Prinášame ďalšie okienko pre študentov práva (a nielen pre nich). LEBO: študenti práva (a nielen oni) sa od roku 1989 mali učiť, ako sa pripravujú zákony v našom slovenskom práve, ako funguje náš parlament, ako pomáhajú poslanci parlamentu svojim občanom a či poslanci parlamentu slúžia svojim voličom v zmysle Ústavy SR a pod.
A stále je dôležité: Prečo sa nikto nechcel a nevenoval informáciám o pracovnej náplni práce našich poslancov?
Má občan vôbec šancu dostať sa so svojím problémom ku svojmu poslancovi, ktorého si volil?
V minulom článku sme písali o praktických skúsenostiach a poznatkov IOÚP, prečo v právnej veci žalobcu: Ing. arch. I. L. PhD. proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislave o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vedenej pod spisovou značkou …. berieme žalobu späť.
Do parlamentu si občania zvolili starých „mazákov“, ktorí ale pravdu nepovedia
A v tomto článku prinášame spravodajstvo, ako na naše späťvzatie žaloby reagoval súd.
„O trovách konania v prejednávanej veci rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý procesne nezavinil zastavenie konania, priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v pomere úspechu 100 o výške ktorej bude rozhodnuté tunajším súdom v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“
To znamená, že po vzatí žaloby žalobcom trovy konania sa priznajú žalovanému. Aj keď sa nekonalo žiadne pojednávanie. Aj keď žalobkyňa zistila, že na súde sa pravdy nedovolá. A tak znovu dochádza k dvojitému plateniu pre advokáta. Najprv advokáta zaplatí zamestnávateľ a po vynesení uznesenia, ktorým súd rozhodne o trovách konania pre žalovaného tieto zaplatí žalobca, ktorému vzali prácu. Advokát ide tvrdo za trovami konania.
Lebo, ako sme v našej histórii od roku 2012 zaznamenali, stále viac nás ohrozuje, že pre biznis a honbou za majetkom sa nám vytratila odbornosť našich vysokoškolsky vzdelaných občanov.
Čo sa za 35 rokov zmenilo v prospech práva a spravodlivosti pre našich občanov, voličov, zamestnancov? NIČ!
Už od roku 2000 sme na úrade práce postupne zaznamenávali zvlčiteľnosť na našich pracoviskách. A keďže nikto nikomu nekázal, aby sa proti nej postavil, tak to aj dopadlo. A dnes nám tento marazmus prerástol do extrémnych rozmerov. Zopakujem: za posledných desať rokov sme zaznamenali zlú firemnú kultúru aj na pracovisku Národnej rady Slovenskej republiky. Ani tam nikto nekázal ju zastaviť. A bude tam pokračovať aj naďalej.
Doplácame na to, že vyše tridsať rokov nikto neriešil do hĺbky. . .
Príkladom zlej firemnej kultúry je aj prípad exposlankyne parlamentu, ktorá bojuje za právo a spravodlivosť. Ako IOÚP prešetroval a zistil stala sa jediná poslankyňa, ktorá dva dni pred svojím zvolením do Národnej rady Slovenskej republiky, obdržala Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru.
Má občan vôbec šancu dostať sa so svojím problémom ku svojmu poslancovi, ktorého si volil?
Aj na súde sme zistili nedostatky, a to : Prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) v rozsudku na strane 6, v bode 24 „Súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 16 Cpr/2/2016-195 zo dňa 17 01 2018, podľa ktorého výpovedná doba uplynula posledným dňom ochrannej doby dňa 05. 03. 2016. Výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede t. j. dňom 01. 04. 2012 a uplynula posledným dňom ochrannej doby t. j. dňa 05. 03. 2016.“
V rozsudku na strane 7, bod 24, tretí riadok prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková) znovu uvádza „Výpovedná doba preto plynula od 01. 04. 2012 (od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede) a skončila 05. 03. 2016 (uplynutím posledného dňa ochrannej doby).“
Tu prvostupňový súd dvakrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016.
Na margo časového úseku plynutia výpovednej doby prvostupňový súd v Rozsudku aj na strane 7, bod 24 uvádza dve alternatívy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne s aplikáciou na ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce:
1„ak by žalobkyňa oznámila žalovanému, že na predlĺžení pracovného pomeru netrvá, skončil by jej pracovný pomer uplynutím posledného dňa dvojmesačnej výpovednej doby, a to 31. 05. 2012“
2„nakoľko uvedené žalobkyňa žalovanému neoznámila, skončil jej štátnozamestnanecký pomer posledným dňom ochrannej doby, a to dňa 05. 03. 2016.“
Tu prvostupňový súd v Rozsudku tretíkrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016.To znamená, že exposlankyni parlamentu má žalovaný vyplatiť mzdu za 4 roky. Toto je “ odbornosť“ našich súdov? Po podaní odvolania už uplynulo 10 mesiacov. Aj tu došlo k pochybeniu zaplatenia za dovolanie. A o 5 mesiacov súd rozhodol, že vrátiť poplatok za odvolanie.
A teraz už pomaly rok očakávame rozsudok Krajského súdu v Bratislave.To je horšie ako v Kocúrkove.
a propo táto kauza vedená na Okresnom súde Bratislava II a t. č. na Mestskom súde Bratislava je scholastickým príkladom mobbingu podľa definícií svetoznámeho nemeckého odborníka profesora dr. Heinza Leymanna.
