Poďme sa po druhýkrát pozrieť, prečo na Slovensku od roku 1989 zaostávame s ochranou ľudských práv ako človeka – ľudskej bytosti. Občan, zamestnanec, alebo ak chcete, volič si na Slovensku svoje bezprávie už 31 rokov stále skúma a často ani nedoskúma. Každý neinformovaný občan udržiava špirálu sociálnej katastrofy. Mlčky ignoruje zvieracie metódy v medziľudských vzťahoch, a tým – aj keď si to neuvedomuje – prispieva k vyhynutiu ľuďstva. Razantným tempom si naša téma získava priestor v médiách a vyvoláva obrovský záujem. Nie je nám to divné, lebo naša téma postihuje mnohých a aspoň trochu sa týka každého z nás.Štát si stále akoby neuvedomuje ako produkuje vysoko efektívnu „pásovú výrobu“ sociálnych katastrof.
Ba dokonca sa našej téme zlej firemnej kultúre venoval aj minister zahraničných veci SR Ivan Korčok aj keď jeho lúčenie je len na tenkom ľade. Ale poďme sa pozrieť, kde urobil minister Ivan Korčok zásadnú chybu vo svojom lúčení sa s funkciou ministra zahraničných vecí SR.
Už jeho predchodca Miroslav Lajčák mi povedal pri prvom osobnom stretnutí : „Pani poslankyňa, dobrú tému robíte, my na Slovensku sme vo firemnej kultúre veľmi, veľmi ďaleko za členskými krajinami Európskej únie.“
Vážení, zopakujem: pozvali sme na 1. medzinárodnú konferenciu Ľudsko-právny rozmer ochrany práv zamestnancov, ktorú som ako poslankyňa zorganizovala v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 13. 11. 2013 a pozvala všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a všetkých ministrov aj ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky t. j aj Miroslava Lajčáka. Od pani asistentky ministra zahraničných vecí SR som dostala ospravedlnenie, že sa medzinárodnej konferencie v parlamente nemôže zúčastniť a želá veľa úspechov našej činnosti.
https://www.projustice.sk/pracovne-pravo/zbornik-z-konferencie-ludsko-pravny-rozmer-ochrany-prav-zamestnancov-2013
Neúnavne som so svojimi asistentami MUDr. Ondrejom Urbanom, JUDr. Gabrielou Zavackou,, PhDr. Emíliou Uhlárikovou, Mgr. Danielou Hudákovou, Mgr. Andreou Mrenovou šírila monitoring, osvetu a dokumentáciu a zviditeľňovala som zlú firemnú kultúru na slovenských pracoviskách. A dňa 14. 11. 2014 sme zorganizovali 2. medzinárodnú konferenciu v Košiciach na tému Vzťahové pasce na pracoviskách.
https://www.prohuman.sk/files/Zbornik_Vztahove_pasce_2014.pdf
https://arl4.library.sk/arl-sus/sk/detail-sus_us_cat-0000234-Zbornik-2014-Vztahove-pasce-na-pracoviskach-Slovenska/
Pozvali sme všetky štátne úrady, na ktoré sa Vy, občania, obraciate, aby ste si ochránili ľudské práva. A zistili sme, že ich máme dosť a dosť, ale ani jeden štátny úrad Vám nepomôže. Všetky Vás pošlú na súd.
Dajme si otázku: Prečo nebola vôľa politickej strany SMER zviditeľniť vzťahové pasce na pracoviskách a prijať zákon na ochranu vznešenosti zamestnancov? A najmä: Kto bol príčinou, že pozastavil legislatívnu úpravu antimobbingového zákona? Tento zákon potrebuje celá Európska únia. A my, Slováci, sme mohli byť prvý národ, ktorý pochopil, že antimobbingový zákon potrebujeme pre všetkých ľudí dobrej vôle.
Dnes nám našu tému vzťahové pasce na pracoviskách, resp. mobbing, bossing ukazuje mobbér Igor Matovič . Nikto mu nezabráni, aby skončil ako premiér. Je príkladom našej témy psychického násilia na pracoviskách. Sledujme jeho konanie.
