Prebiehajúca oslava 17- teho novembra nám ukázala odvahu a nevyhnutnosť občanov aj napriek pandémii zviditeľniť svoje bezprávie, ktoré prežívajú od nástupu vlády Igora Matoviča. Dnešné oslavy však silno ovplyvňuje vláda Igora Matoviča. Pripomeňme si, že po víťazstve politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA, NOVA sa nám postupne odhaľovala pravda najmä o našom premiérovi, ktorý sa začal predvádzať svojou pracovnou náplňou, ktorú si sám vytvoril a to TLAČOVKY.
Bolo by to niečo nové v našej politike, keby Matovič nezvolával tlačovky každý deň. Skôr to vyzeralo, že nikto z občanov nevidel ako jeho drezúru „úradníckeho koňa“ nikdy nezaujímali konkrétne problémy slušných občanov. A PRITOM: Problémy boli od roku 1989 a stále sú jednoduché, až primitívne porušenia zákonov v neprospech slušných ľudí.
Ja som s tým mala skúsenosti riešila som ich už v roku 2000 vo voľnom čase ako dobrovoľníčka bez odmeny. Priniesla som ich vo forme volebného programu aj do politického hnutia OĽaNO. Ale postupne som zistila, že nie je politická vôľa problémy občanov riešiť ani v klube OĽaNO ani vo vláde, ktorej väčšinu mala vtedy politická strana SMER
Politici sú výkladom zlého stavu spoločnosti. Zamestnávatelia dostali moc a stále viac a ešte viac si ju prehlbovali cez úplatných politikov, až do dnešného stavu, kedy už nevedia, ako sa má s mocou vznešene zaobchádzať. Zo zamestnanca si urobili vec, pracovný nástroj, ktorý tvorí zisk. Ale, a Bohu na žiaľ, hovoria stále to isté, svoje odporné a ponižujúce odstrčenie: buď rád, že máš prácu, pretože vonku čaká najmenej desať náhradníkov za teba. Potvrdilo sa, že politikom pomáhajú médiá, ktoré „masírovali“ občanov politikárčením politických štruktúr. Veď bolo treba mobilizovať voliča. Na Slovensku sa už dávno stalo tradíciou, že všetko zvládneme vďaka našim médiám.
História nám ukázala výsledky volieb boli zase skryto pripravené novinármi. Koho by už zaujímalo, že médiá v predvolebnej kampani nedali čas a priestor pre všetky kandidujúce politické strany. A tak dňa 29. 2. 2020 vo voľbách zvíťazilo politické hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Kresťanská únia, ZMENA ZDOLA,, NOVA.
Vôbec sa nečudujem, že dôvera občanov v demokraciu ako systém vládnutia na Slovensku aj po týchto parlamentných voľbách zase nikoho nepresvedčila. Naša „demokracia po slovensky“ neposkytuje občanom možnosti realizovať svoje práva a tiež neumožňuje v prípade, ak sú porušované, domôcť sa nápravy. Ani súdnou cestou. Zase sme svedkami, ako zlyhávajú všetky štátne inštitúcie, ktoré štát zriadil na akúsi pomoc pre občanov. A rovnako sa nemení cesta pomoci občanom. Je stále rovnako tŕnistá a veľmi vzdialená.
Nová téma, boj proti psychickému teroru, ktorú som priniesla do parlamentu a ktorú som za ten čas zviditeľnila, získala na osvete a zapustila korene aj na Slovensku. Moje skúsenosti ukázali, že je to téma, ktorej je potrebné sa venovať. Ale a tu zdôrazňujem žiadna súčasná, politická strana ju nemala vo svojom programe. Ľudská dôstojnosť patrí k základným kultúrnym a civilizačným hodnotám a nesmie byť znevažovaná a znižovaná. Je zrejmé, že vyspelosť v oblasti zvládania medziľudských vzťahov je jedným z hlavných predpokladov na zdravé fungovanie spoločnosti.
Dnes po 31 rokoch môžeme konštatovať, že sociálne vedomie Slovenska je choré. Je choré predovšetkým vďaka zvoleným predstaviteľom tohto štátu, ktorí odmietajú ozdravenie medziľudských vzťahov. Osveta a monitoring prípadov prepustenia z práce máme v agende tisícky. Ale vieme, že Vás je státisíce. Psychický teror na pracovisku nemá za cieľ priame poškodenie obete, ale jej zastrašenie, aby ju prinútili odísť na vlastnú žiadosť.Preto sme (IOÚP) vyzývali vládu a poslancov parlamentu o pomoc. Nevedeli uchopiť zlo šíriace sa do extrémnych hĺbok.
Ako to v tej našej demokracii po slovensky funguje ukazuje aj video z októbra 2016.