V parlamente som od začiatku podávala riešenia a interpelovala vládu Slovenskej republiky, aby začala riešiť bezprávny stav na Slovensku, kde zamestnanci majú strach, aby neprišli o prácu. Tu som však zistila sociálne farizejstvo štátnej politiky. Sociálna politika štátu je kriminálne zdeformovaná, je sociálne úchylná. Na jednej strane sa vláda tvári sociálne, klame v médiách, čo všetko pre občanov urobili a v zahraničí ubezpečuje sociálnu funkciu europarlamentu o svojej sociálnej politike.
Na druhej strane vláda umelo likviduje plnohodnotný európsky štandard života. Sociálne choroby nášho štátu sú neúmerne vysoké počtom aj intenzitou v pomere k počtom pracujúcich a nepracujúcich ľudí.
Poradný výbor Európskej komisie pre bezpečnosť, hygienu a ochranu zdravia pri práci vo svojom stanovisku – názor na násilie na pracovisku, uvádza nasledovnú definíciu: „Mobbing (šikanovanie) je negatívna forma správania medzi kolegami alebo medzi nadriadenými a podriadenými, ktorým sa daná osoba opakovanie ponižuje, a ktorým na ňu jedna alebo viaceré osoby priamo alebo nepriamo útočia za účelom a cieľom jej vylúčenia“. Poškodenie aktívnym, trvalým psychickým tlakom má nevyslovený, oficiálne popieraný cieľ – odstrániť obeť z kolektívu. Je to psycho-sociálny útlak v pracovno-právnych vzťahoch zneužitím Lex Iuris, existujúcich zákonov.
Boss vykonáva bossing rovnako ako mobbing, ale koná sám nadriadený. Nátlak v komunite zamestnancov vykonáva boss – vedúci zamestnanec buď na jednotlivca, alebo aj na skupinu podriadených zamestnancov. Vytvára neznesiteľné pracovné podmienky psychického teroru. Dnes v 21. storočí sme svedkami, že ľudia vo vzťahoch na pracoviskách často „zvlčia“ – aj keď prišli na pracovisko „čistí“ a dobre vychovaní, deformované sociálne podmienky (nezamestnanosť, korupcia…) ich donútia k prispôsobeniu sa k sociálnym patológiám. Čakajú na chybu toho druhého a sú pripravení „skočiť po koristi“ – dobre platenom mieste. Sú ochotní spolupracovať na kriminálnej, firemnej kultúre len aby sa im „polepšilo“. U nás takto fungujú štátne inštitúcie, úrady štátnej správy, silový rezort, štátne podniky, cirkvi, ale aj súkromné firmy a pod. Organizácie s hierarchickým usporiadaním pozícií, funkcií, často charakteristicky udržiavajú v sebe politiku opičích primátov – bossing a mobbing. Zásluhovosť ako podmienka postupu na vyššiu funkciu je deformovaná na požiadavku submisívnej servilnosti, čo podmieňuje vznik mobbingu. Zásluhovosť je zapieraná, povýšenie sa koná nejakým „tajným rozhodnutím“ hlavne vtedy, keď na obsadenie miesta je viac kandidátov a vybraný je práve ten neschopný, ale submisívne servilný pracovník.
V posledných rokoch nám na Slovensku vzniklo veľa inštitúcii s názvom a „náplňou činnosti“ tzv. ochranu ľudských práv, ale žiaľ, nemajú ani vedomostnú, ale ani motivačnú kompetenciu na riešenia týchto sociálnych patológií, čo sa nám potvrdzuje pri opakovaných apeláciách na všetkých úrovniach aj po skončení minulého volebného obdobia.
K tejto veci nevyplatenia mzdy žalobkyni sa vzťahuje ustanovenie § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. A ďalej aj ustanovenie § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.A to platí pre kauzu exposlankyne parlamentu.
Naša demokracia po slovensky si zaužívala stále tie isté pravidlá. Po každých voľbách prichádzali na úrady noví nominanti politických strán. A tí začali robiť „čistky“ s úradníkmi, ktorí „slúžili“ starej politickej strane.
Našich 10 medzinárodných konferencií bolo a je pokračovaním úsilia za sociálnu normu humanizmu, resp. za zdravé medziľudské vzťahy, ktoré sme začali v roku 2013 v parlamente, – aby eurelatio basalis fungovali v každodennej realite, v pozemskom ľudstve.
Skúsenosti z našej histórie ukázali, že politici sú obvykle tí najagresívnejší sociopati, ktorí radi balansujú na hrane zákonnosti, ale vždy iba pre svoje egoistické ciele. To nás v histórii našej demokracie brzdilo a brzdí aj v tomto volebnom období.Dňa 8. 4. 2024 sme zrušili účet nášho IOÚP. Ďakujeme pani Anne Holúbkovej, ktorá nám prispievala každý mesiac na jeho udržiavanie. VEĽKÁ VĎAKA.
Boj za spravodlivosťou pokračuje, aby sa kauza (ex)poslankyne dostale na volebnú kampaň našich europoslancov ?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dokazuje, že pácha trestný čin
Celá debata | RSS tejto debaty