zivot okolo nas

V minulom článku sme Vás informovali o tom, prečo sú v Matovičovej krajine smiech a radosť zakázané. A rovnako ako ten článok predchádzajúci, prečo dnes občan (a nielen Igor Matovič) potrebuje psychiatra, rovnako mi ho do hodiny admin odstránil.

V Matovičovej krajine smiech a radosť sú zakázané

Prečo občan (a nielen Igor Matovič) dnes potrebuje psychiatra

Pán admin, Vaše konanie nám dokazuje, že na Slovensku je to ako s výskytom mobbingu na našich pracoviskách, ktorý dokumentujeme a zaznamenávame od roku 2010. Aj tu na blogu pravda existuje mocipán. ktorý  čaká na dôvod, prečo má odstrániť toho, ktorého blogera. 

Môžeme hneď na začiatku Nového roku 2022 konštatovať, že na našich pracoviskách sa za Matovičovej vlády (a to je aj písanie blogov) nič nezmenilo, aby sa odstránilo bezprávie, v ktorom žijeme od roku 1989. Nezmenilo sa NIČ ani  tým, že blogeri si tu píšu svoje názory , resp. svoje odreagovanie sa od humusu a marazmu našej politiky.  To znamená, nezmenila a nezmení  to ani Matovičova  vláda, ktorá má neplatne zvolenú politickú stranu. A všetci občania, nakoľko nemajú vedomosti o zákone o politických stranách a o politických hnutiach, tak slepo dôverujú novinárom, ktorí si nenaštudovali za 31 rokov problematiku, ako funguje parlament.

Môžete písať a urgovať Ministerstvo vnútra SR (ako to robí IOÚP), aby štátni úradníci dali do poriadku neplatnosť Matovičovho politického zlepenca. Ale štátni úradníci pod vedením šéfa Mrváňa sa nebudú ozývať. LEBO vedia, že urobili chybu už pri registrácii dňa 30. 11. 2019 tohto politického zlepenca OĽaNO, KÚ, ZMENA ZDOLA, NOVA.

A preto dokazujeme, že novinári mali vždy zakázané písať naše odborné skúsenosti. Máme média na internete a tak, kto chce a má záujem, tak si ich vyhľadá, aby získal pravdivé poznatky.

1.LEBO:  Vždy sa nájde akýsi „chorý mocipán“ čo si začne namýšľať, že tu musí všetko fungovať podľa neho.

2. LEBO:  Ak by si to uvedomil, v tomto prípade admin, tak by sa nám (IOÚP) aspoň ospravedlnil. Ale NIE! Sme predsa na Slovensku, kde už dávno vymizla kultúra na pracoviskách a kde nám chýbajú dôstojné pracoviská s dobrými vzťahmi.

Vážení študenti, zaznamenávame  nové informácie z 10 ročného výskumu a šírime osvetu, aby ste poznali zákulisie demokracie po slovensky.

Či veríte, či neveríte stále sa naše prípady z volebných rokov 2012 – 2016  posúvajú po tŕnistej ceste za spravodlivosťou v útrobách našej nestrannej a nezávislej justície. 

Prípad zamestnankyne Slovenskej technickej univerzity podaný na Okresný súd Bratislava III  je jeden z tisícov prípadov evidovaných IOÚP. Súdy nemôžeme urgovať, a preto čakáme od 23. 10. 2018  na prvé  pojednávanie. Nepomôže Vám, občanom Slovenska, ani to, že sa dostal k moci Igor Matovič.

Osveta a monitoring prípadov prepustenia z práce máme v agende tisícky. Ale vieme, že Vás je státisíce. Psychický teror na pracovisku nemá za cieľ priame poškodenie obete, ale jej zastrašenie, aby ju prinútili odísť na vlastnú žiadosť.Preto sme vyzývali v roku 2012 vládu politickej strany SMER a vtedajších poslancov parlamentu o pomoc. Nevedeli uchopiť zlo v konaní človeka, ktoré sa dnes rozmohlo do extrémnych hĺbok.

A hľa, pomohol nám koronavírus, ktorý  ukázal každému, ako a čo je dôležité pre život človeka. Pripomínam:  Koronavírus nám pomohol zviditeľniť tabuizovanú tému, ktorá sa rozšírila v celej Európskej únii.  Koronavírus zmenil stratégiu našej vlády a samotného premiéra Matoviča, ktorý v minulosti utekal pred občanmi, ktorí ho žiadali o pomoc.

Preto páni novinári radšej  píšte o tejto novej chorobe pomocou výskumu Univ. Prof. NDR Christiána Schuberta, ktorý o COVIDE – 19 napísal:

„COVID-19 je biopsychosociálna choroba s dlhou históriou, súčasným odhalením sociálnych charakteristík choroby spojených s krízou a dlhým procesom uzdravenia. Pretože na to, aby sme skutočne dokázali poraziť COVID-19, nestačí žiadne očkovanie, ani prirodzenou cestou získaná imunita stáda. Na prekonanie pandémie musí byť uznaná ako sociálna, a teda individuálna výzva. Preto je nevyhnutné zaoberať sa socio-kultúrnymi dejinami konfliktu a vlastnou individuálnou biografiou. COVID-19 sa stretol so zranenou spoločnosťou, zanecháva ju vážne zranenú a môže umožniť usporiadaný prechod k horšiemu alebo lepšiemu. Dúfajme v to druhé.“

Páni novinári, neklamte ľud slovenský s páchateľom Igorom Matovičom,

Zdá sa, že ani ministerka spravodlivosti  Mária Kolíková nevie , prečo si sudcovia ukladajú prípady obetí do šuflíka. Nevedel to ani minister spravodlivosti  Tomáš Borec či Gábor Gál. Ako nám písali jeho poradcovia, „pán minister momentálne nemá na Vás čas“.

Konštatujeme: nebyť koronavírusu tak si naši mocipáni nedvihnú zrak na zlo, ktoré sa tu zabetónovalo na našich pracoviskách. Lebo dosiaľ o týchto nekalých praktikách svojich zamestnávateľov sa každý bál a stále bojí hovoriť a  už vôbec o tom napísať . Prípadne nakrútiť reportáž. 

Koronavírus ukázal vláde tabuizovanú tému v spoločnosti

Už sa ani nečudujeme, čoho všetkého sú naše médiá schopné napísať. Ako hlboko sme klesli s ľudským správaním. A všade je príčinou ľudský faktor. S tým sa tu nikto nechce „piplať“. Prípadov, ktoré monitorujeme, dokumentujeme, robíme osvetu, je stále viac a viac.Práve teraz, keď pani  ministerka Mária Kolíková rieši sudcov na súdoch,  prípady zničených existencii našich občanov nám pribúdajú.

Vážení, náš projekt (IOÚP) ukázal šablónu súdnej moci.  Všetky žalobné návrhy, ktoré som na súdy v mene občanov podala ako poslankyňa parlamentu, mali byť vyriešené pred pojednávaním alebo na prvom pojednávaní. Ale neboli. Ani ten môj žalobný návrh, kde vymáham zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dva mesiace, sa stále pojednáva. V priamom prenose sme na pojednávaní videli, ako advokát Miloš Kvasňovský predložil  falošné dôkazy a navádzal svedka ku klamstvu. Nepomohla nám ani slovenská komora advokátov, kde sme opakovane podali sťažnosť. Odpoveď o tom, že nemajú kompetenciu posudzovať naše dôkazy predložené sudkyni, nám dokazuje, ako sa aj na tomto pracovisku advokáti chránia.

Ale bojujme ďalej.

Vážení advokáti, nie je všetko skončiť Právnickú fakultu a potom v praxi pri zastupovaní klientov predkladať falošné dôkazy a tým mariť spravodlivosť. A to všetko pre Vášho klienta, mobbéra.

Pani ministerka spravodlivosti SR odhaľovanie trestných činov zaostáva na zistení, kto je páchateľ

https://ritomska.blog.sme.sk/c/469730/ked-nerozumies-tomu-co-pises-tak-nepresvedcis-vyrok-advokata-kvasnovskeho.html

Moje argumenty pred začiatkom pojednávaní Vašich prípadov: „Pán sudca,  toto nepojednávajte, žalovaný sa sám priznal k páchaniu skutku mobbingu.“ Ale sudca takéto argumenty ani v jednom z 27 žalobných návrhov neprijal.

https://ritomska.blog.sme.sk/c/475130/obete-demokracie-na-slovensku-pribudaju-ale-pozor-nie-vsetky-maju-pravne-vedomie.html

Povedzme si otvorene aj vláda aj parlament je jedno veľké pracovisko, kde pôsobia vzťahy na pracoviskách. Ich vývoj zaznamenávame do Zborníkov z každej medzinárodnej konferencie. Pre záujemcov ukladáme do slovenských knižníc. Naše témy na 7 medzinárodných konferenciách:

