zivot okolo nas

Vážení študenti práva (a nielen Vy) pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky.Už v minulom článku sme Vás informovali, že po 8-mich rokoch sme sa dožili, že bude prvé pojednávanie v kauze žalobkyne proti žalovanému Slovenská technická univerzita.

Hrozby s novými názvami, ale so starou podstatou alebo Slovák sa naučí aj s vlkmi vyť.

Sociopatia médií oslabuje silu pravdy alebo päť P pre Madam Justíciu

Ale po výskume. ktorý sme začali v parlamente, prinášame vyjadrenie Inštitútu ochrany ústavných práv zaslaný na Mestský súd Bratislava IV:
Dňa 02. 11. 2017 sa na Inštitút ochrany ústavných práv obrátila Ing. arch. I. L., PhD., zamestnankyňa Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a požiadala o pomoc vo veci zlej firemnej kultúry na pracovisku.
Problém zlej firemnej kultúry, resp. psychoteroru, t. č. na Slovensku už používaný pojem šikana na našich pracoviskách dosiaľ nikto neriešil a ani nedefinoval v zákonoch na Slovensku. O príčinách a prejavoch rozloženej ľudskosti som ako poslankyňa parlamentu hovorila vo volebnom období 2012 -2016, a to prostredníctvom vystúpení v rokovacej sále parlamentu, na medzinárodných konferenciách ako aj vo vydaných zborníkoch, ktoré sme uložili do slovenských knižníc. Od roku 2012 zbierame a skúmame sťažnosti občanov, ktorí utrpeli psychické následky po rôznych útokoch na pracoviskách a dokonca boli neoprávnene prepustení zo zamestnania. V každom registrovanom prípade sme oslovili zamestnávateľov a úrady, aby sa k prípadu psychoteroru na svojom pracovisku vyjadrili.
Konštatujem, že problematike psychického násilia na pracoviskách na Slovensku som sa začala venovať na základe odporúčania Európskeho ombudsmana v roku 2011 s cieľom legislatívnej úpravy antimobbingových zákonov proti akejkoľvek forme násilia, či už psychického alebo fyzického charakteru, ktoré by napomohli upevniť ochranu občanov zákonnou formou. Zopakujem: prostredníctvom mimovládnej organizácie Práca a vzťahy som so svojím volebným programom bola dňa 10. 03. 2012 zvolená za poslankyňu parlamentu na kandidátke politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
A po volebnom období 2012 -2016 prostredníctvom IOÚP, ktorý sme dňa 23. 06. 2016 zaregistrovali na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, monitorujeme a evidujeme prejavy psychického násilia na našich pracoviskách.
Náš projekt, ktorým sme oslovili aj rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Róberta Redhammera, PhD., má za cieľ pôsobiť preventívne a informatívne aj na mladých ľudí a pripraviť ich na úlohu slušného, morálneho zamestnávateľa a zároveň na úlohu sebavedomého zamestnanca, ktorý vie obhájiť svoje ľudské práva. Vieme, že psychické násilie vytvára nezdravé ovzdušie na pracovisku a narúša tým atmosféru v celom kolektíve zamestnancov, pričom vo veľa prípadoch sa takéto zaobchádzanie s ľuďmi odrazí nielen na ich psychickom zdraví, ale samozrejme sa odráža aj na kvalite ich práce.
Meritum prípadu Ing. arch. I- L-, PhD. je v tom, že po skončení materskej dovolenky jej nadriadený povedal, citujem z emailu zo dňa 02.11.2017: „výpoveď z organizačných dôvodov mať nebudem, lebo dotyčný si to neželá, ale stiahne mi plat na 590 eur na plný úväzok, aby som výpoveď dala sama, lebo oni plánujú v súvislosti s novým projektom prijať nových ľudí a potom by nemohli nikoho a je to veľmi zložité, aby sa zrušilo pracovné miesto a tak mi nechajú starú pracovnú náplň – tú, ktorú nemôžem vykonávať. Teda ja mám doplácať na veci, ktoré nie sú mojím problémom… samozrejme ide mu aj o to, aby mi nedal ani 1 euro odstupné. A takto to robí pekne so všetkými, aby všetko vyzeralo pekne, ale ja to tak neurobím, už konečne niekto sa musí postaviť, aby zlo, ktoré pácha na ľuďoch, ktorí tam robia za pár šupov, sa mu vrátilo.“
Ing. arch. I. L., PhD. požiadala o pomoc aj Inšpektorát práce Bratislava dňa 16. 01. 2018, dňa 02. 02. 2018 a dňa 05. 02. 2018. Ale odpoveď nedostala, Nie je zrejmé, či bol vykonaný dozor pracovnoprávnych vzťahov, najmä ich vznik a zmena, mzdové podmienky, pracovné podmienky, a v neposlednom rade, či bol vykonaný dozor práv a povinností kvestora Ing. Dušana Faktora, PhD, na ktoré Ing. arch. I. L., PhD. poukazovala.
IOÚP v tomto prípade oslovil osobne:
1. Inšpektorát práce Bratislava
2. Národný inšpektorát so sídlom Košice
3. odborovú organizáciu Slovenskej technickej univerzity
4. rektora prof. Ing. Róberta Redhammera, PhD.
5. kvestora Ing. Dušana Faktora, PhD.
6. ministerku spravodlivosti SR Mgr. Máriu Kolíkovú
7. ministerstvo spravodlivosti SR – odbor dohľadu nad súdnictvom

Nikto z týchto inštitúcií nevedel pomôcť vo veci psychického prenasledovania Ing. arch. I. L., PhD. IOÚP ju navrhol na cenu bratislavského primátora ako ženu, ktorá bojuje proti násiliu na pracovisku. Bez úspechu. Oslovili sme redaktorku Veroniku Cosculescu, aby napísala o žene prenasledovanej na pracovisku. Aj tu bez úspechu. Všetci mali strach o svoju prácu.
Skúsenosti IOÚP aj v tomto prípade ukazujú, že ľudia vo vzťahoch na pracoviskách často „zvlčia“ – aj keď prišli na pracovisko „čistí“ a dobre vychovaní, deformované sociálne podmienky (nezamestnanosť, korupcia…) ich donútia k prispôsobeniu sa k sociálnym patológiám. Čakajú na chybu toho druhého a sú pripravení „skočiť po koristi“ – dobre platenom mieste. Sú ochotní spolupracovať na kriminálnej firemnej kultúre, len aby sa im „polepšilo“.
Pre informáciu uvádzam:
Z doterajších medzinárodných, vedeckých konferencií, ktoré som začala organizovať ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2013 a 2014 a potom prostredníctvom mimovládnej organizácie IOÚP v rokoch 2017, 2018, 2019, 2020, 2021, 2022 vzniklo poučenie: Prejavy násilia na pracoviskách sú vo svojej podstate takmer v každej krajine Európskej únie rovnaké, líšia sa len jazykom a niekedy tradičnými formami hierarchie. Zamestnanci pociťujú sociálno-právnu krivdu, ktorá má ekonomické, právne, sociálne a zdravotné následky. Všetko svedčí o tom, že psychické násilie na pracovisku je závažným spoločenským problémom, práve vzťah osobnosti obete a páchateľa je špecifickou formou interakcie, pretože tu ide o posúdenie, resp. o monitorovanie prenasledovania a následne skúmanie príčin jeho vzniku.
Podľa Združenia amerických psychológov je tyranizovanie často bežnou a neraz dokonca aj akceptovanou súčasťou pracovného procesu. Americkí i európski odborníci, spoločnosti, zamestnanci a dokonca aj legislatívne orgány a politickí predstavitelia si v ostatnom čase uvedomujú, že táto časť kultúry práce si vyžaduje zásadnú zmenu. V hre je totiž zdravie, zamestnanosť, harmonická existencia a blaho ľudí, ako aj produktivita ľudskej práce a celej spoločnosti. Výskum tohto fenoménu je stále pomerne novou oblasťou. Najďalej vo svojom prístupe k riešeniu brániť psychickú a fyzickú integritu pracovníkov a zamestnancov legislatívnymi prostriedkami, ktorých účelom je zákonná ochrana pred psychickým šikanovaním, mobingom a tyranizovaním na pracovisku, prejavili v Škandinávii, Británii, Kanade a v Austrálii.
Slovensko sa ešte stále sústreďuje prevažne na otázky rovnoprávnosti v prístupe k zamestnaniu, avšak veľká časť problémov v pracovnej oblasti sa dnes kvôli komplikovaným spoločenským vzťahom a klíme, v dôsledku situácie na pracovnom trhu i v dôsledku „kopírovania“ trendov v oblasti práce vo vyspelom západnom svete posúva do oblasti negatívnych javov, sprevádzajúcich každodenný výkon povolania. Odborníci sa zhodujú, že tyranizovanie na pracovisku môže u obeti buď spôsobiť alebo prispievať k vzniku závažných zdravotných problémov. Najčastejšie ide o vysoký krvný tlak, srdcové stavy, posttraumatickú stresovú poruchu, žalúdočné ťažkosti, poruchy spánku, svalovo-kostrové ťažkosti, migrény, výrazné potenie, alergie, únavu, vypadávanie vlasov a horúčkovitú aktivitu. Dlhotrvajúce vystavenie týraniu na pracovisku môže vyvolať choroby srdca, rakovinu a mozgovú porážku.
