferencii v roku 2013 v Národnej rade SR.
Potvrdzujem povedané: Kto sa neovláda v politike, je ako zviera. Táto krajina potrebuje riešenia a nie rétoriku. Rétorika na chvíľu zaujme svojou šírkou a objemom, ale potom zostáva prázdnota. V parlamente bolo a je veľa rétoricky zdatných „samcov“, ktorí si pestujú svoju moc a svoje ego. Žiaľ, náš občan to má veľmi ťažké, ak chce pomocou nich niečo vyriešiť. Môj program a teraz aj projekt vychádza z dlhoročných skúseností nemeckého sociológa Heinza Leymanna, ktorý v roku 1969 skúmal vplyv pracovného prostredia na ľudí. Skúmal aj ľudí na vedúcich pozíciách. Všimol si, že „vedúci“ jedinec si vytvára „svoju moc“ na pracovisku, ktorou postupne likviduje jedincov, ktorí sa stávajú terčom jeho útokov. Vypracoval systém, ako situáciu diagnostikovať a ako veci riešiť. Česť jeho pamiatke, zanechal nám cenné informácie. Spomínam si na účastníčku z Nemecka p. Anku Kampku, keď povedala na našej 2. konferencii v roku 2014 v Košiciach: „Počas viac ako 15 rokov, čo som sa začala venovať problémom násilia, som často zdesená, koľko existuje klubov a inštitúcií zapojených do šikanovania na pracovisku a koľko z nich neváha oponovať utýranej obeti a postaví sa zoči –voči proti nej aj na súde.“
Diskusia s nemeckými kolegami ma poučila, že aj na Slovensku máme kluby a veľa koučov, ktorí sa zaoberajú ľudskými právami. Aj nás (Inštitút ochrany ústavných práv) v júni 2019 oslovila mediálna komunikačná agentúra s tým, že pripravuje pre klienta v štátnom sektore školenie pre jej riadiacich pracovníkov, týkajúce sa pálčivej témy v spoločnosti, akou je mobbing, bossing – pracovne „šikana na pracovisku“. Ale pri obrovskom množstve našich poznatkov sa svojej aktivity vzdali.
Inštitút ochrany ústavných práv sa zúčastnil vo februári 2019 pojednávania v právnej veci žalobného návrhu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré sa na súde začalo ešte v roku 2008. V jeho priebehu sme si všimli: Zúčastnené strany si od roku 2008 prechádzali „opakovaným kolesom“ súdneho procesu. Najprv Rozsudok Okresného súdu Bratislava I (2014). Potom Rozsudok Krajského súdu v Bratislave (2016). Tento vec vrátil na prvý stupeň, aby doplnil odôvodnenie svojho rozsudku. A tu na prvom stupni opakovane súd dokazuje. A tak stále kolom dokola. Pani sudkyňa so svojou praxou už by konečne mala zastaviť toto koleso bezprávia.
LEBO: Predlžovanie súdnych konaní pomocou advokátov je tu viditeľné. A tak sudkyňa zase odročuje pojednávanie na koniec apríla 2019. Dajme si otázku: uvedomuje si, ako sa s ňou advokáti „hrajú“? Alebo má strach, že by prišla o prácu? Tu je meritum veci. Kto to pozná? Len ten, kto je odborník na neredukovateľné právo. Aj o tom som už hovorila v parlamente v minulom volebnom období. Nuž prácu tu má zabezpečenú aj sudca aj advokát. Už len „zaplatíme“ zapisovateľky súdnych konaní. Huráááá! A je to. Vivat naša justícia!
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/socialna-patologia-nasej-justicie
Vážení študenti práva (a nielen Vy), preto naša osveta je dôležitá. Inštitút ochrany ústavných práv monitoruje historické skúsenosti s demokraciou našich občanov na slovenských pracoviskách.
https://www.mojevideo.sk/video/2de4b/marika_ritomska_pracovne_sudy.html
Vážení študenti práva (a nielen Vy) ako nás učí história – sudcovia ignorujú procesné chyby pri prepúšťaní. Znovu zopakujem: Postkomunistické hybridné otrokárstvo socialistického všemocného šéfa riadeného mamonou a rodinkárstvom, či korupciou, je umelo udržiavané nehoráznym trendom sústavných novelizácií Zákonníka práce, pričom zásadné nedostatky v pracovnoprávnych vzťahoch nikto nerieši.