Vzťahová patológia je hlbší a osobnejší spoločenský problém, vychádza z jednotlivcov. Podstatou patologického vzťahu je osobnostná porucha jednotlivca – psychopatia. Psychopat nerešpektuje práva tých druhých. Druhou podstatou patologických vzťahov je sociálna porucha správania jednotlivca – sociopatia. Sociopat nerešpektuje dohodnuté pravidlá, ignoruje zákony. Sociopat ak je šéf úradu si vykladá zákon, ako sa mu to hodí. Ak je zamestnávateľom, tvorí si zákony sám a riadi zamestnancov podľa vlastných „pravidiel“, ktoré vlastne sú len jedno pravidlo – „zákonom je to čo sociopatovi vyhovuje“. Buď je vzťahová porucha na jednej strane vzťahu – napríklad z dvoch partnerov je jeden psychopat;alebo je na obidvoch stranách vzťahu – napríklad medzi dvomi psychopatmi; alebo je prítomná globálne vo vzťahoch v spoločenstve – napríklad bezprávna spoločnosť, kde sa práva nijakým spôsobom nedovoláte – to je sociopatická spoločnosť. Nebudem zachádzať do psychologických detailov, ale priblížim podstatu vzťahovej patológie na príklade, zase podľa mojich skúseností.
Ako darček pre všetky ženy by si sa mal Igor Matovič ospravedlniť
Naši občania chceli, aby sa po roku 1989 aj naša krajina zaradila medzi slušné a duchovne vyspelé krajiny sveta, ktoré sme dovtedy mohli pozorovať len z diaľky akoby za oponou v divadelnej manéži.
https://ritomska.blog.sme.sk/c/388885/kto-sa-boji-pravdy.html
Naše verejné poďakovanie všetkým občanom, ktorí sa zaujímajú o veci verejné.
Máme veľa prípadov, ako prichádzajú ľudia o prácu? O tom je projekt Inštitútu ochrany ústavných práv. Naša demokracia po slovensky si zaužívala stále tie isté pravidlá. Po každých voľbách prichádzali na úrady noví nominanti politických strán . A tí začali robiť „čistky“ s úradníkmi, ktorí „slúžili“ starej politickej strane.
A teraz vidíme, že to isté robia nominanti Matovičovej strany:
Ak si nájdete prácu v tom čase si ani neuvedomíte, aké dôležité sú v práci pracovné vzťahy. Každý pri práci hľadá, aký bude mať príjem za vykonanú prácu. Ale treba si uvedomiť, že podstata našej práce v IOÚP je povyšiť človeka s veľkým Č, jeho ľudskú dôstojnosť. Už v parlamente som poukázala, že v práci človeka sme vytvorili zvierací model práce. A po volebnom období od roku 2016 stále pokračujeme robiť osvetu a monitoring psychického násilia na pracoviskách. V tomto volebnom období nám Matovičova vláda ukázala, ako ľahko je možné vyhodiť otca či matku na ulicu. Bez dodržiavania zákonov.
Na Slovensku stále máme ideálne podmienky pre vytváranie mobbingu, bossingu, stalkingu bez postihnutia páchateľov. K tomu nahráva štýl riadenia v rámci tržnej ekonomiky, kde do popredia vystupujú silní jedinci na úkor slabších.
To sme tesne po nežnej revolúcii ešte netušili, že to takto bude, a keby to ľud vedel, tak by zlynčoval nielen komunistických predákov, ale aj následných zákonníkov, čo prevzali moc po komunistoch, lebo sú to práve oni, čo zaviedli túto deviantnú deformáciu zákonodarstva, ktorú sme pracovne nazvali deklinácia práv v postkomunistickom štáte.
Dnes sa nám ukazuje, že nie každý, kto zastáva funkciu nadradenej osobnosti, takou osobnosťou skutočne je, neopomínajúc jeho pracovné schopnosti. I keď je správne fungujúca organizačná kultúra dobrým predpokladom priateľskej atmosféry v podniku, nie je zďaleka plne dostačujúca. Štýl riadenia a osobnosť vedúceho hrajú v tomto smere dôležitú úlohu. Vedúci pracovníci sústreďujú vo svojich rukách značnú moc a spôsob ich riadenia, komunikácie a spôsob jednania s podriadenými má na vzťahy na pracovisku rozhodujúci vplyv. Na pracoviskách vládnu často mobbéri a títo predvádzajú svoju moc. Kto ich na vedúce miesta vlastne dal. Kto stojí za nimi? Toto je veľmi dôležité zisťovať v každom jednotlivom prípade.
Ten, kto nespolupracuje so skupinou vodcu a s vodcom, ten sa stáva obeťou a je to vždy vopred jasné, viditeľné z každého gesta „šikanérov“. Malá šikanérska skupinka dokáže šikanovať dosť veľkú skupinu v určitom teritóriu. Príkladom zlého pracoviska je aj náš parlament.