Tyranizovaniu môže byť vystavený každý pracovník. Tento negatívny jav má rôznorodé príčiny, vrátane ocitnutia sa v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Prakticky všetky faktory ovplyvňuje aj stav legislatívy, ktorá môže alebo nemusí chrániť obete alebo tyranov, vysoká cena právneho zastupovania, dopad podpory zo strany odborov, mediálny záujem, právne konzekvencie pre tyranov a ich zamestnávateľov, skutočnosť, že tyran je presvedčený, že mu jeho počínanie „prejde“, čo vo všeobecnosti skutočne tak býva.
Na Slovensku je problém psychologického šikanovania a terorizovania na pracovisku zatiaľ zdanlivo latentný. Ani nie tak pre jeho absenciu v reálnom živote, ale kvôli nižšej úrovni právneho povedomia a čiastočne aj kvôli benevolencii a navyknutému tolerovaniu určitej miery hrubosti a šikanovania ako akéhosi nepríjemného, hoci nevyhnutného, sprievodnému fenoménu výkonu povolania. Subjektívny strach z poukázania na prípady šikanovania v práci pravdepodobne zatiaľ prevažuje nad odvahou dožadovať sa primeraného zaobchádzania zo strany vedúceho pracovníka, resp. manažéra alebo nadriadeného. Pozornosť sa t. č. sústreďuje hlavne na šikanovanie medzi deťmi a mladými ľuďmi v školskom prostredí.
Každý žalobca/kyňa po podaní žaloby očakáva, že snáď na súde sa dočkajú spravodlivosti.
IOÚP zistil na základe 27 žalobných návrhov podaných vo volebnom období 2012 -2016 nasledovné: Na súde sa začína prvé pojednávanie, kde žalobca prednáša žalobu a žalovaný prednesie svoje vyjadrenie. Na konci pojednávania sa navrhnú dôkazy. Navrhnuté dôkazy súd schváli alebo neschváli. Na druhom pojednávaní súd vypočúva svedkov. Ide o svedkov, ktorí pracujú u žalovaného, preto ich výpovede nemusia a nie sú pravdivé. Prečo? Veď, kto by chcel byť vyhodený z práce? Na treťom pojednávaní súd niekedy už vynesie rozsudok niekedy ešte nie. Ide o rozsudok, ktorým sa žaloba zamietne, či odmietne. A to trvá niekedy dva či tri roky, ak nie aj viac rokov. Žalobca je sklamaný, že svoju pravdu nedokázal.
Po súdnom konaní na prvom stupni pokračuje odvolanie. Druhý stupeň rozhoduje, ale nemá lehotu a tak zase čakáme a čakáme. A odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa. Niekedy ho aj vráti na prvý stupeň.
Potom IOÚP píše dovolanie na Najvyšší súd SR. Tento súd sa vyjadrí k dôkazom na prvom stupni – akože ich nemôže prehodnotiť, zhodnotiť či vyjadriť sa k dokazovaniu na prvom stupni. Ale – a to je dôležité – na každom stupni súdy rozhodujú o trovách konania.
Po odmietnutí žaloby trovy konania sa priznajú žalovanému. A tu dochádza k dvojitému plateniu pre advokáta. Najprv advokáta zaplatí zamestnávateľ a po vynesení rozsudku, ktorým sa žaloba zamieta, súd rozhodne o trovách konania pre žalovaného, a tieto zaplatí žalobca, ktorému vzali prácu. Advokát ide tvrdo za trovami konania. Ak ich žalobca nezaplatí vstupuje do konania exekútor. IOÚP požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o nápravu formou novelizácie Civilného sporového poriadku. Dosiaľ toto nie je riešené.
Vzhľadom k uvedenému a vychádzajúc z praktických skúseností a poznatkov IOÚP v právnej veci žalobcu: Ing. arch. I. L. PhD. proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislave o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vedenej pod spisovou značkou B3-7Cpr/19/20l8 berieme žalobu späť.
Bratislava, dňa 12. 02. 2024
V nasledujúcom článku prinesieme spravodajstvo. ako na naše späťvzatie žaloby reagoval súd.