Odkaz pre nového ministra spravodlivosti SR: Ako stále zisťujeme na pojednávaniach, sudcovia nevedia jednať a prípady vymáhania náhrady škôd spôsobených z titulu sústavných psychických útokov, ponižovania, sabotovania a zneužívania práce obetiam mobbingu – ani nechcú riešiť. Kauza na Okresnom súde Bratislava I je toho do neba volajúcim príkladom.
Dôkazy (ktoré súdy za 10 rokov nedokázali) v našom dnešnom súdnom konaní pred tým než došlo k skončeniu pracovného pomeru sú nasledovné:
1. žalobca mal zablokovaný prístup do systému,
2. aká bola jeho príčina,
3. po zablokovaní dostal príkaz na plnenie pracovnej úlohy,
4. ak žalobca nesplnil pracovnú úlohu, lebo prístup do systému mal zablokovaný, potom sa vytvorí skutkový stav, kedy sa ukladá upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny,
5. zamestnávateľ navrhol žalobcovi dovolenku,
6. po návrate z dovolenky dochádza k ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny z titulu jeho absencie v práci umelo vytvorenej,
7. po dvoch upozorneniach na porušovanie pracovnej disciplíny už je vytvorený stav, aby žalobca obdržal okamžité skončenie pracovného pomeru.
Poznámka pre študentov práva: Psychické násilie na pracovisku nesleduje priame poškodenie obete, ale jej zastrašenie, aby ju prinútili odísť na vlastnú žiadosť.
Vážení študenti práva (a nielen Vy) vykonaný prieskum Inštitútu ochrany ústavných práv ukázal, že súdy na Slovensku sa len veľmi pomaly rozhýbali, aby odborne zachytili zmeny v riadení našich zamestnávateľov. Zatiaľ nemajú žiadny rozvoj v chápaní základných ľudských práv a slobôd človeka na pracovisku. Odkaz, ktorý nám v súčasnosti poskytuje štát, a to riešenie problému psychického teroru na pracovisku súdnou cestou, zlyháva na množstve dôkazov, ktoré si ten, ktorý súdny prípad, vyžaduje.
Potrebujeme aj v tomto Novom roku vážených politikov, ktorí nebudú príkladom zlej moci a zlého výkladu zákonov. Cesty k spravodlivejšej spoločnosti potrebujú prevenciu, a tú by mal zabezpečiť najmä štát, navrhovaním a vytváraním adekvátnych nástrojov a mechanizmov podporujúcich verejné politiky v tejto oblasti. Ale problémy pri výklade zákonov existujú, odkedy sa ľudská spoločnosť začala organizovať. A preto stále viac vidíme, že aj keď bojovať je ťažké, ale pre občanov potrebné. Na Slovensku z pohľadu kontroly výkonu moci nie je demokracia, ale iba jej karikatúra plná chýb a vád. Slovenská spoločnosť nebude pripravená uchopiť svoj životný priestor, pokiaľ občania našej vlasti nedospeli k presvedčeniu o potrebe, ale aj životnej nevyhnutnosti priamej demokracie, ktorá je jedinou zárukou slobody v histórii ľudstva.
https://www.mojevideo.sk/video/2ecdc/ideme_spolocne_menit_ustavu_sr_.html?
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/je-mozne-pokazit-sudny-pripad-pravdou
Ale pozrime si z nášho archívu pojednávanie dňa 18. 01. 2019. Bolo to už v poradí 8. pojednávanie v kauze zničenej existencie ženy, matky. Pojednávanie otvára v poradí už druhá sudkyňa, ktorá prípad znovu musela naštudovať. A kde zostalo meritum veci? Meritum veci sa už obidvomi sudcami na Okresnom súde Bratislava I a potom na Krajskom súde poriadne pokrútilo tak ako tie naše paragrafy.
