Vážení študenti práva, (a nielen Vy), pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky.
Zvažujete kandidovať na primátorku, starostku alebo poslankyňu do mestského zastupiteľstva? Možno ste aj Vy dostali takúto otázku. Možno ste z takejto otázky zostali prekvapení, možno nie a zvažujete kandidovať, možno len za komunálneho poslanca. A čo potom, keď sa stanete poslancom?
Myslíte, že poslanec pomôže občanom? V našom výskume od roku 2012 sme o tom už písali na blogu ritomska@blog.sme.sk.
Ale napriek tomu,že ste nám neporozumeli, sme radi,že sa stále zaujímate, prečo poslanec nepomáha občanom, ktorých vytláčajú z práce?
Pri našej dnešnej otázke je už všeobecne známe, ak si chcete brániť svoju prácu, tak využijete „služby“ lekára. Ten Vám pri diagnóze stres či depresia v práci vypíše PN – ku. A tento lekár Vás môže poslať odborníkovi – psychiatrovi.
Prinášam úryvok z mojej knihy Zápisky z parlamentu:
Psychiatrička ma oslovila a spýtala sa ma, aké mám problémy.
Viete nemôžem chodiť do práce, mám zlé pocity, keď mám ísť do práce, mám tam na sebe mobbing.
Tak Vás nechám doma, príďte o dva týždne – povedala psychiatrička
A vzápätí dodala? A riešte si svoju situáciu.
Tieto slová mi rezonovali v ušiach celé dva týždne, kým som sa znovu neocitla v psychiatrickej ambulancii. Tentokrát som psychiatričku informovala, že si riešim svoju situáciu.
Pani doktorka, pozbierala som si podpisy od občanov a kandidujem do komunálnej politiky ako nezávislá poslankyňa.
Psychiatrička uznanlivo prikývla: „Potom ma informujte, ako to dopadlo.“
Odvtedy som pri každej návšteve pani doktorky psychiatričky s veľkým záujmom informovala, ako sa mi darí pri kandidovaní do komunálnych volieb.
Ale Vážení študenti práva, tiež ma zaujímalo, či sa na Slovensku robí štatistika mobbovaných pacientov. Spýtala som sa pani doktorky – psychiatrie.
Nie, – znela jej odpoveď. „To nám nikto nekáže.“
Nuž – nikto Vám to nekáže a nemôžete na to poukázať, nech sa to robí.
Pani doktorka psychiatrie sa na mňa pozrela prenikavým pohľadom.
Viete, to by bola robota navyše a my tu máme, čo robiť, tak si nemusíme zvyšovať prácu.
A prišiel deň po komunálnych voľbách. S hrôzou som zistila, že som skončila druhá náhradníčka v našom volebnom obvode Bratislava – Nové Mesto. „Prevalcovali“ ma štyri politické strany , ktoré sa takticky spojili , a to: politické strany SDKU, KDH, SAS, MOST – HID, tak takto sa buduje naša politika.
Pomaly som zisťovala, aké je ľahké oklamať voličov, občanov, ktorí sa „poctivo“ zúčastňovali volieb. Ale čo teraz?
Psychiatrička mi stále hovorila, aby som si situáciu riešila. A to sa blížili Vianoce roku 2010, a práve teraz predsa nemôžem nastúpiť na úrad, veď ma tam čaká výpoveď.
Horšie bolo, že ani moja lekárka ma už nemohla dlhšie držať na dočasnej práceneschopnosti. Ako ďalej?
Pred koncom roka 2010 ma moja lekárka predvolala na lekársku posudkovú komisiu. Zaujímala som sa, ako to prebieha. Veď ja mám ísť do invalidného dôchodku, na to asi treba poriadnu chorobu?
Prišla som na určený deň k lekárke. V ambulancii už sedelo osem pacientov, ja som bola deviata. Aspoň sa tu psychicky pripravím a zistím, ako to funguje. Opatrne sa pýtam susedky, mladej dámy, sotva mohla mať po tridsiatke:
Z akého dôvodu Vás predvolali na lekársku posudkovú komisiu.
Mám na sebe v práci mobbing osem mesiacov. povedala.
Aj suseda z druhej strany sa pýtam to isté.
On odpovedá, že je už vypísaný desať mesiacov.
Stále viac sa mi zviera hrdlo, čo ja poviem pani posudkovej lekárke.Necítim sa byť zrelá na invalidný dôchodok.
