Talleyrand kedysi Napoleonovi povedal, že bajonety môžu byť účinným prostriedkom na získanie trónu, ale je veľmi ťažké na ňom sedieť dlhú dobu. Svojou železnou päsťou donútil Francúzsko, aby ho mechanicky poslúchalo. Takže vďaka sile získal moc. Šlo mu hlavne o získanie osobnej slávy a o dosadzovanie členov rodiny Bonapartovcov či Napoleonových generálov na európske tróny. Tak zo svojho brata Jozefa urobil španielskeho kráľa, z brata Luciena kráľa Vestfálska, zo svojho generála a švagra Murata neapolského kráľa, zo svojho generálneho guvernéra Junota guvernéra Portugalska atď. Preto Francúzi cítili, že nahor stúpal Napoleon, nie Francúzsko. Vojny boli vojnami Napoleona, nie Francúzska, ale úmrtia patrili Francúzsku.
Ako nám ukazuje naša politická scéna, nie je také ľahké v súčasnej dobe pandémie spolupracovať s naším premiérom. Vari je premiér náš „slovenský Napoleon“? Premiér nám predvádza zlý štýl riadenia. Podvodom na občanoch získal moc. Je to závažný mobbingový faktor. Sám sa priznáva, že sa mu už nechce byť premiérom. Tri dni nemal tlačovku s novinármi. A hľa, novinárom začal chýbať. Zvykli si na svoju prácu – robiť tlačovky – tentokrát na úrade vlády. Keď sa objavil zase ho ako husičky obliehali a „prosíkali o zrno“. Každý mohol na tejto tlačovke vidieť, že premiér Igor Matovič má problémy – zdravotné. Potrebuje pomoc. Nikto z jeho ministrov sa neodváži to vysloviť nahlas.
Nová téma, boj proti psychickému teroru, ktorú som priniesla do parlamentu (2012-2016) a ktorú sme za ten čas zviditeľnili (IOÚP), získala na osvete a zapustila korene aj na Slovensku a v celej Európskej únii. Naše skúsenosti ukázajú, že je to téma, ktorej je potrebné sa venovať. Aj Keď sa to mnohým nemusí páčiť, ale za všetkým humusom oligarchov (nemenujem) sa skrývajú nominanti politických strán. A je jedno či to je primátor, starosta, riaditeľ, vedúci, a pod. Priniesli ste mi ich mená do poslaneckej kancelárie a naša agenda sa zo dňa na deň zväčšovala. Preto vieme a stále máme príspevky do slovenských knižníc o tom, ako sa budovala demokracia po slovensky.
Ako sa mieša politika po 17. novembri alebo v „blate“ je ťažké žiť
Systematické zlomyseľnosti Igora Matoviča, ktorými sa v pozícii premiéra predvádza, je len nová forma pre starý produkt sveta práce. Túto formu znenazdajky posunul aj do parlamentu. Ako všetci vieme, na politický post premiéra sa Igor Matovič dostal bez príslušných odborných znalostí a skúseností. Dovtedy bol špecializovaný len na to riadenie v metódach manažmentu. A on to v parlamente „pochopil“ tak, že službu národu otočil na svoje vlastné zbohatnutie. Vďaka našej štúdie o psychickom terore na slovenských pracoviskách premiér predstavuje typického páchateľa. Každý človek mení po určitej fáze psychického teroru svoje správanie a nachádza nové a nové východiskové body, aby mohol obeť trápiť, pričom hľadá ďalších spojencov. Je to začarovaný kruh, z ktorého pre obeť niet úniku.Už Stanka Červeňová, zamestnankyňa Matovičovho reklamného plátku. mi prišla do kancelárie porozprávať, aký zlý štýl riadenia, zlú pracovnú klímu presadzuje Igor Matovič na pracovisku. U nás sa stále nevenuje pozornosť psychickému teroru na pracoviskách. Schopnosť robiť násilie sa zvyšuje vo všetkých vekových skupinách, na ceste za obeťami je spoločnosť so sklonmi k agresii veľmi vynaliezavá.
Môžeme povedať nič sa na politickej scéne nezmenilo a nezmení ani v tomto volebnom období. Len tam pribudli ďalší politici – klamári. Politické strany či politické hnutia sú stále viac a viac chudobnejšie na kvalitu odbornosti a pravdivosti prejavov svojich poslancov. Páni politici nám po zvolení v parlamente pravidelne na sľuby zabúdajú a zabudli. Ale komu to vadí a komu to vyhovuje?
