Vážení študenti práva, naša 7. medzinárodná konferencia priniesla poznatky aj o tom, že poslanci, ktorých občania volia, prišli do parlamentu z rôznych pracovísk, kde sem – tam zlá firemná kultúra zapustila korene. Niet divu, že príkladom politickej nekultúry parlamentu bolo (ne)stretnutie IOÚP s poslankyňou OĽaNO, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA a NOVA Romanou Tabak.
A k tomu sme do histórie zaregistrovali stále väčší a väčší úpadok politického zlepenca OĽaNO, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA a NOVA.
V máji 2021 sa musel vzdať mandátu poslanca politickej strany OĽaNO, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA a NOVA Ján Herák. V júli 2021 vylúčili z poslaneckého klubu OĽaNO, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA a NOVA Martina Čepčeka. Od septembra 2021 sa vzdal mandátu poslanec politickej strany OĽaNO, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA a NOVA Jozef Bubnár. V októbri 2021 odišiel z politickej strany OĽaNO, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA a NOVA Ján Krošlák. Ján Mičovský opustil tohto zlepenca v januári 2022. A tak je to v každom volebnom období najprv si občania poslanca a tento nezastupuje občanov podľa Ústavy SR. Vedia poslanci, že OĽaNO zaniklo dňa 20.11.2019. Karty stále mieša Igor Matovič. Ale pozor s novou politickou stranou, ktorá vznikla dňa 20. 11. 2019 zlúčením štyroch politických strán OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA. Takto by to mali písať aj novinári, ak občanom prinášajú akési správy.
Ako to tam funguje? K tomu sme sa dňa 1. júna 2022 stretli s nezaradenými poslancami Martinom Čepčekom a Katarínou Hatrákovou.
Máte písomný doklad o tom, že ste nezaradení poslanci?
NIE, – bola jednoznačná odpoveď.
A Vy ste napísali predsedovi parlamentu o tom, že vystupujete z politického hnutia OĽaNO, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA a NOVA?
NIE
Máte už nejakú náplň práce s Vašimi asistentami?
NIE
Toto úplne stačí. Žiadne dôkazy o tom, že poslanci sú nezaradení, sme sa nedozvedeli.
O tomto nám novinári nepíšu. Ich články bez štipky poznania a múdrosti.
V našom historickom výskume (IOÚP) sa postupne premieta celá špirála sociálnej tragédie. Spoločnosť doposiaľ nemá právne vedomie o ľudských právach. Obeť psychoteroru nie je chránená nikým a ničím. Obete končia v invalidite, alebo užívajú nejaké drogy – alkohol, marihuanu, ťažké drogy a psychiatrické lieky vrátane. Mnohé obete si ukončia pozemské utrpenie. Kto je vinný? Sociopat, ktorý svoju obeť utýral? Určite nie. Zodpovedný je štát, ktorý tento stav ignoruje.Keby štát mal zodpovedné osobnosti v čele svojich rezortov, mali by sme zodpovedajúce zákony a tyrani by sa nemohli uplatňovať ani v súkromnom rezorte, nie to ešte v štátnom sektore.
Samotné kandidovanie poslancov, ktorí nám tvoria politické strany či politické hnutia je naivným kandidovaním do parlamentu s ľuďmi, ktorých nepoznáte, Až po zvolení zistíte, že Vaša kandidatúra vedie úplne prirodzene k sklamaniu. Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky vo Výpise z registra politických strán a politických hnutí sú stále registrované aj politické strany NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA.
O neexistujúcom politickom hnutí OĽaNO rozpráva v tomto videu aj opozičný politik Róbert Fico. Ale pozor ako právnik mal by reagovať. Je však populista so svojimi fanúšikmi a tak nebude riešiť medzinárodnú blamáž, ktorú nám tu spôsobil Igor Matovič.
Znovu pripomínam: novinári Zdeno Gáfrik a Dominik Hutko nám sľúbili písať o mobbingu na pracoviskách. Ale keď zistili, že mobbing, bossing, stalking sa vyskytuje skoro na každom pracovisku tak stiahli uši a radšej píšu o Ukrajine, Rusku, ruskej rope, a pod.
Stále a stále konštatujeme, že ani Matovičova vláda nič nové pre občanov svojimi poslancami parlamentu neprinesie do konca volebného obdobia 2020 – 2024. Prečo? Znovu zopakujem: Lebo ich to nikto za 33 rokov nenaučil. Je to stále ten istý kolotoč prijímania a predkladania zákonov.
Krátka ukážka z nášho výskumu zverejneného na konferencii : „Každý sudcovský rozsudok si nevyhnutne nárokuje na správnosť. To, či súdne rozsudky spĺňajú nárok na správnosť alebo nie, toto závisí predovšetkým od konkrétnych procesnoprávnych pravidiel daného súdneho konania a ich realizácie. Pojem spravodlivosť by mal predstavovať každý súdny proces, pri ktorom dochádza k náprave aktuálneho stavu, ktorý vznikol protiprávnym zásahom do tej miery, aby sa opravený stav buď úplne zhodoval s pôvodným stavom. Ale v niektorých prípadoch po dlhoročných súdnych sporoch obnova pôvodného stavu nie je možná, a preto by mala nastúpiť kompenzácia v peniazoch. K tomuto cieľu sa na Slovensku nedopracujete možno ani nedožijete. Prečo? Lebo nie je legislatíva, o ktorej som hovorila v parlamente.
