zivot okolo nas

Už v minulom článku sme poukázali, ako sme hlboko klesli v odbornosti nášho národa. A to nielen nášho ale v celom svete.

Páni novinári, neklamte ľud slovenský s páchateľom Igorom Matovičom,

Dnes prichádzajú do popredia neodborníci silno zaplatení. Kto by pre peniaze nepodstúpil aj silnú operáciu „vŕtania do kolena“. Ale nie všetci majú na takýto biznis povahu. Dôkazom je už bývalý poslanec Jozef Bubnár, ako sme o ňom písali v článku:

Igor Matovič vládne – keď je to tu takým zvykom

Vážení študenti dnes sa pozrieme na ďalšie vedomosti a znalosti z nášho slovenského parlamentu. Blíži  sa naša 7. medzinárodná konferencia, na ktorú sme si chceli zabezpečiť záštitu niektorého poslanca parlamentu.

Naše skúsenosti (IOÚP) ukázali, že poslanci parlamentu majú zahltené emailove schránky (napr. Róbert Fico, Peter Pelegrini).

Páni poslanci Fico či Pelegrini, ľahko sa Vám tu potom „balamutí“ národ o mimoriadnych schôdzach parlamentu. Nakoľko ste v opozícii, mali by ste ako starí mazáci učiť národ, ako funguje parlament. Vy však máte zase len populistické reči na akýchsi tlačovkách.

Ste  v menšine a koalícia Vám žiadne odvolanie neschváli. Rovnako ste to robili Vy ako SMERÁCI s ústavnou väčšinou 83 poslancov  vo volebnom období 2012-2016.

https://blog.sme.sk/ritomska/politika/mimoriadna-schodza-parlamentu-a-sporny-predaj-emisii

Citujem z môjho článku zo dňa 20. 10. 2015: „Na žiadosť poslancov opozičných strán zvolal predseda parlamentu Peter Pelegrini 56. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky na stredu 21. októbra 2015. Považujem túto mimoriadnu schôdzu len za populistické vystúpenia poslancov, ktorí v snahe zviditeľniť sa pred občanmi, voličmi potrebujú pomocou médií vyvolať dojem, že pracujú pre občanov, voličov. Ak by reálne zvážili výsledky svojej práce, prišli by k záveru, že tak, ako všetky predchádzajúce odvolávania ministrov vládnej garnitúry, ba dokonca aj premiéra aj toto odvolávanie nebude úspešné.“

A ďalej: „Každý rozumný občan chápe, že za celou honosnou akciou zvolania mimoriadnej schôdze sú len jeho zbytočne vyhodené peniaze. A za všetkým je „divadlo“ pred blížiacimi parlamentnými voľbami.“

https://blog.sme.sk/ritomska/politika/mimoriadna-schodza-parlamentu

Potom sa ľahko šíria populistické reči ministra vnútra SR Romana Mikulca či íného ministra, ktorého chcú opoziční poslanci odvolať. Všetko sa to deje na úkor občanov, ktorí nemajú právne vedomie a skúsenosti o tom, ako funguje parlament.

Aj v tomto volebnom období 2020 – 2024 je to zase zlé hospodárenie parlamentu alebo ak chcete zlé gazdovanie parlamentu na úkor Vás, občanov, voličov.

A teraz poďme k poslancom, ktorí nemajú svoje emailove schránky zahltené. Príkladom je Martin Čepček, Anna Záborská alebo dokonca Juraj Blanár. Títo poslanci  schránky nemajú zahltené, ale od nich odpoveď neprišla.

Monitorujeme do histórie, ako sme hlboko, hlboko klesli s odbornosťou poslancov parlamentu. Vy občania si volíte poslancov – nováčikov, ktorí akože pod taktovkou svojho lídra Vám pomôžu zmeniť túto krajinu a vytiahnu občanov z bahna hniloby. NIE to nedokážu.

Vážení študenti, ako nám už aj novinári píšu, príkladom takého poslanca – lídra je Igor Matovič. Ale pozor, ani on Vám neprezradil a neprezradí, ako funguje parlament. Prečo? Parlament je predsa jeho dobrý chlebodarca.

Možno ste to už z našich Zborníkov zo šiestich medzinárodných konferencií pochopili, prečo si poslanec Igor Matovič spravil z kresla poslanca biznis.

Citujem z článku zo dňa 04. 07. 2015: „Súčasný politický a volebný systém je vlastne len o voľbe politickej strany a jej politického programu, ktorý sa potom stáva len zdrapom papiera. Je čas zmeniť nehospodárnosť parlamentu, ktorý v zákulisí svojich útrob skrýva obrovské bohatstvo, ktoré zhltlo peniaze občanov, voličov.“

Igor Matovič sa dostal do politiky za pomoci vlády Róberta Fica

LEBO tak, ako si Igor Matovič spravil biznis z poslaneckého kresla, rovnako si advokáti za pomoci sudcov spravili biznis zo svojho povolania právneho zástupcu žalovaných. Všetci, ktorým sme od roku 2012 podali žalobu (27), prišli o prácu, kde motív činu je konanie páchateľa s priamym úmyslom likvidácie obete. A dnes v roku 2021 keď chcete, aby Vám sudcovia dali za pravdu, tak Vás posúvajú  po všetkých stupňoch súdov a Vy svoj boj za pravdu radšej vzdáte.

LEBO cesta na Európsky súd pre ľudské práva nie je vôbec jednoduchá. Je veľmi zložitá a vyžaduje trpezlivosť.

Vážení študenti práva, musíte si zvýšiť právne vedomie a nebáť sa za svoj odborný názor. Len pripomínam: Inštitút ochrany ústavných práv má za cieľ osvetu a monitoring obetí psychického násilia na pracoviskách. Nie všetci majú právne vedomie. Čo to je? Nuž platné právo musí byť poznané, aby mohlo ovplyvňovať ľudské správanie a upravovať ho požiadavkami, to znamená musíme mať požiadavky na ľudské správanie s poznaním na platné právo.

Vážení študenti práva, prinášame ďalšie výsledky z nášho historického výskumu, ako funguje parlament, tak fungujú naše pracoviská.

Podali sme na Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR dôvody, pre ktoré chceme ako mimovládna organizácia urýchlene novelizáciu Civilného sporového poriadku.

Z nášho výskumu pracovnoprávnych vzťahov pomocou interpelácií na ministrov, medzinárodných konferencií, zborníkov z medzinárodných konferencií a pomocou 27 žalobných návrhov sme ďalej zistili:

1. sudcovia neskúmajú procesné nedostatky, kde ako dôkaz slúži právny úkon skončenia pracovného či štátnozamestnaneckého pomeru, a to Výpoveď,
2. uvedené právne úkony nepripravujú advokáti, ale zamestnanec žalovaného bez právnického vzdelania,
3. advokáti vstupujú do súdnych konaní až na prvom pojednávaní ako právni zástupcovia žalovaného,
4. advokáti v priebehu konania predkladajú dôkazy nevynímajúc moment predložením sfalšovaných listinných dôkazov, a tým často dochádza z ich strany k trestnému činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý je zároveň aj momentom dokonania skutku zo strany žalovaného počas súdneho konania.
5. závažne pochybenie zo strany každého súdu viedlo v našich prípadoch 27 žalobných návrhoch podaných pred účinnosťou Civilného sporového  poriadku      k vydaniu súdnych rozhodnutí, ktorým bolo vo výroku o výške trov konania rozhodnuté v rozpore s objektívnym skutkovým stavom. Takýto postup, resp. pochybenie možno považovať za extrémne vybočenie z procesných pravidiel upravujúcich  rozhodovanie o trovách toho, ktorého konania, nakoľko súdy nekonali podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.
6. Z ustanovení Civilného sporového  poriadku vyplýva, že  súdy o trovách konania rozhodujú v dvoch fázach. V prvej fáze bude súdom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodnuté o tom, komu  (a či vôbec niekomu) sa prizná nárok na náhradu trov konania. O samotnej výške náhrady trov konania sa rozhoduje až v druhej fáze, a to po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Výška náhrady trov konania je určená samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.Ak ďalej vychádzame, že  trovy konania vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana.
7. Tým, že súdy konania o žalobných návrhov skončenia pracovného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru zamietajú, je zrejmé, že potom sudcovia už nerozhodujú Rozsudkom o výške náhrady mzdy, ktorú si žalobca uplatňuje poukazujúc procesne na právny úkon skončenia pracovného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru, a tým je Výpoveď. A keď súdy neposudzujú  vo svojom Rozsudku procesne na právny úkon skončenia pracovného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru, a tým je Výpoveď, potom v konaní  nesledujú  nárok žalobcu na náhradu mzdy v súvislosti s uplatneným nárokom. A tým v druhej fáze vyšší súdny úradník nemôže posudzovať  hodnotu sporu týkajúcu sa trov konania, ako sme to zistili počas skúmania  27 žalobných návrhov.Z ustanovení Civilného sporového  poriadku ďalej vyplýva, že podanie žalôb majú súdy posudzovať podľa obsahu žaloby.
8. V každej žalobe sme uviedli dôkaz, a to Výpoveď, ktorá okrem iného v mnohých prípadoch neobsahovala ustanovenie § 74 Zákonníka práce, to znamená, že neobsahovala hmotnoprávnu podmienku pre naplnenie skončenia pracovného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru. Z toho vyplýva, že nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce neplatný právny úkon. Z toho dôvodu bolo možné, aby súdy rozhodli naše prípady žalobných návrhov mimosúdnou cestou v prospech  žalobkyne či žalobcu.Každý súd s prihliadnutím na povahu veci mal a mohol rozhodnúť na prvom pojednávaní. A nemal pojednávať cca dva, tri, štyri roky do vynesenia rozsudku.
9. Každý súd nezaujal stanovisko k obsahu žaloby, neodmietol a nesankcionoval postupne počas súdneho konania predkladané dôkazy právnych zástupcov žalovaných, ktoré zjavne slúžia na zneužitie práva a v konečnom dôsledku súdy žalobné návrhy zamietli.Znovu zdôrazňujeme: ak by súdy venovali pozornosť listinnému dôkazu Výpovede, neboli by otvorili pojednávanie ale rozhodli mimosúdnou cestou. Potom by žalobcovia  nemuseli uplatňovať právne úkony na zachovanie svojich práv na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd formou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. A ďalej je v týchto konaniach zrejmé, že týmto postupom na súdoch dochádza k porušeniu ustanovenia § 157 ods. 1 C. s. p., lebo súdy nekonajú rýchlo a hospodárne.
10. Tu je preukázané, že od prvého pojednávania sa prípady našich žalobných návrhov o určenie pracovného, resp. štátnozamestnaneckého pomeru začínajú odkláňať od merita veci. To znamená, že túto príčinu vzniku každého sporu možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa podľa   § 257 C. s. p., pre ktoré by inak úspešnému žalovanému súd náhradu trov nemal priznať, lebo účelnosť vynaložených nákladov tu nie je podmienkou ich priznania.  Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania.
11. Pred začatím každého súdneho konania a potom aj na prvom pojednávaní sme vynaložili všetko úsilie, aby sa pojednávanie neotvorilo.Ako sme podávaním žalobných návrhov od roku 2012 zistili, súdy podľa aplikačnej praxe uvedený paragraf rozhodujú o náhrade trov konania pre úspešnú stranu vo výške    100 %. Nie je pritom zrejmé, o akú plnú výšku 100 % sa jedná.
12. Dôležité je tiež zistenie, komu je vlastne súdom prvej inštancie náhrada trov konania pridelená, resp. kto je v texte “100 % pre žalovaného” určený. Konkrétne tu chýba predmet, ktorý zostáva  v Rozsudkoch súdov nevyjadrený.Sudcovia v prvej fáze neurobili, resp. neurčili  limitáciu na trovy konania zúčastnených strán. A v druhej fáze súdny úradník neurčil pravidlá pre náhradu trov právneho zástupcu žalovanej strany. S ohľadom na nedostatok judikatúry v aplikačnej praxi súdov k tejto právnej úprave možno zhodnotiť, či súdy pristupujú k vyčísľovaniu náhrady trov konania – a špeciálne k vyčísľovaniu náhrady trov právneho zastúpenia.A ďalej každý advokát má nárok na finančnú odmenu za poskytovanie právnych služieb podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“). Na túto finančnú odmenu   za poskytovanie právnych služieb má advokát uzatvorenú zmluvu so žalovaným, ktorého v konaní zastupuje. Ako vyplýva z ustanovení Civilného sporového  poriadku ďalším nedostatkom Uznesení, ktoré vypracujú súdni úradníci,  je zistenie, či náhrada trov k rukám právneho zástupcu žalovaného (advokáta) je jeho vlastným nárokom alebo či trovy zástupcu žalovanej strany sú trovami tejto strany. Ako nám dokazujú prípady 27 žalobných návrhov, zároveň po skončení konania Civilný sporový  poriadok  upravil súdy rozhodujú o trovách konania pre úspešnú stranu, ktorou je znovu právny zástupca žalovaného. Týmto poukazujeme na dvojité zaplatenie právnych zástupcov, resp. advokátov. V tejto súvislosti možno uviesť, či nedochádza v konaní právnych zástupcov žalovaných  k  bezdôvodnému obohateniu.  

    Možno konštatovať jednotlivé položky trov konania si advokáti žalovaných uplatnili aj na súde a aj vo vzťahu k žalovaným. Preto, ak si advokáti žalovaných uplatňujú trovy konania podľa Vyhlášky, mali vyšší súdni úradníci určiť, v nadväznosti ktorého paragrafového znenia Civilného sporového  poriadku advokáti  konajú, resp. vyšší súdni úradníci neuvádzajú, či Vyhláška legislatívne nadväzuje na ustanovenia Civilného sporového  poriadku.

    Z uvedeného vyplýva,  naše výskumy preukazujú, aká  je potrebná novelizácia Civilného sporového poriadku konkrétne ustanovenia upravujúce rozhodovanie o trovách konania (§ 255 – § 264)  

Pozývame na 7. medzinárodnú konferenciu: „Keďže sociálne nepokoje sa šíria stále viac krajinami, ničenie životného prostredia pokračuje, vypukajú konflikty a rôzne útoky. Psychika v príliš zrýchlenom svete trpí, sociálne väzby sa nám rozpadávajú pred očami, ľudská bytosť sa redukuje na predmet. Politika sa zdá byť bezmocná, záujmy korporácií a kapitálu bránia akémukoľvek emancipačnému rozvoju. Čo sa dá robiť? Občianska spoločnosť sa musí sama organizovať a formovať budúcnosť: Pretože existuje iný spôsob. Kritika globálnej a konečnej civilizačnej choroby, diktatúry zisku, ktorá zaobchádza so všetkým a všetkými ako s tovarom“, je len jedným z aspektov našej 7. medzinárodnej  konferencie.