ktorý si z občanov Slovenskej republiky spravil pomocou „očkománie“ zase biznis z neznalosti ich právneho vedomia. „Očkománia“ je hazard s ľudským zdravím. Akým právom si dovolí Igor Matovič vyhlásiť, že každý očkovaný bude zdravý?
Igor Matovič nie je žiaden odborník na medicínu. Igor Matovič je na Slovensku známy ako páchateľ mobbingu, len sa každý novinár o tom ako aj o tejto tabuizovanej téme bojí písať. Igor Matovič veľmi dobre vie, že ho nikto nebude trestať aj keď pácha trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa ( § 326 ods. 1 písm. a Trestného zákona).
Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu zneužívania funkcie verejného činiteľa, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
Páni novinári, súčasná pandemická situácia sa pripravovala už v roku 2010. Ale o tom nepíšu všetci novinári. „V roku 2010 sa konal kongres epidemiológov a iných, ktorí dnes riadia „pandémiu“ COVID-19. Nikoho neprekvapí, že kongres financovali hlavne výrobcovia vakcín a tie aj cez svojich farma lobistov z radu lekárov, virológov, epidemiológov prednášali provakcinačné prednášky.“
http://www.inenoviny.sk/krcmery-klempa-a-ini-covid-odbornici-na-kongrese-v-miami/?fbclid=IwAR1YWT3Lr-eCFfCNOVF–UobTp_VTyL8T51vOcqx2ILjK8exbm3-ypw1Ib8
A ďalej sa píše: „Jarčuška stal vo vedení „pandémie“ COVID-19 na Slovensku. V minulosti ho financoval Pfizer a získal profesúru na Krčmérýho univerzite. Manželia Kalavský tiež získali tituly u Krčméryho, Erich – profesúru, Andrea docentúru. Erich Kalavský pracoval pre Pfizer, vo vrcholnej pozícii. Teraz pracuje v ŠÚKLi. Samozrejme, aká podvodná škola…také tituly… “
Igor Matovič chcel a chce byť stále prvý. Spomeňme si, že on bol prvý, ktorý vykonal v našej krajine plošné testovanie. Hurááá nápomocné boli aj médiá, ktoré pravidelne prinášali správy o účasti občanov na plošnom testovaní. Ba dokonca Igor Matovič sľúbil peniaze 500 eur za výkon tejto namáhavej práce. A z akej kasy boli tie peniaze? Z peňazí občanov ? Alebo z judášských peňazí Igora Matoviča?
A Igor Matovič zase ako prvý došiel až k vyhláseniu očkománie. Médiá sú mu zase nápomocné.
Páni novinári radšej píšte o tejto novej chorobe pomocou výskumu Univ. Prof. NDR Christiána Schuberta, ktorý o COVIDE – 19 napísal:
„COVID-19 je biopsychosociálna choroba s dlhou históriou, súčasným odhalením sociálnych charakteristík choroby spojených s krízou a dlhým procesom uzdravenia. Pretože na to, aby sme skutočne dokázali poraziť COVID-19, nestačí žiadne očkovanie, ani prirodzenou cestou získaná imunita stáda. Na prekonanie pandémie musí byť uznaná ako sociálna, a teda individuálna výzva. Preto je nevyhnutné zaoberať sa sociokultúrnymi dejinami konfliktu a vlastnou individuálnou biografiou. COVID-19 sa stretol so zranenou spoločnosťou, zanecháva ju vážne zranenú a môže umožniť usporiadaný prechod k horšiemu alebo lepšiemu. Dúfajme v to druhé.“
A čo tak napísať, páni novinári, o úryvku z uniknutého tajného papiera z nemeckého federálneho ministerstva vnútra z 22. marca 2020.
Ak niekto číta tento tajný dokument, ktorý je obzvlášť drastickým príkladom cieleného strachu a paniky v krízovej komunikácii, napísaný jedným z ekonomicky najsilnejších a teda aspoň na Západe najuznávanejších štátov sveta, aby úmyselne znepokojil jeho najmenších a najslabších občanov, musí sa zamyslieť nad ľudskosťou vlády tejto krajiny.
„Aby sa dosiahol požadovaný šokový účinok, je potrebné objasniť konkrétne účinky infekcie na ľudskú spoločnosť:
1) Mnoho vážne chorých ľudí prevezú príbuzní do nemocnice, ale vrátia ich a doma v agónii zomierajúc lapajú po dychu. Dusiť sa alebo nedostať dostatok vzduchu je prvotný strach pre každého. To isté platí pre situáciu, v ktorej nemôžete urobiť nič pre pomoc príbuzným, ktorí sú v smrteľnom nebezpečenstve. Zábery z Talianska sú znepokojujúce.
2) Deti pravdepodobne nebudú trpieť epidémiou. Mýli sa. Deti sa ľahko nakazia, a to aj pri obmedzeniach vychádzať, napríklad u detí susedov. Keď nakazia svojich rodičov a jeden z nich zomrie doma v agónii a oni cítia, že si môžu za to, že si napríklad po hraní zabudli umyť ruky, je to to najstrašnejšie, čo môže dieťa zažiť.
3) Následné škody: Aj keď sme doteraz mali iba správy o jednotlivých prípadoch, vykresľujú alarmujúci obraz. Dokonca aj tí, ktorí sa zdajú byť vyliečení po miernom priebehu, môžu očividne kedykoľvek zažiť recidívy, ktoré sa potom náhle skončia smrteľne kvôli infarktu alebo zlyhaniu pľúc, pretože vírus si bez povšimnutia našiel cestu do pľúc alebo srdca. Môžu to byť ojedinelé prípady, ale budú sa neustále vznášať ako Damoklov meč nad tými, ktorí boli kedysi infikovaní. Oveľa bežnejším dôsledkom je únava a znížená kapacita pľúc, ktoré trvajú mesiace a pravdepodobne roky, ako už mnohokrát hlásili pacienti, ktorí prežili SARS, a je to tak aj v prípade COVID-19, aj keď trvanie samozrejme nemožno zatiaľ odhadnúť.