POZOR! Vráťme sa k exministerke spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá nám nepovedala, ako sa pracuje s Igorom Matovičom. A rovnako ani exminister školstva Grohling nepovedal, ako sa pracuje s Igorom Matovičom. A toto je dôležité zistenie, vari si každý chce udržať svoje korýtko moci?
Páni ministri, už nám vrabce čvirikajú, že sa bojíte o svoje kreslo teraz už poslanca Národnej rady SR, alebo sa chcete na ministerstvo vrátiť? A preto ani jeden minister nemôže a nechce prezradiť, ako sa pracuje s Igorom Matovičom.
Na margo novinárov: novinári, akou je aj Zuzana Kovačič – Hanzelová nevedia sa spýtať, lebo aj oni sa boja témy vzťahové pasce na slovenských pracoviskách.Tejto téme sa novinári nesmú venovať, lebo by prišli o prácu..
Zuzana Kovačič – Hanzelová ako obeť mobbingu sa bojí, aby o prácu zase druhýkrát neprišla.
Pre právne vedomie našich občanov a tiež pre študentov práva zopakujeme, prečo sa téma vzťahové pasce na pracoviskách nemohla riešiť vo volebnom období 2012 – 2016. LEBO bývalý tajomník ministra práce a sociálnych vecí SR Branislav Ondruš, ktorého poveril minister práce a sociálnych vecí SR Ján Richter, aby sa kultúra na pracoviskách riešila a vyriešila nám to zablokoval.
Prišla aj pani učiteľka Alenka Kolumberová z Popradu ako obeť mobbingu na odbornej škole vo Svite, aby pomohla všetkým občanom riešiť bezprávie na pracoviskách.
A Branislav Ondruš sa spýtal: Ako chcete riešiť mobbing? Ako chcete dokázať páchateľovi, mobbérovi, že ponižuje, sabotuje, zneužíva prácu podriadeného.
Pani učiteľka otvorene povedala: Máme v každom jednotlivom prípade dôkazy. Bojujeme, sme odvážne ženy a chceme priniesť zákon na pomoc pre občanov.
Dnes môžem povedať, že Branislav Ondruš pomaly skončí na smetisku politických dejín. Toto nepochopil ani dnes už opozičný poslanec Róbert Fico, ktorý svojimi argumentami dokazuje, ako oklamať voličov, ktorí nerozumejú politike.
A poďme ďalej: Mária Kolíková, bývalá ministerka spravodlivosti (Za ľudí) zo svojej pozície po výzve premiéra Igora Matoviča odišla. A to napriek tomu, že mala rozbehnutú veľkú reformu súdnictva.
Znovu sopakujem: Pani Kovačič – Hanzelová, prečo ste sa nespýtala pani exministerky spravodlivosti, ako sa pracuje s Igorom Matovičom?
Demisiu už podalo spolu šesť ministrov: Marek Krejčí, Richard Sulík, Milan Krajniak, Mária Kolíková, Ivan Korčok, Branislav Gröhling,
Nikto z nich nám nepovie, ako sa spolupracuje s Igorom Matovičom.
Ako už isto viete, toto bezprávie nie je žart, nedá sa nazvať ani omylom, a nie je vhodné ani na karneval napodobňovaním bezdomovcov – to tiež nebol omyl, ale spáchané bezprávie. Ja som už v roku 2012 žiadala ctenú sociálnu Vládu SR o doplnenie sociálnymi návrhmi zákonov na riešenie sociálnej rakoviny. Aj starší poslanci čo si osobujú právo štamgastov na kreslá v rokovacej sále aj oni mali napraviť, čo zanedbali. Ale nemohli. Všetci museli a musia slúžiť politickej strane. To je dôležité poznanie, a to nevedia naši občania. Aj keď to dosiaľ nepriznali aj tak majú na tomto bezprávnom stave svoju vinu.