Ani Matovičova vláda sa nevenuje problematike ochrany ľudských práv. ALE POZOR! Dnes na sviatok 17 – teho novembra sa z úst našich politikov sypali slová a slová o ľudských právach. Aj poslanec Fico sa chválil o politike ľudskej tváre. A to všetko po 31 rokoch budovania demokracie po slovensky. A na tejto ceste sme došli k viditeľnému porušovaniu zákonov. A to aj zákona o politických stranách a hnutiach. Právnici majú strach, ak by to prasklo. Pol roka mať vládu, ktorá stojí na hlinených nohách, to by bola iná „káva“. A čo zničené existencie našich občanov, zbytočné samovraždy, to by si nikto nechcel vziať na zodpovednosť.
Sociopatia mnohých poslancov nedovoľuje im pochopiť základnú ľudskú vlastnosť, že každý občan chce mať istotu, a istota v industriálnej spoločnosti, akou je aj naša spoločnosť je v tom, že má prácu. Každý túži mať stabilný príjem a stabilnú istotu že jeho práca cez noc nezanikne.
Úradom vlády, premiérom a ministrami počnúc, posledným asistentom na súde končiac, je postup približne takýto: „Sťažujete sa? Vyšetríme a odpovieme vám, že ste neoprávnene podali sťažnosť.“ Bodka. A občan môže písať aj tisíckrát, je to stále to isté. Začalo to nacistickou vládou v Nemecku, pokračovalo to komunistickým režimom, a dnes je to najbrutálnejšie v takzvanom demokratickom voľno-trhovom systéme v ktorom vládne kapitál a politická moc aj nad zdravým rozumom. Pýtam sa: Ľudia sú natoľko zmanipulovaní že si to neuvedomujú? Sústavne si volia tých istých luhárov do zastupiteľstiev a stále si nechajú odoberať práva na právo. To je záver toho čo nazývame sociálnou patológiou. Môžeme to nazvať aj luhársky sociálny systém, ale to by nebolo odborné.
Ako nás informovali kolegovia v Prahe dňa 07. 11. 2019 Anti-mobbing je vytrvalý boj za „ľudské“ vzťahy (v práci?) a v konečnom dôsledku ide o zápas za ideály a hodnoty demokracie a humanizmu Právnická definícia pracovnoprávnej pozície zamestnanca v súkromnom sektore je otrokárstvo. Potvrdzuje nám to správa Medzinárodnej organizácie práce (International Labour Organization) z roku 2006, kde sa konštatuje: Európu zasiahla epidémia tyranie na pracoviskách. Odvtedy sa situácia stále iba zhoršuje, a stav je už dávno neúnosný.
Posilňovanie kapacít sociálnych partnerov a sociálneho dialógu v novom svete práce, ktorý poskytuje všetkým európskym krajinám príležitosť vymenovať si názory a skúsenosti a konzultovať o spoločných problémoch a postojoch v meniacom sa svete práce. Kde je sloboda? Kde je demokracia? Kde je morálka? Kde je humanizmus? Kde sú zákony“? A čo je vlastne tá „Ústava“? Nie je to náhodou ten „inverzný obraz“ občianstva, resp. sociálneho šialenstva? Odpovedáme: To všetko je krivé inverzné zrkadlo, v ktorom sa Schweinereich má ukazovať ako „harmónia zákona a demokracie“, ale po rozbití inverzného zrkadla vidíme diagnózu: Je to sociálna idiocia a psychopatia. Slovenská spoločnosť nebude pripravená uchopiť svoj životný priestor pokiaľ občania nedospejú k presvedčeniu o potrebe ale aj životnej nevyhnutnosti aktívného záujmu budovania demokracie.
Chcem zdôrazniť: Dnes je veľmi dôležité, aby bol na Slovensku konečne niekto, kto chce pomáhať všetkým občanom v zamestnaní aj bez zamestnania, či takým, ktorí sa ešte len na zamestnanie pripravujú alebo si ho len vyberú. Náš úrad štátnej starostlivosti by sa staral aj o ochranu a odbornosť budúcich riadiacich pracovníkov. Spokojnosťou každého majiteľa, riaditeľa, či manažéra akejkoľvek spoločnosti, je v dnešnej dobe zisk, ale spokojnosť zamestnancov a výborné pracovné vzťahy, zdokonalia aj pracovnú a právnu oblasť a prispejú tak nielen ku spokojnosti majiteľov firiem, ale celej našej spoločnosti. Toto je hlavnou témou a cieľom Inštitútu ochrany ústavných práv.“
LEBO 17. november ešte neskončil alebo v „blate“ je ťažké žiť.
Vsetci vedia ze Matovic je psychopat a nie je ...
Ale ja si skôr myslím, že Igor Matovič bude ...
Prispatý dedko Joe! - - - V utorok 17. novembra... ...
Však ju ani nemáš... Zabudol? Viem, že si ...
Príď o 3,5 roka voliť... máš šancu vymeniť ...
Celá debata | RSS tejto debaty