Vážení študenti práva, (a nielen Vy) pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky. Preskúmame spoločne, čo nové sa „zaviedlo“ v parlamente v tomto volebnom období.
Opakovanie – matka múdrosti: Pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sme upozorňovali na aroganciu moci poslanca Igora Matoviča v článkoch na blogu pravda:
POZOR! Ten poslanec, ktorý začne vytŕčať z radu, ten je postupne likvidovaný: Líder sa o to ako mobbér postará. Je to ako na našich slovenských pracoviskách, kde sme zistili pojem Mobbing. Je to naša slovenská definícia vychádzajúca z Clausewitzovej definície vojny. Mobbing a vojna sú rovnaké spoločenské úkazy, líšia sa len rozsahom a hromadnou ničivosťou, v čom je vojna podstatne účinnejšia. Oboje sú súčasťou programovej likvidácie ľudí. Oboje sú spoločnosťou tolerované. Oboje sú zákonom chránené – myslím tým napríklad zastrelenie dezertéra vojaka, je na to vraj zákon, alebo sociálnu likvidáciu spolupracovníka, ktorý sa postaví proti mobbingu, vraj sa nemal do toho starať. Takéto koleso psychicky narušených vzťahov tu máme aj v tomto volebnom období.
Občania ani nevedia, čo má poslanec parlamentu robiť. A kto to z poslancov parlamentu vie, čo je jeho poslaním, keď si ho občania zvolili? Ktorý z poslancov nám zviditeľnil v tomto volebnom období pokračovanie politiky vo vzťahu k ostatným spolupracovníkom – poslancom agresívnym spôsobom t.j. mobbingom? Nikto. Všetci po zvolení len zohnú chrbty a pokračujú ako spolupáchatelia ukazovať zlú firemnú kultúru na našich pracoviskách. Nikto nám na Slovensku nechce zviditeľniť pravdu o psychicky narušených vzťahoch.
V tomto volebnom období je to ešte horšie. Na tomto blogu som prinášala informácie priamo zo zákulisia parlamentu. A už vidíme, že za našimi poslancami nie sú žiadne skutky. A ani nemôžu. Lebo nepochopili čo je mobbing, bossing, stalking na pracovisku.
Prečo sa nedarí slovenskú zákonodarnú činnosť orientovať na potlačenie psychického násilia na pracoviskách? Lebo Slovensko je „štandardný“ štát v rámci Európskej únie, má svoje pestované psychické násilie na pracoviskách. Legislatívna činnosť zákonodarcov je typická, je paneurópsky zameraná „na objednávky lobistov“.
Minister hospodárstva SR Richard Sulík je ďalší dôvod zneužívania politiky
Zákony, ktoré sa prijímali a prijímajú, žiaľ, nemajú nastavený systém kontrolného mechanizmu. Ako to, že nikoho nenapadlo (od roku 1989) zaviesť kontrolný poslanecký systém na monitoring účinnosti nových zákonov? Jednoducho preto, lebo zverstvo v parlamente sa honosí počtom legislatívnych návrhov. Robia si štatistiku a médiá ich v tom podporujú, že kto koľko návrhov podal a koľko z toho bolo schválených. Je to choroba, vôbec ich nezaujíma dopad zákonov na život občanov.
A stále platí: Opakovanie, matka múdrosti Znovu chcem upozorniť na vážnosť jedného omylu: Občania ba aj naši poslanci v parlamente alebo naši novinári uvádzajú pojem šikana. Ale pozor! Mýlia si šikanu s mobbingom. Nie je to to isté. Šikana je šikana, a to nie je mobbing! Je v tom obrovský rozdiel. Šikanu tvorí vodca, ktorý je známy a ktorý si stojí za svojimi šikanérskymi podmienkami a verejne vyžaduje podriadenie sa jeho podmienkam. Šikana je definovaná v Trestnom zákone, ako sme už písali aj na tomto blogu, je trestná.
