Inštitút ochrany ústavných práv si v tomto koronovom čase pripomína stretnutie v roku 2016 na Okresnom súde Bratislava I s novinárom Jurajom Martinym, ktorý bol predvolaný ako svedok na pojednávaní v právnej veci žalobcu dirigenta Mgr. art. Martin Gigac proti žalovanému Slovenskému národnému divadlu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Na stretnutí nás ocenil, že po skončení pôsobenia v parlamente sa venujeme psychickému násiliu na pracoviskách. Chceli sa s nami (IOÚP) stretnúť, aby s nami nadviazali spoluprácu. Ale čas plynul a odpoveď sme nedostávali.
Pri ďalšom stretnutí sa páni novinári ospravedlňovali, že mali v rodine pohreb a že chcú s nami uzavrieť dohodu o spolupráci.
Vy ju pripravte – vravím. lebo Vy, novinári, chcete s nami spolupracovať.
A čakali sme na dohodu o spolupráci.
Ale páni novinári sa nám už neozvali.
LEBO Novinárska obec zakázala širiť naše aktivity. Páni novinári nás nenavrhli ani na ocenenie Biela vrana.
Aj napriek tomu, že sa neozvali a ani nepomohli, sme realizovali 3, 4, 5 medzinárodnú konferenciu.
Zborníky sme vždy niekomu venovali a Zborník z 5. medzinárodnej konferencie Kde vzniká zlo sme venovali čestnej pamiatke sudkyni JUDr. Marte Laukovej ktorá bola prenasledovaná, ponižovaná a zneužívaná vo svojej práci. Táto téma nám stále nie je „po chuti“. Médiá začali už skoro denne písať o našej téme, ale sú to len synonymá.
„V predpandemickom školskom roku 2019/2020 sa s problémom šikanovania stretli až v 86 percentách slovenských škôl. Tvrdí to prieskum Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktorý vychádzal z informácií získaných od koordinátorov prevencie v školách. Šikanovanie v školách nie je už dlhodobo systematicky riešené,“ myslí si psychologička, lektorka globálneho vzdelávania a programová riaditeľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.“
https://zena.sme.sk/c/22833239/sikanovanie-v-skolach-nie-je-o-systeme-funguje-aj-pre-slepotu-zodpovednych.html
Zopakujem: Sudkyňa JUDr. Marta Lauková bola ocenená v roku 2011 in memoriam Bielou vranou. Biela vrana, ako píše wikipédia, je slovenské ocenenie, udelované od roku 2008 ľuďom, ktorí preukázali občiansku statočnosť a svojimi postojmi upozorňujú na problémy spoločnosti, hoci im to prináša problémy. Udeľujú ho občianske združenia Aliancia Fair-play a VIA IURIS.
„Ako trestná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. neurobila sudkyňa Marta Lauková nič výnimočné, len to, čo by v jej situácii mal urobiť každý sudca: aj v konkrétnej väzobnej veci na jar r. 2009 rozhodla v súlade s ústavným sľubom sudcu podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne a aj vo svojom ďalšom postupe sa spravovala zákonom. Išlo však o vec, v ktorej jej bol ešte pred rozhodnutím doručený „lístoček“ od predsedníčky súdu Gabriely. Buľubášovej. Znel: „XY prepustiť, ak sa dá“. Neprepustila. Pretože bola presvedčená, že sú splnené zákonné podmienky pre väzbu .A následne začali okolo sudkyne Laukovej rôzne obštrukcie, sledovanie príchodov, kontroly … a potom, keď vo veci ovplyvňovania súdu podala trestné oznámenie, boli jej vytýkané nedostatky v práci, odňatá práca v domácom prostredí a napokon bola preložená z trestného úseku na občianskoprávny. Ťažko to znášala, pretože dlhé roky pracovala v trestnej agende a mala k nej vzťah. Takýto prístup orgánov správy a samosprávy súdnictva, ale aj celková j atmosféra na pracovisku, keď sa jej kolegovia vyhýbali a mnohí sa s ňou neodvážili ani komunikovať, zle vplývala na jej podlomené zdravie, takže od septembra 2009 už zostala dlhodobo práceneschopná. Hoci súdna rada mala k dispozícii lekársku správu o zdravotnom stave sudkyne Laukovej, rozhodnutím zo dňa 4.5.2010 jej zastavila príplatok k nemocenským dávkam. Bolo to prvé a zatiaľ jediné rozhodnutie tohto druhu v histórii súdnej rady a vydané bolo bez toho, aby sudkyňa bola vypočutá. Z uznesenia súdnej rady, ale ani zo zápisnice z jej zasadnutia pritom vôbec nie je možné zistiť, z akých skutočností rozhodnutie súdnej rady o zastavení tohto príplatku vychádzalo a akými úvahami sa vlastne pri jeho vydaní riadila. Takýto necitlivý a vo svojej podstate nespravodlivý prístup najvyššieho orgánu súdnictva sudkyňa Lauková pociťovala ako ďalší z radu trestov za to, že si dovolila súdiť ako nezávislá sudkyňa a nevyhovieť „intervencii zhora“. A nezostalo to bez následkov.
Došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, dňa 20.7.2010 nastala zástava srdca a aj keď sa lekárom podarilo oživiť ju, z kómy sa už neprebrala a dňa 5. 9. 2010 vo veku nedožitých 56 rokov zomrela“. Tento prípad sa stal v roku 2010. Nikto nič nevyšetril, nikto nikoho neobvinil, ani nikto nikoho neodsúdil. A vývoj šiel ďalej. Bielu vranu dostávajú ďalší a ďalší občania za občiansku statočnosť a svojimi postojmi upozorňujú na problémy spoločnosti,
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/5-konferencia-kde-vznika-zlo
Vážení študenti práva, myslíte, že sa na našich pracoviskách niečo zmenilo? NIe. Aj posledný registrovaný prípad obete mobbingu Ing. Janky Klimkovej zo Sociálnej poistovne je toho príkladom. Podali sme podnet na Inšpektorát práce v Žiline v októbri 2021 a do dnešného dňa nám neprišla žiadna odpoveď. Márne sú naše urgencie. Kto by už mal riešiť konanie človeka, ktoré je plné komplexov z detstva, z rodiny, z manželstva. Akýsi boj proti vzťahovým pascám (aj keď to takto nikto nepoužíva) Vám, Slovákom „stačí“ len na slovenské ocenenie Biela vrana.
Môžeme konštatovať: Prečo na Slovensku zaostávame s ochranou ľudských práv ako človeka – ľudskej bytosti. Občan, zamestnanec, alebo, ak chcete volič, si na Slovensku svoje bezprávie už 33 rokov sám stále skúma, resp. za neho bojuje a často ani nedoskúma. Na stretnutiach s Vami, občanmi, sme svedkami, že psychické týranie na pracoviskách stále nechcete zviditeľniť. Máte strach.
Občan, zamestnanec ani volič v čase pandémie stále nemá a nebude mať kompaktný právny systém štátu – spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi: štátom a občanom.
Igor Matovič, nepomôže obetiam šikanovania Programové vyhlásenie vlády SR
Inštitút ochrany ústavných práv okrem iného monitoruje a šíri osvetu o meniacom sa svete práce z právneho hľadiska. Sociálne deviácie nemajú len jednu, ale viacero príčin. Tieto sa navzájom kombinujú a ovplyvňujú. Preto v každom jednotlivom prípade musia byť skúmané z pozície rozličných vedných disciplín, o ktorých sme hovorili v roku 2014 na 2. konferencii Dramatické vzťahové pasce na pracoviskách, a sú uvedené v Zborníku.
Vážení, náš projekt (IOÚP) ukázal šablónu súdnej moci. Všetky žalobné návrhy, ktoré som na súdy v mene občanov podala ako poslankyňa parlamentu, mali byť vyriešené pred pojednávaním alebo na prvom pojednávaní. Ale neboli.
Dňa 1. februára 2022 som si ako bývalá poslankyňa parlamentu v mojom prípade prevzala Uznesenie Okresného súdu Bratisla II v mojej veci žalobkyne proti žalovanému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu mzdy, ktorý rozhodol vrátiť mi 100 eur za zaplatenie svedka Ing Jozefa Holjenčíka, ktorého som navrhla vypočuť pre zistenie pravdy. Okresný súd Bratislava II nevedel, kam majú Ing. Jozefovi Holjenčíkovi poslať predvolanie.
Vážený súd, veď je to, čo by „kameňom dohodil“.
ALE Okresný súd na podnet advokáta JUDr. Miloša Kvasňovského predvolal riaditeľa personálneho oddelenia JUDr. Dušana Bernátha. Tento, poučený advokátom, súdu predniesol tvrdenie, že odborová organizácia súhlasila s mojou výpoveďou. Tým sa stal spolupáchateľ marenia spravodlivosti.
Vážení študenti, napriek tomu, že v samotnej výpovedi nebolo uvedené ustanovenie § 74 Zákonníka práce Okresný súd Bratislava II prostredníctvom sudkyne JUDr. Evy Bielikovej viac ako dva roky pojednával a dokazoval § 74 Zákonníka práce. A sudkyňa nakoniec moju žalobu zamietla, ako som to postupne dokumentovala v rokoch 2016 – 2018 na blogu sme:
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/advokati-klamu-v-pojednavacej-sieni-pod-zastitou-sudcu
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/ked-nerozumies-tomu-co-pises-tak-nepresvedcis-vyrok-advokata-kvasnovskeho
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/procesne-aspekty-prava-zalobkyne-na-primeranu-dlzku-sudneho-konania
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/pojednavanie-sa-zase-nekona
A začína koleso právnych úkonov, a to:
Odvolanie na Krajský súd v Bratislave. Tento potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.
