„Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní si do dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú spolu jednať v duchu bratstva. „ Takto znie prvý článok Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá nadobudla účinnosť 10. decembra 1948. Desiaty december sa odvtedy pripomína ako Deň ľudských práv. Aj tohto roku sme si pripomínali Deň ľudských práv. Cenu za významný prínos v oblasti ochrany a podpory ľudských práv odovzdáva minister spravodlivosti od roku 2015. Cenu ministerky spravodlivosti za prínos v oblasti ľudských práv tento rok získala epidemiologička Alexandra Bražinová a Lenka Škorpilová in memoriam.
https://www.teraz.sk/spravy/cenu-ministerky-spravodlivosti-ziskala/513706-clanok.html
Nezaznamenali sme zo strany vlády žiaden priestor, aby sme sa dnes v čase koronavírusu zamerali na ľudské práva. LEBO medzinárodné dohovory o ľudských právach ani vnútroštátna úprava ľudských práv, ak sú brané vážne a boli by aplikované súdmi a inými štátnymi orgánmi, nemuseli by sme mať na Slovensku v čase pandémie sústavné porušovanie našich ľudských práv. Myslím, že by sa nemalo zabúdať, že ľudské práva nie sú jednoduchý monolit. Rovnako ako demokracia ani základné ľudské práva nie sú samozrejmosťou. Ako sa o ne môže každý z nás starať? Uverejnením môjho článku sa uvažuje o demisii ?
LEBO ako občania potrebujeme niečo viac ako len neustále rozširovať nositeľov a rečníkov ľudských práv na námestiach. Niečo, čo by pomohlo redukovať do očí bijúce nerovnosti globálneho kapitalizmu. Ľudské práva môžu maximálne prispieť k vytvoreniu podmienok, aby sme sa dopracovali sami k ľudským vzťahom. Naše zistenie: Ľudia majú tendenciu vyliať si zlosť na slabších alebo na skupiny, ktoré si možno asociovať so zdrojom problémov, a to často iracionálne. Nájdu si obete, ako sme o nich hovorili v Bratislave na 6. medzinárodnej konferencii dňa 25. 11. 2020.
Stále kolom dokola: Už v roku 2012 som predniesla komentár k Programovému vyhláseniu Vlády a predložila som do rozpravy Správu o násilí na slovenských pracoviskách analyzovala prvých 80 obetí, ktorým boli porušené ľudské práva. Nikto z poslancov v rokovacej sále nechápal, ako sa občanom porušujú ľudské práva. Dostali sa do kresla poslanca a to im stačilo? Na stretnutiach v klube OĽaNO som zistila stále to isté. Poslanci v skupine tzv. „nezávislých osobností“ v rámci klubu „obyčajných ľudí“ nemali šancu ani možnosť pridať sa k môjmu programu. Hneď od začiatku bola úloha celého klubu OĽaNO určená samoľúbym poslancom Igorom Matovičom a jeho bratrancom Jozefom Viskupičom. Úlohou bolo predkladať zákony v hojnom počte tak, aby si počet návrhov všimli občania. Občan zase nemá praktické skúsenosti a nevidí za oponu parlamentu. On nevie, že zákony opozičných poslancov nebudú schválené. A Matovič a jeho bratranec Viskupič to nikdy občanom nepovedali. Napísané dňa 9. februára 2020 pre zvýšenie poznania voličov, ako funguje parlament
Prípad štátneho zamestnanca z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky sa začal nástupom nových poslancov v marci v roku 2016. Aj tu prišli organizačné zmeny, ktoré sú dôvodom, ako sa zbaviť zamestnancov. A rovnako aj po skončení volebného obdobia v roku 2020 nám Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky prepustila štátnych zamestnancov z dôvodu: Organizačné zmeny. A ďalej aplikačná prax súdov nám priniesla poznatok aj pre študentov práva – v priebehu konania vymeniť sudcu. Ďalší prvok bezprávia a porušovania ľudských práv. Prípad ešte nie je skončený.
To je ale zhnitá politická kultúra, však pán poslanec Matovič
Aj nový generálny prokurátor chystá organizačné zmeny. Nuž Inštitút ochrany ústavných práv bude prípady monitorovať. Naša téma Inštitútu ochrany ústavných práv psychický teror na pracoviskách vychádza do popredia v rôznych médiách. Občania nechcú byť klamaní. Naleteli premiérovi Igorovi Matovičovi a hľa, ako z tohto kola von. Občania sa už pomaly zobúdzajú.