Mobbér sa skrýva za nariadenia a zákony, mobbing v žiadnom zákone nie je definovaný, Mobbér manipuluje iných servilných a submisívnych zamestnancov a svoj kriminálny čin prenasledovania utajuje a nikdy ho neprizná. Pri preukázaní trestného činu ublíženia na zdraví následkom mobbingu by sa malo trestať sankciou trestnej sadzby až do výšky dvoch rokov odňatia slobody, nehovoriac o finančnom zadosťučinení za spáchanú škodu na zdraví občana.
Mobbéri majú určité typické osobnostné črty – mnoho z nich patrí do skupiny tzv. sociopatov, ľudí neuznávajúcich nič iné než svoje vlastné pravidlá a zákon silnejšieho resp. hlasnejšieho, ktorý má na pracovisku lepšie konexie. Mobér útočí z pocitu nedocenenosti až menejcennosti. Ďalšími potenciálnymi mobérmi sú tzv. karieristi. Takíto ľudia sa snažia presadiť sa na úkor druhých, nevynímajúc formu trefných úderov pod pás. Mobbér nedokáže predvídať reakciu obete a má pocit ohrozenia z jeho strany, a preto ho chce zo svojho prostredia odstrániť, jedná pre studený, vypočítavý kariérizmus bez štipky emócií.
To je ale zhnitá politická kultúra, však pán poslanec Matovič
Igor Matovič mal od začiatku svojho pôsobenia v parlamente radosť z kritizovania kohokoľvek, keď mu to zaplatili „reklamujúci zákazníci“. Páčilo sa mu, že nemusí platiť za svoje marketingové články. Ale Matovičove články nikdy neponúkali a stále neponúkajú riešenie, stále sú iba kritikou, a to kritikou bez dôkazov. Marketingový populizmus mu platia objednávatelia reklamy v jeho reklamných časopisoch. Ani jeden podnikateľ nedostal zľavu (ak áno, nech sa prihlási) za to, že vedľa jeho reklamy je Matovičova marketingová politika. Ba dokonca využil zákony na získanie moci. Nezastavil ho ani väčšinový kolos politickej strany SMER.
https://anzelma1234.blog.pravda.sk/2020/02/18/topiaci-lider-matovic-sa-slamky-chyta-alebo-kradnut-sa-nema/znikli všelijakí pisatelia a citové výlevy podávajú vo svojich videách, noví a noví blogeri,
Občania uverili, že prichádza zmena k lepšiemu. NIE! Takto sme to mali za Mečiara, Dzurindu, Fica a teraz aj za Igora Matoviča. Každá metla inak metie alebo takto to funguje za každej vlády. Otvorme oči malé množstvo si tu môže robiť, čo chce. Toto všetko speje ku koncu demokracie, ku koncu slobody slova, ku koncu možnosti kritizovať. Akosi rýchlo zabudli novinári na líderku OĽaNO p. Máriu Šofranko. Aj Zuzana Kovačič Hanzelová s ňou mala urobiť po voľbách aspoň rozhovor.
