Vážení študenti práva (a nielen Vy) pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky. Nadväzujem na minulý článok, v ktorom som poukázala na prácu asistentov poslancov parlamentu. Dosiaľ nemá asistent poslanca náplň práce. Ale komu to vadí a komu to vyhovuje… Ani novinári v tom nemajú a nenašli dosiaľ žiadnu tému.
Oslovili sme aj poslanca Michala Šimečku. Ešte – dňa 20. júna 2025 sme poslali e-mail poslancovi Progresívneho Slovenska Michalovi Šimečkovi. Len pre malú informáciu – má asistentov
Lukáš Grec od 1. 6. 2025 (Mesačná odmena 2 314,00 €)
Andrej Hofer od 10. 7. 2025(Mesačná odmena 1 800,00 €) a „nedokážu vybaviť poštu“.
„Dobrý deň,Vážený pán poslanec, v tomto období uplynulo trinásť rokov, odkedy Inštitút ochrany ústavných práv (predtým Práca a vzťahy – vo volebnom období 2012 – 2016) začal zviditeľňovať tabuizovanú problematiku psychického násilia na pracoviskách. Našu tému sme zaznamenávali do Zborníkov a uložili do slovenských knižníc. A vzhľadom k tomu, že problematika šikany sa šíri v krajinách Európskej únie, preto by sme chceli, aby ste túto tému riešili a dovolíme si
navrhnúť Vám osobné stretnutie. Vopred ďakujeme za Váš čas a Vašu odpoveď. S úctou IOÚP“
Do dnešného dňa neprišla žiadna odpoveď.
Ako to už býva, často si ani nevšimneme, že najťažšie sa k svojej pravde dostaneme práve tam, kde by sme si povedali, že tu krivda sa nikomu nemôže stať. Ale vždy sa vyskytuje v inom čase a na inom mieste. O (ne)dodržiavaní zákonov som na blogu písala dosť a viac než dosť. Žiaľ, zistila som, že dodržiavaním zákonov sa dá páchať aj krivda. Kto je na vine?
Pozor! V mnohých preskúmaných prípadoch od roku 2012 nevznikla protiprávnosť úkonov takzvaným porušením právnej povinnosti plynúcej z pracovnoprávneho vzťahu, ale vznikla výkonom práva spôsobom, ktorý deformuje, deklinuje, kriví pôvodný výklad zákona, a sám zákon nemá v sebe definovaný mantinel na zákaz deformovaného výkladu. S týmto problémom súvisí aj priame ignorovanie zákona na bossing a šikanovanie, na ktorý výskum vláda SR ešte v roku 2013 „vyhodila“ 16 000 eur. A vďaka tomuto projektu nám novinári začali písať bližšie podrobnosti, ako funguje Programové vyhlásenie vlády SR, ako sa hlasuje, ktorý poslanec dokáže či nedokáže niečo zmeniť, aká je kvantita koalície a kvantita opozície, atď. Snáď budú voliči pred ďalšími voľbami múdrejší.
Otvorme oči, lebo príčinu zle nastavenej politiky nášho štátu a celej Európskej únie neopraví ani nový premiér. Pre tých čo to stále nechápu zopakujem, príčina je v náplni práce našich poslancov. Politici, nováčkovia, ktorí prídu do parlamentu so svojou politickou stranou musia pracovať v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR. Ale dosiaľ to občanom nikto nepovedal.
Toto by si mali naštudovať všetci noví politici, ktorých si občan zvolil v tomto volebnom období 2023 – 2027. Zatiaľ, ako nám ukázala história, sa nám k tomu ani jeden poslanec nepriznal. Prečo? Lebo pre každého, a to nielen poslancov parlamentu, peniaze sú dôležitejšie, ako povedať občanom pravdu.. A tak stále dokola sa rútime do bahna špiny a marazmu. A ako nám ukázali výsledky posledných parlamentých volieb, právne vedomie občanov sa nezvyšuje.
Má občan vôbec šancu dostať sa so svojím problémom ku svojmu poslancovi, ktorého si volil?
Kauza exposlankyne parlamentu o zaplatenie výpovednej doby dvoch mesiacov v tomto horúcom lete nabrala ďalšie poznanie. A to prostredníctvom sudcov Najvyššieho súdu SR. „Dovolací súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce ma možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní, (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, dovolací súd takú vadu nezistil.
„….dovolací súd uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci (porov. judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súd, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I ÚS 188/06).“
Je teda zrejmé, že Najvyšší súd SR svojimi citátmi judikátov len poukázal na nedostatok svojho právneho vedomia, svojich právnych vedomostí, právnych názorov, a tým občanovi nezabezpečil spravodlivosť v tomto súdnom konaní. Nevenoval sa jedinému dôkazu v tomto súdnom konaní, a to výplatné pásky za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Na tomto spočíva kauza exposlankyne parlamentu.
Kam sme sa dostali vo vývoji našej demokracie po slovensky? Kam sme sa dostali na ceste za našou spravodlivosťou? Čím vyšší súd, tým vzdialenejšie poznanie skutkovej podstaty podozrenia zo spáchanie trestného činu – v tomto prípade trestný čin ublíženia na zdraví – lebo prípady psychického teroru na pracovisku sa dajú kvalifikovať ako trestný čin.
Kam sme sa dostali na ceste za zistením, že naše právo neslúži svojmu účelu?
Do centra odignorovania právneho problému pomocou právnej teórie dochádza na prvom stupni. Ak potom dáte odvolanie na krajský súd, tento pokračuje v odkláňaní sa od obsahových náležitostí uvedených v žalobných návrhoch. A Najvyšší súd SR – to je detto. Mojím vstupom do súdnych konaní v roku 2012 a v ďalších rokoch sme poukázali ako súdy všetkých stupňov odkláňajú pozornosť pri dokazovaní od merita veci.
Len nevytŕčať z radu alebo je možné pokaziť súdny prípad pravdou . . . . . . .
Celá debata | RSS tejto debaty