Minister zdravotníctva Marek Krajčí tu nepomôže ani Duch svätý
Najčastejšie trpia obete nedocenením pracovného výkonu, neustálou kritikou, zadávaním nezmyselných úloh, ohováraním, ponižovaním, zosmiešňovaním, sabotovaním ich práce. Veď si len pripomeňme – u nás na Slovensku stále „maskujeme“ mobbing lekármi, psychiatrami – títo sa „skrývajú“ za indiferentné diagnózy ako je napr. depresia, stres, či neuróza a iné, alebo za somatické diagnózy ako je žalúdočná dyspepsia, srdcová neuróza – čo sú už absolútne zavádzajúce diagnózy a spôsobujú „sociálnu slepotu“. To znamená, že spoločnosť vôbec nevníma zhubnosť mobbingu – ani oficiálne, ani štatisticky, ale ani empaticky.
Malé semienko pomoci mi poskytli poslanci SMERu, keď na schôdzi, kde sa schvaľoval štátny rozpočet na rok 2016, prišiel poslanec Bagačka a pýtal si moju rozpravu prednesenú v parlamente.
https://www.mojevideo.sk/video/26332/ako_marika_ritomska_nalozila_poslancom.html
Žiaľ pri hlasovaní, dnes už nebohý Pavol Paška zhodnotil, že nespĺňa kritériá na legislatívnu úpravu. A tak vidíme, že sila moci Igora Matoviča s novými prvkami zla narástla a dnes dosahuje vrchol.
Aj minister hospodárstva SR Richard Sulík môže prispieť k tomu, aby ochránil seba a iných a postavil sa na účinnú obranu proti premiérovi, keď sa už dostal do dráhy strely pred celým národom. Stal sa obeťou cieľavedomého šikanovania.
Pán minister hospodárstva SR Richard Sulík, vyhraj voľby a môžeš všetko
Pán minister hospodárstva prechádza fázami mobbingového procesu:
- konflikt bol zo začiatku neviditeľný prerástol vo veľkú „bublinu“ nákup antigénových testov, tento spor sa neurovnal prešiel do druhej fázy,
- psychický teror, na ministra hospodárstva od premiéra lietajú „strely“, majú rozdielnu platnosť, teda chvíľu je dobre a obeť nikdy nevie, kedy zase nejaká strela priletí, minister sa dostáva do defenzívy.
- prípad sa stále viac a viac píše v médiách, minister v tejto fáze prijíma ďalšie a ďalšie verejné príkoria, ministra už nemá záujem premiér vypočuť. On má na to médiá a zasiela odkaz ministrovi cez médiá.
- vylúčenie, tu existuje celý rad možností, ako môže premiér ministra celkom znemožniť.
Sústavné zvyšovanie počtu obetí psychického násilia na pracoviskách za posledných 31 rokov po nežnej revolúcii bude pokračovať aj v tomto volebnom období. Je to o to ťažšie, lebo sme preskúmali pomoc zo strany štátu. Neexistuje žiadna štátna inštitúcia na pomoc týraným obetiam. Všetky štátne úrady sú umelo vytvorené a stále sa budú vytvárať nové úrady akože na ceste „presadzovania pomoci občanom“ pri trvalých, systematických a intenzívnych útokoch na pracovisku väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného voči jednotlivcovi alebo menšej skupine.
Dajme si otázku, kam sme sa dostali vo vývoji našej demokracie po slovensky? Niekto musí toto násilné obmedzovanie, potláčanie základných ľudských práv a slobôd vyniesť na svetlo, pomenovať, a začať odstraňovať. Nuž platné právo musí byť poznané, aby mohlo ovplyvňovať ľudské správanie a upravovať ho požiadavkami, to znamená musíme mať požiadavky na ľudské správanie s poznaním na platné právo. Občan, zamestnanec nemá kompaktný právny systém štátu – spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi: štátom a občanom. Je to len akási „hra na prácu“. Ak niekto musí zložiť nejakú sumu pred začatím pracovno-právneho sporu, tak hovoríme o diktatúre kapitálu, lebo nemajetní sú vylúčení z nároku na právo, nemajetní žijú v bezprávnom štáte, aj keby bývali rovno na právnickej fakulte. Ak sa čo len jedna osoba v štáte dostane do bezprávneho stavu, celý štát je bezprávny, lebo nemožno o takom štáte povedať, že by bol právnym štátom. A tak bojujme spoločne, pán minister hospodárstva SR, sme s Vami, Inšitút ochrany ústavných práv.
V skutocnosti je to tak ze premier je dusevne ...
Ak chceme silnú ekonomiku potrebujeme slobodne ...
Minister hospodárstva SR by mal bojovať ! A ...
Sulík zabúda, že je ministrom vlády v čase ...
Celá debata | RSS tejto debaty