Okrem toho by sa malo argumentovať aj historicky podľa matematického vzorca: 2019 = 1919 + 1929
Stačí len ilustrovať vyššie uvedené údaje s ohľadom na predpokladanú úmrtnosť (viac ako 1% pri optimálnej zdravotnej starostlivosti, t.j. výrazne viac ako 3% v dôsledku preťaženia v prípade kontaminácie) v porovnaní s 2% pri španielskej chrípke a pokiaľ ide o hospodársku krízu, ktorú je možné očakávať, ak zlyhá zadržanie, bude tento vzorec dávať zmysel každému.
Podľa Rainera Mausfelda (2019) má neoliberálne pretváranie spoločnosti tri spôsoby, ako zvýšiť strach:
Po prvé prostredníctvom ich konkrétnych materiálnych dôsledkov rýchleho rastu sociálnej nerovnosti a rastúceho počtu neistých a už nezabezpečených pracovných miest.
Po druhé, prostredníctvom neoliberálnej ideológie, ktorá viní jednotlivca zo zlyhania na trhu práce, pretože si môže sám za svoje profesionálne zlyhanie vyčítať z nedostatku úsilia a nedostatku flexibility prispôsobiť sa „trhu“.
Po tretie, demontážou a zničením tradičných sociálnych orgánov, ktoré majú funkciu znižujúcu úzkosť, sprostredkovaním orientácie a sociálneho zabezpečenia.
Rovnako ako v strojárskej medicíne, kde sa strach a strašenie často používajú na presadzovanie lekárskych rád a zvýšenie adherencie k drogám (Bartens, 2013), neoliberálna vláda tiež systematicky manipuluje s vedomím potenciálne povstaleckej populácie a vytvára strach.
Žijeme v „kultúre strachu“ (Mausfeld, 2019, s. 8) a v „lekárskej kríze“ (Foucault, 2003). A to dávno pred COVID-19.
Hrozivý nový korónový vírus a strach a panika, ktorú vyvolala medicínska, vládna a mediálna strana z jeho zadržania, sa stretávajú s neoliberálnou (Mausfeld, 2019) a normopatickou (Maaz, 2021) spoločnosťou, ktorá je čiastočne traumatizovaná a vystrašená v rámci biopsychosociálneho pre -existujúce škody (napr. v dôsledku sociálnej nerovnosti, nadmerných nárokov, nedostatku sociálnej podpory) možno okrem iného vidieť na výraznom náraste chorôb spojených so stresom, ako je vyhorenie, somatizačné poruchy, autoimunitné ochorenia, PTSD atď. v posledných desaťročiach (Hannemann et al., 2019). Uexküll a Köhle (1996) opísali funkčné syndrómy ako „politické choroby“ – ako výraz nevedomej reakcie pacienta na nepohodlie v kultúre (Freud, 1930) – proti ktorému je strojová medicína bezmocná, pretože je súčasťou samotného problému.
Pretože „namiesto objasnenia problémov sociálnych vzťahov a skúmania rezonančnej funkcie symptómov sa spája s patogénnymi tendenciami priemyselnej kultúry tým, že zdravie a chorobu interpretuje výlučne ako individuálne problémy fungovania alebo nefungovania telesných mechanizmov. “
Otázkami, ktoré je potrebné zodpovedať, je, prečo toľko ľudí napriek vážnym obmedzeniam života a slobody dodržiava opatrenia na zadržanie vírusu, ktorý je pre niekoľko ľudí skutočne nebezpečný len viac-menej nekriticky, prečo ochrana pred SARS-CoV-2 sa stala náboženstvom ľuďmi rôznych vierovyznaní a prečo sa vakcína proti vírusu stala záchrancom.
V tejto súvislosti môžu psychoanalytické úvahy poskytnúť počiatočné stopy. Biograficky vopred poškodení, traumatizovaní a vystrašení ľudia preto mohli podvedome predpokladať, že ak by bol vírus zničený, boli by porazené aj hlboko uložené traumy a konflikty v ich vlastnom životnom príbehu. Toto obrátenie sa na kolektívnu hrozbu, ktorú predstavuje SARS-CoV-2, by malo veľkú výhodu v tom, že za individuálny problém a vlastné neisté sociálne podmienky možno viniť jednu vonkajšiu príčinu a boj proti nemu by ospravedlnil všetky kvázi opatrenia na záchranu života. (Maaz, 2021).
A tak znovu zopakujem Univ. Prof. DR Christiána Schuberta: COVID-19 je biopsychosociálna choroba s dlhou históriou, súčasným odhalením sociálnych charakteristík choroby spojených s krízou a dlhým procesom uzdravenia. Pretože na to, aby sme skutočne dokázali poraziť COVID-19, nestačí žiadne očkovanie, ani prirodzenou cestou získaná imunita stáda. Na prekonanie pandémie musí byť uznaná ako sociálna, a teda individuálna výzva. Preto je nevyhnutné zaoberať sa sociokultúrnymi dejinami konfliktu a vlastnou individuálnou biografiou. COVID-19 sa stretol so zranenou spoločnosťou, zanecháva ju vážne zranenú a môže umožniť usporiadaný prechod k horšiemu alebo lepšiemu. Dúfajme v to druhé.“
A tak, páni novinári, píšte viac o odvážnych ľuďoch, odborníkoch, ktorí bojujú proti COVIDO-DIKTATÚRE, akou je aj MUDr. Soňa Peková, PhD.
Celá debata | RSS tejto debaty