Je dôležité zapísať do histórie pre naše mladé generácie kolosálny podvod premiéra Igora Matoviča. Vážení, ako píšeme na blogu pravda Matovičova vláda od svojho zvolenia dňa 29. 02. 2020 je neplatná. Táto skutočnosť vošla do histórie a nikto ani len z právnikov na ústavné právo sa nedokáže k tomu vyjadriť a ani vyvrátiť. Na Ministerstve vnútra SR ľahko preukážete, že OĽaNO zaniklo dňa 20. 11. 2019. A znovu zopakujem: do parlamentných volieb v roku 2020 Igor Matovič vymyslel stratégiu spojil sa s tromi politickými subjektmi Kresťanskou úniou, ZMENOU ZDOLA A NOVA. Spolu s nimi prevalcoval sa do parlamentu. A po parlamentných voľbách (29. 02. 2020) Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA, NOVA stále existujú ako samostatné politické strany. Potom všetky právne predpisy, ktoré Matovičova vláda vydáva, sú neplatné. Matovičova strana vznikla na základe právneho úkonu, ktorý sa prieči zákonu a zákon obchádza (§ 39 Občianskeho zákonníka). To si nedovolil NIKTO v dejinách, aby veselo vládol a všetci občania sa len ticho prizerajú. Ale nie VŠETCI, máme tu veľa a veľa (odvážnych) blogerov, ktorí poukazujú na nedostatky demokracie po slovensky:
Celá táto vrcholová politika mi ukazuje, ako razantným tempom naša téma – psychický teror na pracoviskách – dostala priestor v médiách a vyvoláva obrovský záujem. Nie je na tom nič zvláštne veď mobbing, bossing – na Slovensku známe pod pojmom ako šikana – postihuje mnohých a aspoň trochu sa týka každého z nás. Aj v politike podľahol šikane zo strany premiéra minister hospodárstva Richard Sulík. A stal sa verejne pred občanmi obeťou mobbingu. Ponižovanie, zneužívanie, sabotovanie práce ministra hospodárstva SR, to sme tu ešte nemali.
Koho už zaujíma, že ani jedna politická strana si neplní svoje predvolebné sľuby. Matovičova vláda predstavuje zvierací model práce. Ako z tohto kola von?
Igor Matovič vymyslel „bombu“ a novinári sa zhŕkli ako sliepky okolo neho
Kto si všimol, že zaviedol do rokovania parlamentu sociálno patologický jav, ktorý dovtedy používal vo svojich pracovnoprávnych vzťahoch na svojom pracovisku. Veď už ako zamestnávateľ nechránil svojich podriadených a nezabezpečil im pracovné prostredie vhodné pre človeka s ľudskou dôstojnosťou. Inštitút ochrany ústavných práv zaevidoval obete, ktoré sa nebáli zviditeľniť svoje tvrdé pracovné podmienky.
Nová technika práce Igora Matoviča v parlamente boli tlačovky. Tlačovky sa valili skoro denne. Novinári behali do parlamentu ako prepelice, aby ľuďom prinášali len a len informácie nášho „lídra“. Každý si musel všimnúť jeho prejavy plné arogancie a za nimi nebolo žiadne riešenie. Nikto ho v jeho arogancii nevedel zastaviť. Zmenil prejav politika – štátnika na politika – predstaviteľa zlej firemnej kultúry, ktorá sa usadila a tradovala aj na našich pracoviskách od roku 1989. Pod heslami ľudských práv si vybudoval svoju politickú kariéru a stále nám tu pred našimi občanmi zbieral a zbiera politické body.
Možno to definovať ako zlo vychádzajúce z nadriadenej psychopatickej osobnosti. A tak ako na svojom pracovisku rovnako priniesol zlo do parlamentu.
Vari si to nikto za 33 rokov nevšimol, aké zlé hospodárenie funguje v našom parlamente? Alebo to všetkým poslancom parlamentu, ktorí sú aj v tomto volebnom období zvolení, vyhovuje. A to aj za pomoci novinárov.
A tak občania nemajú vedomosti a znalosti, ako funguje parlament a stále volia nehospodárny parlament. Už v tomto článku som písala, že Matovičova vláda tu bude ešte tri roky volebného obdobia 2020 – 2024. A tak stále budeme zaostávať za členskými krajinami EÚ aj v kultúre správania.
Z tejto našej histórie vidíme všetci bojujú proti všetkým. A človek sa stal človeku vlkom. Naša téma príšla do parlamentu na pracovnoprávne vzťahy našich politikov. Poplašné signály ako východiská zo začarovaného kruhu signalizujú, že Igor Matovič otočil politiku Richarda Sulíka v prospech seba.
Môžete všetko napísať alebo povedať, okrem pravdy a faktov, lebo. . . .
Ja tam vidím dve...Matovič a šikana::) ...
Príliš veľa tém pre jeden blog je na škodu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty