S reportérom denníka SME Romanom Cupríkom som sa zúčastnila zaujímavého projektu „Zaujíma Vás práca novinára“. Vtedy som vravela novinárom denníka SME, aby priniesli občanom informácie o prípadoch psychického násilia, teda kauzy, ktoré sme rozbehli v parlamente od roku 2012. Nevedeli zviditeľniť dôvod, prečo sa tomu nechcú venovať. A hľa – po voľbách tu zrazu máme v médiách našu tému každý deň. Ba je to ešte horšie. LEBO: Na najvyššie ústavné funkcie sa „dosadili „odborníci“ – podvodníci, klamári a mafiáni. A vládnu aj za porušenia zákonov.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557518-premier-matovic-celi-podozreniam-z-plagiatorstva/?fbclid=IwAR3YLcrGR1AHR8ftqJz_WOWQaTRxLzP1KCRo3MZGi7hk8hQe1zQTO6dc-Gw
Páni novinári a všetky „objektívne média“, ktoré ste nám ich opreteky pred voľbami prezentovali, ste už spokojní? Ale napriek tomu ľudia túžia po pravdivých informáciách, ako to ukazuje aj toto video:
Pokračujem v spravodajstve nášho Inštitútu ochrany ústavných práv pre Vás – občanov o stále tabuizovanej téme.
Je dôležité, uvedomiť si, že história budovania demokracie po slovensky nám zaznamenala obrovský nával prípadov rôznych foriem násilností. Prebádali sme prípady žalôb z pracovného práva pri aplikácii Zákonníka práce formou súdnych konaní, ktoré sme začali v roku 2012. A z každého registrovaného prípadu mobbingu Inštitút ochrany ústavných práv zaznamenal, čo v jeho skutku chýba pre právnu prax.
Kam sme sa dostali na ceste za našou spravodlivosťou? Čím vyšši súd, tým vzdialenejšie poznanie skutkovej podstaty podozrenia zo spáchanie trestného činu – v tomto prípade trestný čin ublíženia na zdraví – lebo prípady psychického teroru na pracovisku sa dajú kvalifikovať ako trestný čin.
Kam sme sa dostali na ceste za zistením, že naše právo neslúži svojmu účelu? Preštudovaním nového projektu pani ministerky zisťujeme, že sa stále zabúda na chyby právneho systému, a to: treba si uvedomiť do centra odignorovania právneho problému pomocou právnej teórie dochádza na prvom stupni. Ak potom dáme odvolanie na krajský súd, tento pokračuje v odkláňaní sa od obsahových náležitostí uvedených v žalobných návrhoch. A Najvyšší súd SR – to je detto. Tento už vôbec nezasahuje do centra vzniku právneho problému a jeho dokazovania. Vývoj ukázal, že na pracoviskách sa mnohí zamestnávatelia riadili a riadia víziou a misiou: závisť, intrigy, nešváry, podvody, uprednostňovanie svojich rodinných príslušníkov, sabotovanie, zneužívanie, ponižovanie práce zamestnancov, čo má za následok zaplňovanie psychiatrických ambulancií, predčasné odchody do dôchodku, či odchody na invalidný dôchodok.
Bola vo vývoji spravodajstva novinárov od roku 1989 pred voľbami daná otázka, ako nám politické strany pomohli z našho bezprávia. Teraz už mnohí občania vďaka nášmu spravodajstvu (IOÚP) na tomto blogu pochopili, že žiadna pozlátka zo strany našich politikov nepomôže zapôsobiť na občanov predkladaním nových a nových zákonov. Predstavuje to obrovské náklady nielen z hľadiska ľudského utrpenia, ale aj oslabenia hospodárskej výkonnosti. To nevie riešiť ani ministerka Kolíková v očiste našej justície.
Z našich Zápiskov z parlamentu vyberáme priebeh jednotlivých káuz vývoja justičných káuz
Kauza 1. – Lekárka Ž.D. pracovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v pracovnom pomere na dobu neurčitú, od 1.7.1990 ako odborný asistent na Katedre internistických disciplín III. internej kliniky. Listom z 10.11.2011 jej zamestnávateľ doručil Výpoveď z organizačných dôvodov podľa § 63 ods.1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Lekárka sa chcela brániť podaním žaloby, lebo ešte rok predtým bola dočasne práceneschopná pre vytláčanie z pracoviska. V jej prípade bol porušený Príkaz rektora Univerzity Komenského č. 1/2011 prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., vydaný na realizáciu povinného zverejňovania zmlúv. Univerzita Komenského v Bratislave je povinná zverejniť každú písomnú zmluvu, ktorú uzaviera po 1. 1. 2011 a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získava za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom UK alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie .
Rozhodnutie dekana Lekárskej fakulty UK nebolo zverejnené, a tým žalovaný nedodržal Príkaz rektora UK a ani zákon č. 546/2010 Z. z.. Napriek tomu sudkyňa rozhodla, že vraj „dekan si môže určiť, koho prepustí v prípade organizačných zmien“, a týmto sloganom považovala citovaný rozpor so zákonom za ošetrený.
Otázka znie: Kto bude sankcionovať sudkyňu, ktorá nepozná zákon a vydáva nekompetentné rozhodnutia? Nevenovala pozornosť procesným nedostatkom pri skončení pracovného pomeru a lekárku a pedagogičku týmto spôsobom poškodila na majetku – ujma na odmenách; ale aj nemajetkovou ujmou – lekárka Ž. D. si odniesla psychickú traumu a zanevrela na súdnictvo, nedôveruje „právnemu“ systému SR. Mala strach ísť do odvolania.
Kauza 2. – Údržbár a vodič D. Č. pracoval od 8.3.2004 u zamestnávateľa Stredisko sociálnych služieb Petržalka , V mene zamestnávateľa vystupovala Mgr. K. B. Pán D. Č. bol zamestnaný na dobu neurčitú na určený druh práce – údržbár a vodič, Po príchode novej riaditeľky ho 31.5.2012 predvolali a za prítomnosti p. B. a p. F., mu predložili list s Oznámením, že dňom 30.5.2012 dochádza k organizačnej zmene a ruší sa jeho pracovné miesto. Pán D. Č. odmietol prevziať uvedený list. Dňa 31.5.2012 mu zamestnávateľ doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov – doporučenou poštou. V uvedenom liste sa uvádza: „…ktorou sa ruší vaše pracovné miesto.“ V liste nie je konkrétne uvedené, aké pracovné miesto sa ruší. Zákon trvá na “ definícii“ o aké miesto sa jedná a kedy konkrétne sa má zrušiť Podľa § 63 ods. 2 Z.P. zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú, pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Sudca rozhodol, že „organizačné zmeny sú v kompetencii zamestnávateľa. Podali sme odvolanie. Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Môžeme teda podávať opravné prostriedky až kým sa nedostaneme na Ústavný súd a potom Európsky súd pre ľudské práva. Ale je záhadou, či sa toho pán D. Č. v zdraví dožije a prípadné odškodnenie aj užije?
Kauza 3 – Pani D. K. pracovala od 1.2.2008 u zamestnávateľa Univerzitná Nemocnica Bratislava na dobu neurčitú, vo funkcii odborný referent referátu platených služieb, úsek manažmentu zdravotných výkonov Nemocnica Staré mesto. Dňa 5.12.2012 jej zamestnávateľ rozhodol o Dohode o skončení pracovného pomeru, kde ako dôvod skončenia PP uviedol „organizačné zmeny“. Táto Dohoda bola napísaná a pripravená pre žalobkyňu na personálnom odbore, kde ju prevzala proti podpisu dňa 6.12.2012. Podľa obsahu je zrejmé, že tento „právny úkon“ obsahuje údaje skončenia pracovného pomeru z dôvodu „organizačnej zmeny“ účinnej odo dňa 15.12.2012, pričom žalovaný sa chcel dohodnúť na skončení pracovného pomeru už 14.12.2012. Súd nevenoval pozornosť procesným chybám v procese skončenia PP.
Je to zarážajúce, že zločinci, ktorí vraždia sú prepúšťaní na slobodu pre procesné chyby súdu, ale slušní ľudia môžu byť sociálne likvidovaní, prepúšťaní zo zamestnania aj s procesnými chybami, ktoré robia nielen zamestnávatelia, ale aj súdy. Keby sa súd bol venoval právnym skutočnostiam podmieňujúcim platnosť dohody, je zrejmé, že by vyhlásil skončenie pracovného pomeru za neplatné. Urobil by tak aj bez pojednávania tzv. samosudcom, doklady k tomu boli predložené už v žalobnom návrhu. Súd prvého stupňa týmto konaním neochránil práva usilovnej a zodpovednej občianky žalobkyne, ktorá ako zamestnankyňa UNB vychádzala zamestnávateľovi vždy v ústrety, svoju prácu mala rada a vykonávala ju svedomito. Nebolo žiadneho dôvodu, prečo by ju musel žalovaný vybrať na tzv. „prepustenie z organizačných dôvodov“ spomedzi ďalších troch kolegýň na rovnakej pracovnej pozícii. Organizačné zmeny upravuje Z.P. v § 63 ods. 1 písm. b), t. j. postup, ktorý žalovaný UNB mal dodržať, ale nedodržal, lebo
- žalovaný neponúkol žalobkyni inú vhodnú prácu;
- žalovaný nerokoval o organizačnej zmene s odborovou organizáciou;
- žalovaný neuviedol výšku odstupného, ani termín jeho vyplatenia.
Navrhovateľka vôbec nepredpokladala, že po príchode na personálne oddelenie dostane do ruky Dohodu skončenia pracovného pomeru. Moment prekvapenia bol dokonalý, žalobkyňa v nemom úžase podpísala prevzatie skončenie pracovného pomeru.
Za príčinu tejto neodbornosti sudcov a s tým súvisiaci chaos v súdnictve považujem zlú prípravu a nekompetentnosť sudcov, ktorí nedokážu pochopiť podstatu súdnych sporov, nevedia sa samostatne a promptne rozhodnúť, nevedia, kto je poškodený, a rozhodujú podľa sily, ktorú sa snažia podporiť aj keby bola priam likvidačná… samozrejme česť výnimkám.
Pokračovanie v tretej časti.
Zápisky z parlamentu Vydal Inštitút ochrany ústavných práv, číslo účtu SK8365000000000020560144
Celá debata | RSS tejto debaty