Vošla som k lekárke do ambulancie. Vo vnútri sedela veľká robustná dáma, akože lekárska posudková komisia, pôsobila veľmi nepríjemným dojmom. Pýtala si od lekárky správu od psychiatričky. Lekárka ju nemala, tak mi povedala, aby som ju na budúce priniesla. Uľahčene som si vydýchla a odchádzala som.
Blížiace sa Vianoce ma nenechali na pochybách kaziť si ich správou od psychiatričky. Stačí zatelefonovať, povedala som si. A tak som aj urobila. Tesne pred vianocami som zavolala psychiatričke a vypýtala som si od nej odbornú správu. Na miesto milého slova sa do mňa pustila, s výčitkou, ako to že som ešte doma, a nie v práci. Ona ma tam predsa už dávno poslala. Radšej som rýchlo ukončila tento nepríjemný rozhovor.
Po tomto rozhovore som sa rozhodla zmeniť psychiatra, čo som aj oznámila mojej obvodnej lekárke, že mením psychiatra. Lekárke stačilo jeho meno a adresa ambulancie. A mne nič nebránilo, aby som sa objednala u nového psychiatra.
Nový psychiater mi oznámil, že moju dobu práceneschopnosti môže predĺžiť ešte o mesiac. Aspoň niečo, tajne som dúfala, že sa situácia na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví vyrieši a moja šéfka – mobbérka sa „umúdri“.
LEBO:
Nehrajte sa na Spasiteľa, tu to nevyriešite, bola rada od psychiatra. Tu na Slovensku nič nezmeníte, tak je to dlhé roky nastavené a nič s tým neurobíte.
Nehrám sa na Spasiteľa, ale toto treba riešiť. Nedala som sa znechutiť slovami psychiatra. Predsa sa nenechám vytláčať z pracoviska. Každý deň som hľadala doma pomoc cez internet. A našla som – aspoň som si to vtedy myslela, oslovila som Európskeho ombudsmana. Prišla mi odpoveď.
Ďakujeme za Váš mail zo dňa 17. septembra 2010. Úprava pracovnoprávnych záležitostí je v kompetencii členských štátov EÚ, preto spomínaná problematika nie je upravená na európskej úrovni. Ak chcete presadiť legislatívnu úpravu mobbingu v Slovenskej republike, najjednoduchšou a najefektívnejšou cestou by bolo kontaktovanie ktoréhokoľvek poslanca NR SR, keďže poslanci NR SR majú právo legislatívnej iniciatívy (okrem Výborov NR SR a vlády SR). Môžete si s ním dohodnúť stretnutie a prezentovať Vaše konkrétne návrhy. Takáto debata by bola v súčasnosti potrebná, aby sa problém dostal do širšieho povedomia občanov a tým spustil proces, ktorý by eventuálne mohol viesť k legislatívnej úprave.
Zaujímavú radu som dostala od JUDr. Janky Debrecéniovej, ktorá pripravovala na Slovensku antidiskriminačný zákon, podľa ktorého som bola rozhodnutá sa tiež brániť. Pani magistra ma pozvala na osobný rozhovor. Aké však bolo moje prekvapenie, keď mi pani magistra po dva a polhodinovom rohovore povedala: „Keby ste bola Rómka alebo Maďarka, tak Vám pomôžeme.“
Ale ja som Slovenka a to na mňa neplatí žiaden zákon? zostala som prekvapená.
„Nie.“ táto veta mi rezonovala v ušiach pri odchode. Kde mám hľadať pomoc? Na koho sa mám brátiť?
Oslovila som aj europoslankyňu Annu Záborskú cez jej asistenta. Pán asistent mi napísal. Že to pošle pani europoslankyni. Ale tam bola ťažká komunikácia, ani asistent mi neodpovedal.
Postupne som zistila, že toto bezprávie, v ktorom žije Slovensko po roku 1989, to som ja riešila v roku 2000 pri právnom poradenstve pre nezamestnaných na úrade práce. Moje zážitky o hrôzach prežívaných našimi nezamestnanými som napísala a vydala v knihe s názvom „Príbehy z úradu práce“.
A ďalej v mojom výskume – keď sa bezprávie a marazmus neskôr pomenovaný ako mobbing – obrátil na mňa, môžem konštatovať, že nezdravé vzťahy na pracovisku sa veľmi prehĺbili, rozširuje sa tu šikanovanie a psychický teror. Toto nie je porušovanie zákonov, ale zneužívanie zákonov prijímaných našim parlamentom.