Znovu zopakujem. Opozičný poslanec akou som bola aj ja nemá šancu, aby mu poslanci parlamentu schválili zákon. Zákony schvaľuje väčšina poslancov parlamentu, ktorú tvorí koaličné zoskupenie poslancov parlamentu. TOTO nám, občanom, tu nikdy nikto nehovoril a ani nenapísal. Ešte dnes sa stretávam s občanmi, ktorí o tom nemajú žiadne vedomosti. Dajme si otázku, na čo si občania volia poslancov, keď poslanec nemá kompetenciu pomáhať občanom a riešiť ich problémy? Ďalšie použitie mnou sledovaného pojmu spravodlivosť je dôležité, aby bol aplikovaný už na začiatku tvorby zákonov. Zákonodarca by mal byť pri tvorbe právneho poriadku viazaný ideálom spravodlivosti. Samotné označenie určitého pravidla alebo kritéria zo strany zákonodarcu ako spravodlivého však nemôže znamenať, že ním skutočne také aj je. S týmto problémom našej spravodlivosti som zisťovala ďalej v praxi sudcov, ktorí sa môžu stretnúť s prípadmi, v ktorých by aplikovanie konkrétnej právnej normy resp. určitého pravidla bolo spravodlivé.
Okrem toho môže nastať aj situácia, (ako sa to stalo na Okresnom súde Bratislava II, na Okresnom súde Bratislava I na Okresnom súde Pezinok, na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom , na Okresnom súde Prešov, na Okresnom súde Trenčín, na Okresnom súde Bratislava III, atď.) keď by takéto pravidlo na riešenie špecifického prípadu absentovalo. Pojem spravodlivosť je preto v týchto prípadoch používaný nekoncepčne.
„Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.“
V akom štáte to vlastne žijeme? Občan si musí riešiť všetko sám. Aj ja som sa ocitla medzi politikmi, ktorých som pred vstupom do parlamentu, žiadala o pomoc pri predložení antimobbingového zákona. A nakoniec som si to musela riešiť sama.
Vážení, ako sme zistili ani v tomto volebnom období nikto z poslancov sa nechce venovať zlej firemnej kultúre na slovenských pracoviskách.
Krivá výpoveď svedka je porušenie Trestného zákona a môže byť za to odsúdený. Naši zamestnanci, ako sme zaznamenali do Zborníka, v snahe mať prácu, urobia všetko pre to aj za pomoci klamstva či útokov, vyhrážania, ohovárania či intríg. Ak ich potom stretnem v kostole a vidím, že sú z nich oduševnelí kresťania tak žasnem, čo sme to za kresťanskú krajinu.
Súčasná demokracia „poslancom nedovoľuje zabezpečiť ľudské pracovné podmienky pre zamestnancov, tak sa to ukazuje v praxi. A rovnako súčasná demokracia neumožňuje, aby novinári zabezpečili vo svojich denníkoch pravidelné správy o našej tabuizovanej téme, ktorá zasahuje všetky oblasti spoločenského a verejného života.
Všetci sa starajú len o svoje „smetisko“.
Stretnutie s nezaradenými poslancami je jeden z ďalších dôkazov, že poslanci a ani vláda SR si stále nevie poradiť s témou pre človeka tak najdôležitejšou, a to je práca, príjem a pracovné vzťahy. Občania stále nevedia, na koho sa môžu obrátiť v prípade podozrenia na páchanie mobbingu na svojom pracovisku.
Preto šírime osvetu prejsť na zmenu nového systému pomocou Inštitútu ochrany ústavných práv, ktorý ako prvý na Slovensku sa pripojil k civilizovaným krajinám Európy, šíri osvetu a monitoruje psychické násilie voči človeku ako ludskej bytosti na našich pracoviskách. Evidujeme od roku 2011 každého zamestnaného, či nezamestnaného občana Slovenska. Ako šiel vývoj našej demokracie, prichádzali občania na zistenie, že len aktívnym pripojením sa im môže prinesť úspech. A svojim vlastným úsilím môže každý občan šíriť osvetu. Preto sa snažíme zvýšiť právne vedomie Vás, študentov práva (a nielen Vás), aby ste poznali, kde je pravda.
A tak stále kolom dokola: Je pre vládu SR jednoduchšie plakať, že nemáme peniaze na zdravotníctvo, školstvo, ako by mali povedať ľuďom pravdu. Konštatujeme, že v súčasnom systéme vládne politika strachu, politika moci, politika závisti, politika korupcie.
Jednotlivé schôdze v parlamente, počas ktorých prebiehajú rokovania o prijímaných zákonoch, dosiahli vrchol deformácie slovenského jazyka, sarkazmus, pokrytecké klamstvo, latentná agresivita, paradoxná komunikácia.