Znovu zopakujem. Opozičný poslanec akou som bola ja nemá šancu, aby mu poslanci parlamentu schválili zákon. Zákony schvaľuje väčšina poslancov parlamentu, ktorú tvorí koaličné zoskupenie poslancov parlamentu. TOTO nám, občanom, tu nikdy nikto nehovoril a ani nenapísal. Ešte dnes sa stretávam s občanmi, ktorí o tom nemajú žiadne vedomosti. Dajme si otázku, na čo si občania volia poslancov, keď poslanec nemá kompetenciu pomáhať občanom a riešiť ich problémy?
DNES: Pandémia choroby covid-19 mnohým vedcom skomplikovala prácu, na druhej strane vyvolala aj úplne nové výskumné otázky. Je otázkou, ako táto celosvetová zdravotná kríza dopadne na spoločnosť? Prebudí pandémia v ľuďoch skôr súcit a vôľu pomáhať si navzájom, alebo strach spojený s pandémiou vyprovokuje uzavretie do seba, násilia a konflikt?
Považujem za dôležité, aby sme prinášali spravodajstvo, ktorého súčasťou monitorujeme naďalej aktuálnu tému ľudských práv. V takomto množstve sme to ešte nemali. Tentokrát je to pre dobrý úmysel. Ale popritom sme od roku 2012 zaznamenali prepúšťanie zamestnancov, na ktorých bol spáchaný mobbing, bossing. Slováci to poznajú pod šikanou na pracovisku. Námestníčka pre ošetrovateľstvo v Nemocnici svätého Michala v Bratislave Mária Idešicová po kauze, týkajúcej sa konfliktu predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára, končí vo svojej funkcii.
https://domov.sme.sk/c/22553621/namestnicka-nemocnice-svateho-michala-konci-pre-kauzu-s-kollarom.html?ref=njct
Šikana na pracovisku sa nám rozmohla a zasiahla aj pracovisko parlamentu. Vo volebnom období 2016 – 2020 dosahovala vrchol. Vzájomné osočovanie, ponižovanie, sabotovanie práce. A pokračuje v rokovacej sále aj dnes. Toto naučil poslancov vo veľkej miere aj Igor Matovič. Sú to ľudské práva a´la Igor Matovič. A takto zle nastavenému systému v parlamente sa pridali ďalší a ďalší poslanci. Preto je najvyšší čas zmeniť rokovací proces nášho parlamentu.
Rozčuľovať Vám nepomôže a výsledky referenda nie sú záväzné, tie bude Igor Matovič ignorovať, podobne ako vôľu celého národa. KTO si pamätá, že Igor Matovič nasľuboval, kde čo a nikdy nič nesplnil. Dostal sa teda k moci podvodom. Ako ste nám písali „Bolo by potreba tie jeho nesplnené sľuby spísať a dať k súdu a ten by mal Matovičovi zakázať výkon tejto funkcie“. Ale to nie je možné, súdy nemajú v aplikačnej praxi žiadne skúsenosti so žalobou proti premiérovi.
Nenechajme sa zotročiť. Preto sa pýtam ku Dňu ľudských práv: „ Kto v našej spoločnosti sa nebojí verejne vykričať existenciu problému ponižovania ľudskej dôstojnosti, ubližovania, vytláčania z pracoviska?
https://ritomska.blog.sme.sk/c/318357/Spravy-z-parlamentu.html
Nádeje, že písanie článkov o násilí na pracovisku, o zdravotných, sociálnych a ekonomických následkoch pre našu krajinu zobudí našich občanov a privodí zásadnú zmenu nasmerovania novej cesty aj na Slovensku k ochrane ľudskej dôstojnosti, aby prelomili bariéru slovenskej politiky. Niektoré Vaše ohlasy nám signalizujú, „Konečne ste tu a začali ste sa s problematikou ľudských práv, ľudskej dôstojnosti zaoberať. Sme s Vami.“
Podľa motta... "Ľudia sú egoistické ...
Celá debata | RSS tejto debaty