Nikto si nevšimol (ani sudkyňa), že táto žena, štátna zamestnankyňa sa stala obeťou aj na súdoch. Pred nami sa odkryla príčina zbytočnej kauzy. Žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Bratislava I v roku 2013, ten žalobu zamietol v roku 2014, potom Krajský súd v Bratislave prípad vrátil naspäť s právnym názorom dokázať, či na pracovisku bola, či nebola iná vhodná práca pre žalobkyňu, teda počet voľných štátnozamestnaneckých miest. A zase sa dokazovalo, čo už malo byť dokázané na prvom pojednávaní. Nikomu nevadí, že sa už siedmy rok pojednáva? A kde sa nám zase stratila zásada hospodárnosti, ktorú učíme mladých právnikov na právnických fakultách?
Kto si tu urobil z tejto ženy – matky, ktorá prišla o prácu tvrdý „právnický chlebíček“? Predsa každý, kto vstúpil a vstupuje do tohto súdneho procesu má zabezpečenú prácu. Vari sme si na tento súdny systém zvykli? Akoby nebolo možné ho zmeniť? Kto si to kedy všimol? Komu to vyhovuje? V konečnom dôsledku občanovi, ktorý prišiel o prácu, to vôbec nevyhovuje. Ale nemá inú šancu sa brániť.
Vari minister spravodlivosti SR alebo nedajbože poslanec parlamentu zmení tento nehospodárny súdny systém? Nie! Ani poslanec ani minister toto nezmení. Oni o tom vôbec nevedia. Nemajú žiadnu spätnú väzbu o súdnych procesoch na súdoch. Neučíme to ani našich mladých adeptov práva, ktorí prichádzajú na súdy.
Zostáva otázka: Kto nám pomôže zmeniť súdny systém? K tomu nepomohla ani za ministerky Kolíkovej prijatá nové súdna mapa.
Moje skúsenosti som už v roku 2014 zhrnula do stručných návrhov, ktoré by Vám mohli pomôcť urobiť rázny krok k zlepšeniu situácie vo vymožiteľnosti práva. Navrhla som vtedy – ako poslankyňa s praktickými skúsenosťami – Päť postupných Krokov, rýchlo aplikovateľných „Päť P“ pre Madam Justíciu
1. Stanovte lehoty pre sudcov – dokedy musia uzavrieť rozpracovaný súdny proces a stanovte sankcie za nedodržanie termínov.
2. Stanovte hmotné satisfakcie poškodeným občanom, ktorých poškodzujú konkrétne procesné chyby v súdnom procese.
3. Stanovte sankcie sudcom za každé nedodržanie zákona pri neaplikácii procesného práva.
4. Aplikujte možnosť vylúčenia zo sudcovského stavu pri opakovaných procesných chybách. Predsa v žiadnej profesii nie sú tolerované procesné chyby, ani v doprave (výhybkár nesmie prehodiť výhybku kam sa mu zachce, lebo prídu o život cestujúci), ani v zdravotníctve (lekár nemôže zanedbať liečbu), tak neviem, prečo by sa mali tolerovať procesné chyby v súdnictve. Niektorí sudcovia úplne ignorujú procesné právo a spoliehajú sa na nevymožiteľnosť práva – vedia že sa im to stále prepáči.
5. prieťahy v súdnom procese považujme za procesnú chybu.
Čas ukázal, že dôležitou aplikáciou pre náš súdny systém sa nestala nová súdna mapa. Zdá sa, že sa stala súčasťou straty spisov Vašich žalobných návrhov, ktoré stále nie sú ukončené? A k tomu patrí aj môj prípad vyplatenia výpovednej doby za dva mesuace, ktorý sa síce riešil celý rok 2023 ale nedoriešil.
Vážení študenti práva (a nielen Vy), píšeme si históriu nášho národa a Inštitút ochrany ústavných práv bude aj v tomto Novom roku 2024 reálne a odborne monitorovať prípady zlých vzťahov na pracoviskách.
...."Sociopatia médií oslabuje silu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty