Vážení študenti práva (a nielen Vy), musím sa len „horko usmievať“, keď si spomeniem, ako som v klube OĽaNO hovorila, že Slovensko a celá Európska únia potrebuje ozdravenie, že zamestnávatelia a vlády predstavujú zlo spoločnosti a stav hospodárstva maskujú, aby krízu oddialili. Ale ani OĽaNO ani vláda moje návrhy nepočúvali a len chránili svojich ničiteľov, ktorí majetok nahonobili nekalým spôsobom.
Postih voči nemorálnemu konaniu zamestnávateľa je stále v našich podmienkach nemožný. Aj dnes tento bezprávny stav umožňuje zamestnávateľom, ale aj spoluzamestnancom, beztrestne konať psychické násilie, a tým hrubo porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné práva zamestnanca a demokratické princípy, ku ktorým sa Slovenská republika hlási. Aj to nám ukazuje stav skorumpovanosti a nekompetentnosti vlády Slovenskej republiky. Naši kolegovia v Čechách pokračujú v našej vízii (Inštitútu ochrany ústavných práv) priniesť politiku s ľudskou tvárou.
Vážení študenti práva (a nielen Vy), v parlamente som predniesla komentár k Programovému vyhláseniu Vlády. Predložila som rozpravu pripravenú mojím vlastným tímom, lebo v klube OĽaNO mi nikto nerozumel, čo od nich chcem, spolupráca zlyhala. Mohla som sa spoľahnúť iba na svoj tím. Moja Správa o násilí na slovenských pracoviskách analyzovala už v roku 2012 prvých 80 obetí. Žiadala som doplnenie Programového vyhlásenia vlády SR o antimobbingový zákon. Vtedy argumentoval poslanec Chren,(dnes už ho občania zvolili za starostu Bratislava II) parafrázujem: „Pripadám si ako u babičky, u ktorej som našiel starý socialistický Zákonník práce.“ Absolútne nechápal, ako sa deje bezprávie na pracoviskách. Ja som mala z poslanca Chrena dojem, že nikdy nepracoval.Aj dnes mám z neho dojem akoby nikdy nepracoval aj keď je starosta.
A tak stále kolom dokola. Na stretnutiach v klube OĽaNO som zistila to isté. Poslanci v skupine tzv. „nezávislých osobností“ v rámci klubu „obyčajných ľudí“ nemajú šancu ani možnosť pridať sa k môjmu programu. Hneď od začiatku bola úloha celého klubu OĽaNO určená samoľúbym poslancom Matovičom a jeho bratrancom Viskupičom: Úlohou bolo predkladať zákony v hojnom počte tak, aby si počet návrhov všimli občania. Občan zase nemá praktické skúsenosti a nevidí za oponu parlamentu. On nevie, že zákony opozičných poslancov nebudú schválené. Nešlo im o faktickú pomoc občanom, možno ani nevedeli, kde majú začať. Takáto náplň práce poslanca nebola podľa mňa kóšer. Ja nie som stvorená na politické podvody. Preto som dňa 28. októbra 2013 vystúpila z klubu a stala som sa samostatnou nezávislou poslankyňou.
Vážení študenti práva (a nielen Vy), môžeme opakovať voľby do nekonečna, až si uvedomíme že vlastne volebný zákon a celý politický systém je na nič. Vidíme to na súčasných poslancoch, ktorí v snahe zviditeľniť seba dokážu robiť aj divadlo v parlamente.
Vážení študenti práva (a nielen Vy),poslanci si stále neuvedomili, a to ani v roku 2024, že zastupujú občanov a nie politické strany.
Vážení občania, nebojte sa a nemajte strach. I keď strach funguje veľmi spoľahlivo, aktivuje u človeka obavy z neznámeho a nepoznaného. Koľko ľudí v našom štáte to chápe, neviem, ale tuším je ich málo. Musíme byť ako tie múdre panny a mať lampy zažaté, aby sme vedeli kráčať slzavým údolím či v blate našej politiky.
LEBO na Slovensku sa stále „veselo vládne“ za pomoci mlčiacej väčšiny.
Kompetenciou vládnej moci je povinnosť zabezpečiť občanom – voličom podmienky pre naplnenie ústavného práva účasti na správe vecí verejných. Ale zatiaľ nie je záujem zabezpečiť v našej krajine demokraciu či viac demokracie. Od našej vládnej moci sa dozvedáme podozrenia z korupcie a sústavné páchanie násilia. Len to psychické násilie na pracoviskách nám stále uniká. A takto sme na vládnej ceste došli k akýmsi kozmetickým úpravám v politickom „chomúte“ a my občania zase do momentu, keď na vlastnej koži vnímame aroganciu moci.
Chcete aby Vaša kauza zaujala? Tak prineste príbeh. Páni študenti, príbeh exposlankyne je príbehom pre investigatívneho novinára. Áno, čím účinnejšie budú odborné poznatky v tejto kauze, tým lepšie dokážeme našej spoločnosti, ako je ťažké šíriť pravdu. LEBO naši novinári, šíria strach a tým šíria niečo nebezpečné pre nás, občanov.
Najlepšie je nájsť jeden prípad plný emócie a novinári tento prípad „opíšu“ vo všetkých médiách. Ale pozor, je čas zamyslieť sa nad klamstvom médií. Veď každý chce peniaze a je rád, ak ich má, čo najviac. Ale nikto si nevšimne, že pomoc pre občanov nikto nerieši ani v tomto volebnom období. PREČO? Je to len biznis, a to pomocou politikov – plagiátorov.
Občan je ten posledný, ktorému sa má pomôcť .Veď nikto nechce nič riešiť. Kto vie a chce pomôcť??? Informačný chaos. Môžete, páni študenti, sledovať, ako nám stále viac a viac klesajú ľudské práva. Len zahltiť ľudí správami a nič viac, je to miliónový biznis.
Novinári manipulujú svojich čitateľov. A dnes vidíme, že novinári zlyhali a to všetko pre prácu a peniaze.
Vážení študenti práva (a nielen Vy) pre právne vedomie každého občana treba zopakovať: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá konkrétnych voličov, ktorým by bol zodpovedný za svoje pôsobenie v parlamente. Náš systém zaručoval a stále zaručuje, že bez strany sa do parlamentu určite nik nedostal. Poslanec mohol zostať v úzadí, ale nemal vlastný zdroj legitimity voči straníckej disciplíne, ak si chcel presadiť svoj názor.
Vážení študenti práva (a nielen Vy)Ak sa obrátim na poslanca parlamentu vo veci zaplatenia výpovednej doby za dva mesiace po skončení štátnozamestnaneckého pomeru potom ani jeden z nich mi nevie pomôcť…. alebo myslíte si, že pomôže???? ….. o tom prinesiem spravodajstvo v budúcom blogu.
Zápisky z parlamentu zo dňa 16. 12. 2013 alebo pán Holjenčík na ÚRSE
Celá debata | RSS tejto debaty