Žiaľ – mnohí zamestnanci pojem mobbing nepoznajú, ani jeho vznik, príčinu a následky. Preto sa Inštitút ochrany ústavných práv mobbingom zaoberá hlbšie. Len pripomínam: Mobbing je nová moderná likvidácia schopných ľudí zo strany zlého manažmentu.
Vrátim sa k Vašej otázke kandidovať na primátorku, starostku či komunálnu poslankyňu v komunálných voľbách dňa 29.októbra 2022.
POZOR: všetci už majú pripravené úlohy pre ďalšie volebné obdobie a akože rozvoj tej, ktorej obce či mesta. Ale takáto náplň práce nepomôže zamestnancom, voličom, občanom.Aj po komunálných voľbách porušovanie zákonov pri prepustení zamestnanca bude pokračovať.
Pri právnom posudzovaní konania páchateľa, resp. mobbéra, ktorým útočil proti zdraviu občana, nemožno vychádzať iba z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola takýmto útokom spôsobená, ale je treba prihliadať aj na okolnosti, za akých sa útok stal, ako bolo útočné a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. A toto zatiaľ naša legislatíva neumožňuje. A nezmenia to ani noví primátori, starostovia či poslanci.
Preto sa mi neoplatí kandidovať v týchto komunálných voľbách, tadiaľ cesta nevedie.
Sankcionovanie šikanovania ako formy psychického násilia je pre naše 21. storočie oneskorená úloha našich zákonodarcov. Šikanovanie je čisté násilie, ktoré môže postihnúť niekoho nezávisle od jeho promorbídnej osobnosti.
Je zlou reklamou pre našu krajinu alarmujúci nárast psychických porúch (ambulantnej, lôžkovéj, práceneschopnosť) mnoho ľudí má depresiu, úzkosť, syndróm vyhorenia, a pod. To má za následky dávky v nezamestnanosti a dávky v práceneschopnosti a niekedy aj náklady na rehabilitáciu a predčasný odchod do dôchodku. Toto všetko je ďalším rozhodujúcim dôvodom na intenzívne postihnutie šikanovania a všetkých druhov psychického násilia. Mohlo by to nielen oslobodiť sociálny systém, ale aj ekonomiku finančne a urobiť svet pokojnejším.
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/aka-ta-spravodlivost-vlastne-je
Občan, volič potrebuje mať právne vedomie o nastavenom systéme a možnosti jeho zmeny. A tu je odpoveď na Vašu otázku. NIE!
To, že mobbing je problém tohto storočia, potvrdzuje aj nebohá psychologička Eva Jaššová. „Mobbingu prial totalitný režim, no ani v súčasnosti sa nevytráca. Dnešné formy šikanovania na pracovisku sú však rafinovanejšie, sofistikovanejšie a ťažšie dokázateľné. Obeťou sú väčšinou ľudia, ktorí pôsobia ako slabší jedinci, ktorí sú senzitívni. Medzi postihnutými je viac žien ako mužov a takisto hlavne tí najšikovnejší,“ hovorí Jaššová. Mobbing sa prejavuje viacerými spôsobmi. „Napríklad tak, že šéf nedá zamestnancovi dovolenku, častejšie ho kritizuje, prehnane kontroluje jeho dochádzku, znevažuje ho pred kolegami, môže dôjsť k fyzickým útokom. Človek musí dať hneď na úvod signál, že neznesie nespravodlivé správanie voči sebe,“ dodáva Jaššová, podľa ktorej šance šikanujúcich zvyšuje kríza a zreťazené zmluvy. Riešenie by podľa nej mohol priniesť aj nový Zákonník práce.
Myšlienky nebohej doktorky Jaššovej sme aplikovali na prípad mobbingu, ktorý sa vyskytol v SLOVNAFTE, a.s. Sám generálny riaditeľ súhlasil, spolupracoval a spolupracuje. PREDSA je dôležité pre jeho zamestnancov, aby mali prácu a v práci dobré vzťahy – to je idea pre naše 21. storočie.
A Inštitút ochrany ústavných práv má o prácu postarané aj v ďalšom volebnom období, ktoré ešte ani nemá nových poslancov.
https://slovenka.zenskyweb.sk/ritomska-presadit-zakon-bude-narocne-poslanci-smeru-su-jednoliati
Politický zlepenec OĽaNO, KÚ, ZMENA ZDOLA, NOVA sa už do parlamentu nedostane
Ani billboardy za Bratislavou nepomôžu, aby zatkli páchateľov
Celá debata | RSS tejto debaty