Zopakujem : vôbec sa nečudujem, že dôvera občanov v demokraciu ako systém vládnutia na Slovensku aj po týchto parlamentných voľbách zase nikoho nepresvedčila. Naša „demokracia po slovensky“ neposkytuje občanom možnosti realizovať svoje práva a tiež neumožňuje v prípade, ak sú porušované, domôcť sa nápravy. Ani súdnou cestou. Zase budú zlyhávať všetky štátne inštitúcie, ktoré štát zriadil na akúsi pomoc pre občanov. A rovnako sa nemení cesta pomoci občanom. Je rovnako tŕnistá a veľmi vzdialená.
Nová téma, boj proti psychickému teroru, ktorú som priniesla do parlamentu v roku 2012 a ktorú som za ten čas zviditeľnila, získala na osvete a zapustila korene aj na Slovensku. Moje skúsenosti ukázali, že je to téma, ktorej je potrebné sa venovať. Ale a tu zdôrazňujem žiadna súčasná, politická strana ju nemá a nikdy nemala vo svojom programe. Ľudská dôstojnosť patrí k základným kultúrnym a civilizačným hodnotám a nesmie byť znevažovaná a znižovaná. Je zrejmé, že vyspelosť v oblasti zvládania medziľudských vzťahov je jedným z hlavných predpokladov na zdravé fungovanie spoločnosti. Zatiaľ na Slovensku sa vyspelosť kultúry stráca do nenávratna.
Igor Matovič bude vládnuť tri roky bez ohľadu na ničenie životov
Naopak stále viac nás zaplavujú správy o koronavíruse. Média celosvetovo vytlačujú do popredia správy o koronaviruse. Corona je latinské slovo znamená „veniec pre víťaza“ alebo „koruna“. Všetko sa točí okolo koronavirusu, Tieto udalosti spojené s koronavirusom sú akýmsi Božím „klopaním“ na dvere sveta, alebo na dvere nášho vlastného srdca. Koronavírus ukázal ľudskú bezmocnosť. Národy sveta reagujú na koronavirus v strachu. Strach môže byť oprávnený, rovnako ako ochranné opatrenia vlád a úradníkov. Ale tu a tam viditeľná hystéria len ukazuje naprostú bezmocnosť našej spoločnosti. A nezabúdajme, aj teraz rok po voľbách nám cez médiá zvolení kandidáti vyhlásili, ako sa obklopia svojimi ľuďmi a tak si zabezpečia svoju stoličku vo volebnom období. A to všetko na úkor tých, čo tam doteraz pracovali. Tí, ktorí nemajú strach, bránia si svoju prácu. A to, aby sa tak nestalo, ich vari zastavil koronavirus.
Na deň Európy, 9. mája 2021 odštartuje Konferencia o budúcnosti Európy. Členské štáty sa v nej chcú svojich občanov pýtať, akú chcú mať Úniu po odchode Spojeného kráľovstva a pandemickom roku 2020. Ak to pandemická situácia dovolí, slovenská konferencia odštartuje slávnostnou udalosťou v Banskej Bystrici, na ktorej sa majú zúčastniť traja najvyšší ústavní činitelia. Verejnosť dostane šancu vyjadriť svoj názor v rámci platformy. Pri rozhodovaní o budúcnosti Európskej únie by sa mal brať väčší ohľad na hlas občanov.
Našou snahou je zvyšovať právne povedomie zamestnancov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov formou konzultácií, prednášok a zvyšovať vzdelávanie a výchovu širokej verejnosti k civilnej odvahe a statočnosti na pracovisku. Kto z nás by nechcel aktívne starnúť? Ale vytvorili sme v našej spoločnosti rovnaké podmienky aktívneho starnutia pre všetkých občanov? Museli by to poznať zákonodarcovia, a všetci používatelia zákonnej moci. Okrem toho by mala existovať vôľa, morálna úroveň a etiketa spoločnosti, aby bolo možné odhaľovať sociálno-právne nedostatky, a naprávať ich.
V Rakúsku už pochopili (Načo je na Slovensku Inštitút Ochrany Ústavných Práv ? )
to , čo je u nás nie je len na Slovensku, to... ...
veď mobbing a vôbec nekolegiálne vzťahy na... ...
Celá debata | RSS tejto debaty