1. Ľudskoprávny rozmer ochrany práv zamestnancov (2013)

2.Vzťahové pasce na pracoviskách (2014)

3.Téma, v ktorej žijeme (2017)

4.Prečo (kedy) zamestnávateľ chodí s radosťou do zamestnania (2018)

5.Kde vzniká zlo (2019)

6.Politika ma (ne)zaujíma (2020)

7.Dôstojné pracovisko (2021)

Všade, kde dokazujeme (IOÚP), že na našich pracoviskách nachádzame ľudí, ktorí boli obete mobbingu. A dnes je dôkazom aj zlý prístup Matovičovej vlády  k riešeniu pandémie. Zo všetkých pracovísk nám signalizujú, ako sa porušujú zákony, „vyrábajú“ vyhlášky a nariadenia. Nikto nikomu nič nemusí dokazovať. Všetci doktori práv asi zabudli, že študovali právo. Alebo sa zrazu stotožnili s  plagiátorom Igorom Matovičom.

Preto si musíme zaznamenať vďaka Vám,  občanom, do našej histórie všetko, čo nám vláda Igora Matoviča prináša.

V neposlednom rade aj útoky voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.

V archíve agendy Generálnej prokuratúry nájdete list IOÚP, ktorým sme oslovili Vášho predchodcu (12. 07. 2018).  Rok ležal náš list na prokuratúre. Nakoniec bol pridelený prokurátorovi Tichému a poslali nám odpoveď, ktorá znela, obráťte sa na súd. 

Pán generálny prokurátor, 5 rokov po skončení môjho pôsobenia v parlamente sa obraciam na súd. Súdy tak jednoduchý prípad nezaplatenia mojej  výpovednej doby nevedia a nechcú riešiť v prospech mňa.  LEBO: sudkyňa Bieliková sa do prípadu zamotala a radšej túto moju kauzu dňa 18.01. 2018 zamietla.  Zamietnutie žaloby ešte neznamená, či bola moja žaloba podaná oprávnene alebo neoprávnene a rovnako, či bol naplnený obsah paragrafového znenia zákona pri skončení pracovného či štátnozamestnaneckého pomeru. 

https://www.mojevideo.sk/video/2dbd3/odvazna_exposlankyna_judr_maria_ritomska.html

NEBOJME SA pomenovať veci správne.

https://www.mojevideo.sk/video/26639/marika_ritomska_mobbing_medzinarodna_konferencia_v_prahe.html

A preto konštatujeme:

Pán generálny prokurátor, na Slovensku sú v trpezlivosti za lepším životom najdokonalejšie ženy. Sú odvážnejšie, rozumnejšie, a preto skôr môžu ísť príkladom mužom, tvrdohlavcom s veľkým EGOM. Inštitút ochrany ústavných práv sa zameriava na celkový spoločenský systém a na všetky detaily novej a funkčnej spoločnosti. Ego mužov a ich konzervatívne myslenie je hanbou tejto doby.

„Podľa Žilinku tomu napomôže aj nová organizačná štruktúra špeciálnej prokuratúry“

Je preto zaujímavé, že našou témou Mobbing, bossing na pracovisku sa začali zaoberať  v roku 2017 v Parlamentnom inštitúte, kedy  PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD. Parlamentný inštitút, Oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania pripravila materiál o našej téme. POZOR!  Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov. Ale zverejňovanie  materiálu je možné iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora. Nepýtame si súhlas. Len konštatujeme, prečo zase v ďalšom volebnom období rezonovala téma psychického násilia na pracoviskách, ak chcete šikana na pracovisku. Našu tému nám v Parlamentnom inštitúte spracovala PhDr. Anna Okruhlicová, CSc.

Občania nepoznajú, že sa kolo štátnych úradníkov točí a organizačné zmeny sú aj v Parlamentnom inštitúte.

Prečo sa Parlamentný inštitút hrá s Igorom Matovičom na prácu

Od našich rakúskych kolegov k súčasnej situácii zákona o povinnom očkovaní: „Očkovanie nechráni dostatočne pred infekciami alebo chorobami a tiež nie dôsledne pred ťažkými priebehmi a smrťou. Počet zaočkovaných ľudí sa zvyšuje. Škody spôsobené očkovaním, ktoré môžu v jednotlivých prípadoch viesť až k smrti, sa zakrývajú alebo bagatelizujú. Hoci vírus predstavuje nebezpečenstvo predovšetkým pre starších ľudí, panika sa naďalej šíri, čo naznačuje, že všetci sme rovnako ohrození a ohrození.