Napriek všetkým psychickým a fyzickým dôsledkom obetí mobbingu, však väčšina občanov nepodnikla nijaké kroky na svoju obranu. Najčastejšie ako dôvod uvádzali presvedčenie, že by to iba zhoršilo ich situáciu na pracovisku, nič by to nevyriešilo. Ba dokonca ste nás požiadali, aby sme Vás nezverejňovali a zrušili ste splnomocnenie na právne zastupovanie. Tu sa u Vás prejavila politika strachu. Máte strach sa zviditeľniť so svojím prípadom.
Dôležité je zistenie, že prípady obetí šikanovania splňajú aj kritérium bezprostrednej smrti. Prečo? Obete psychického násilia sú prakticky bez práv, hoci ujma na zdraví spôsobená psychickým násilím, pokiaľ ide o subjektívne skúsenosti je na nerozoznanie od poškodenia zdravia, ktoré spôsobuje fyzické násilie.
Preto dnes sme už aj na Slovensku začali právne posudzovať všetky prípady s následkami psychického násilia, lebo tu ide o otázku osobného zranenia, ktoré sa vníma ako bolesť. Tak fyzické, ako aj duševné násilie má rovnaké psychologické dôsledky. Okrem vytvorenia násilného poškodenia je to „post-traumatická stresová porucha“, alebo môže konanie páchateľa vyvolať u obeti „trvalé zmeny osobnosti“ a v extrémnych prípadoch môže viesť k smrti v podobe samovraždy. Mozog, rovnako ako všetky ostatné časti ľudského tela, je tiež fyzickým orgánom, ktorý je ovplyvnený psychologickým násilím.
Je zlou reklamou pre našu krajinu alarmujúci nárast psychických porúch (ambulantnej, lôžkové, práceneschopnosť) mnoho ľudí má depresiu, úzkosť, syndróm vyhorenia, a pod. To má za následky dávky v nezamestnanosti a dávky v práceneschopnosti a niekedy aj náklady na rehabilitáciu a predčasný odchod do dôchodku. Toto všetko je ďalším rozhodujúcim dôvodom na intenzívne postihnutie šikanovania a všetkých druhov psychického násilia. Mohlo by to nielen oslobodiť sociálny systém, ale aj ekonomiku finančne a urobiť svet pokojnejším.
Zmenou režimu zo socialistického na trhový sa ukázala fatálna nepripravenosť našej justície. Riešením by mohli byť zriadenie Pracovných súdov. Rozhodnutia súdov by mali byť promptné, a vždy v prospech poškodeného.
Prípady na našich súdoch však nekončia:
1. Stále monitorujeme prípad matky Ing. Lisickej , ktorá sa vrátila z materskej dovolenky a zamestnávateľ jej v rozhovore povedal, aby skončila pracovný pomer dohodou. Ale svoju prácu má rada a nemala dôvod skončiť pracovný pomer. V dôsledku sústavného prenasledovania podala viac podnetov na Inšpektorát práce vo veci výkon inšpekcie práce. A zo strany zamestnávateľa prišiel klasický postup Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v januári 2018 a v máji 2018 Výpoveď pre organizačné zmeny. Tak trvalo 9 mesiacov, aby sa jej zamestnávateľ naostatok zbavil. Vyvrcholením jej boja je podanie súd dňa 24. 10 . 2018.
2. Stále monitorujeme prípad Ing.Smolkovej, ktorá porozumela, že jedine cesta postaviť sa do boja proti mobbingu je cieľom pre Človeka ako ľudskej bytosti. Jej prípad je už na Krajskom súde. Je na škodu veci, že jej prepustenie bolo pol roka do dôchodku.
3. Rovnako je to v prípadoch: Ing Margita Šinálová a Daniela Kiššová.
4. „Situácia v nemocnici na Antolskej je veľmi komplikovaná, chýba tam obrovské množstvo sestier, preto vedenie na chirurgickom oddelení nepodniklo vôbec nič v tejto veci, prednosta a primár sa osobne stretli s dcérou, navrhli jej riešenie a to preloženie na oddelenie žien, čo dcéra prijala, pretože bola psychicky vyčerpaná. Dcére na otázku, prečo nedostanú aspoň písomné pokarhanie, priznali, že sa boja, aby nepodali výpovede!“!
Zisťujeme: Bádanie súdnych konaní je istá štruktúra či šablóna pojednávaní bez odborného posúdenia príčiny jeho vzniku. Prvostupňový súd zamieta žalobné návrhy a odvolací súd nemá lehotu na začatie konania. Najvyšší súd zhodnotí prípad a argumentuje, že nemôže posudzovať dôlazy na prvom stupni. A tak stále kolom dokola:
Vážení, môžete teda čakať do smrti, kým sa prípady skončia. Zlyháva zámerne jednoduché odborné posúdenie?
Preto bojujeme ako IOUP za práva všetkých zamestnancov.
Celá debata | RSS tejto debaty