A ďalej Dovolanie na Najvyšší súd v Bratislave.Tento súd rozhoduje, že nema kompetenciu na preukazovanie dôkazov na súde prvého stupňa.
Vážení študenti práva, na čo máme toľko stupňov súdov, keď sa sudcovia sa „hrajú“ s návrhami na určenie neplatnosti skončenia pracovného resp. štátnozamestnaneckého pomeru. A po 2, 3, 4, 5 rokoch kauzy zamietajú.
Vážení študenti práva, keď Váš prípad zamietnu, v ďalšej fáze vyšší súdny úradník rozhoduje o trovách konania, ktoré by vôbec nevznikli, keby si sudcovia preštudovali žalobné návrhy.
Od 1. septembra 2021 začal pracovať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti , ktorý bol zriadený v zmysle Zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
MUDr. Rastislav Šaling bojuje už šiesty rok pred prenasledovaním na pracovisku Úradu verejného zdravotníctva v Poprade. Tak sa na tento nový . úrad obrátil. A jeho dlhý boj mu priniesol úspech. Konečne dokázal svoju pravdu, ktorú sme zaznamenali do Zborníka zo 7. medzinárodnej konferencie.
Michael Karjalainen-Draeger z Rakúska napísal:
„Práve okolo druhého výročia vyhlásenia globálnej pandémie spôsobenej koronavírusom s názvom Sars-CoV-2 vulgo Covid 19 rakúska federálna vláda a takmer úplne zosúladený parlament berú celé Rakúsko ako rukojemníka niekedy až nevysloviteľného. farmaceutická lobby. Zdá sa, že cieľom niektorých farmaceutických gigantov nie je zdravie, ale zarábanie peňazí na ľudských chorobách. A ak pre práve vyvinutú drogu neexistuje vhodná choroba, vynájde sa jedna. Ako vysvetľuje lekár Gerd Reuther vo svojej knihe „Heilung: Nebensache“, takzvané „liečebné postupy“ lekárov viedli v histórii medicíny k viac škodám ako osohu.
Tentoraz sa táto záležitosť spája aj s túžbou digitálnych korporácií po komplexnej kontrole života, ktorá by nás v konečnom dôsledku – podľa ich predstáv – mala priviesť do transhumanistického sveta. A tí, ktorí súhlasia s takými nariadeniami, ako je zákon o očkovaní, nie sú ničím iným ako stúpencami tejto hrubej myšlienky úplnej dehumanizácie človeka.
No nevedia čo činia, možno by sa dalo volať na tých „tam hore“, ktorých platíme my, občania a je im fuk, že majú zodpovednosť za celý národ. Pri bližšom skúmaní čoraz viac vzniká dojem, že to, žiaľ, predsa len vedia a dláždia cestu agende uprednostňujúcej „Veľký reset“, ktorý konečne pochová zdravý rozum a s ním aj všetky ťažko vybojované ľudské práva a slobody.
Je dôležité ukázať im všetkými prostriedkami demokracie, ktoré sú ešte k dispozícii, že sú na nesprávnej ceste, že my sme suverén a že v našej republike máme stále slovo. Pretože teória, na ktorú sa neustále odvolávajú vládcovia, že neustále rastúci počet kritikov je len malá menšina, zodpovedá zbožnému želaniu tých, ktorí sú stále „mocní“.
Realita je už dávno iná. Prodemokratickí skeptici sa budú brániť. Ďaleko. Zosilnená. Odhodlaný. Bez násilia a so všetkými demokraticky legitímnymi prostriedkami, ktoré sú však účinné. Ale aj s potrebnou prehľadnosťou, aby zástancovia tejto nátlakovej politiky boli katapultovaní do historických kníh ľudských dejín s fatálnymi a neúnosnými porušovaniami práv na osobnú slobodu občanov.
Povesť Rakúska ako zastupiteľskej demokracie sa nesmie ďalej hanobiť. Každá námaha stojí za to. Všetko s neotrasiteľným cieľom, aby občania tejto krajiny mohli opäť slobodne dýchať. Oslobodení od všetkých donucovacích opatrení, diktátorských obmedzení ich životného prostredia a akejkoľvek propagandy strachu. Trvalé a konečné.
Aby naše deti a mládež konečne opäť prežili deň s úsmevom na tvári. A maska je opäť maximálne karnevalový riad.“
Celá debata | RSS tejto debaty