Od začiatku pandémie zomrelo na Coronu a spolu s ňou menej ako 400 ľudí mladších ako 54 rokov. Pre porovnanie: V rovnakom období bolo v Rakúsku približne 170 000 úmrtí. Ignoruje sa skutočnosť, že vznikajúci variant Omikronu sa zdá byť neškodnejší ako všetky predchádzajúce, rovnako ako skutočnosť, že existujúce vakcíny proti Omikronu nechránia.

V Rakúsku sa vyliečilo viac ako milión ľudí, takže majú vlastnú ochranu pred vírusom. Vládnuca politika sa o nič z toho nestará. Stavila na povinné očkovanie. Ale po očkovaní je pred očkovaním. O štvrtom očkovaní sa už diskutuje a šéf Biontechu Ugur Sahin už blúdi o ďalšom očkovaní. Vláda a jej médiá sú na úteku a už mesiace odsudzujú všetku kritiku a protesty. Vzor je osvedčený: sú potrebné obetné baránky. Ak sú to v iných súvislostiach utečenci, migranti, moslimovia a nezamestnaní, tak za biedu môžu neočkovaní a tí, ktorí opatrenia kritizujú.

Cenzúra je nekontrolovateľná a nenávisť k platformám a informačným kanálom, ktoré nemožno kontrolovať, je očividná. Ale nezostane to len pri verbálnom napádaní a znevažovaní. Neobľúbeným profesorom, vedcom, lekárnikom a ľuďom v zdravotníctve hrozia zákazy povolania alebo prepúšťanie a sankcionovanie. Zastrašovanie je na dennom poriadku.

Vyzývame na toto zhromaždenie, aby bolo vyjadrením hlasu rozumu a solidarity: Poukazujeme na to, že zdravotný systém je už roky redukovaný, že v Nemecku je uprostred pandémie zatvorených viac ako 20 nemocníc, že ​​v Rakúsku žiadny prst bol premiešaný, aby sa opäť rozšírili kapacity v zdravotníctve. Upozorňujeme, že pracovné podmienky ošetrovateľského personálu sa nezlepšili. Chceli by sme zdôrazniť, že žiadne z opatrení nebolo vedecky vyhodnotené seriózne a bez predsudkov, hoci psychické, fyzické, sociálne, kultúrne a ekonomické škody spôsobené náhodne uloženými blokádami už nemožno poprieť.

Žiadame, aby sa pluralita a rozdielnosť názorov vo vedách zaznamenali a uznali. Preto hovoríme: koniec autoritárskej regulačnej politike, ktorú legitimizujú štátom vybraní odborníci. Namiesto vedomého šírenia hystérie a paniky požadujeme otvorený diskurz na rovnakej úrovni. Rakúsko je zrejme aj pokusným králikom pre zavedenie povinného očkovania, ktoré sa potom presadí v Nemecku a ďalších krajinách. Ak bude odpor v tejto krajine zlomený, odsúdený, zastrašovaný a kriminalizovaný, stavidlá sa otvoria aj za hranicami. Takže ešte raz: Nie povinnému očkovaniu.“

Nie je tu zodpovednosť za daný stav, nikto nikomu nezodpovedá a chýba nám aj kontrola. Lebo sudca je nestranný a  nezávislý. Aj nový Civilný sporový poriadok mu jeho postavenie upevnil. Toto je však širšia téma a súvisí s tým, kedy vláda začne akceptovať chybu kontrolných mechanizmov, a kedy vláda zavedie legislatívne úpravy proti sociopatickým zamestnávateľom. Takto vyzerá ich vládnutie: Zamestnávateľa nikto netrestá za nemorálne a nehumánne zaobchádzanie so zamestnancami. Zamestnávateľ doslova konzumuje zamestnancov, prijme zamestnanca na jeden rok a prepustí. (prípad Rasťa P. z Kostolnej Vsi, ktorý mal myšlienky na samovraždu). Zamestnávateľa absolútne nezaujímajú osudy rodiny zamestnanca. To je humanitárna katastrofa, s ktorou si nevie rady ani vláda, ani Cirkev.

Musíme si uvedomiť, že sociálne vedomie Slovenska je choré. Je choré predovšetkým vďaka demokraticky zvoleným predstaviteľom tohto štátu, ktorí odmietajú ozdravenie medziľudských vzťahov.