zivot okolo nas

Mojím cieľom je zoštíhliť štátnu správu o minimálne o desať percent, ideálne o 20 %, uviedol Sulík na sociálnej sieti.

Vážený pán minister hospodárstva Sulík, to myslíte vážne? Alebo ste zase urobil niečo pre bulvár?

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/560792-stat-mieni-prepustat-sulik-chce-statnu-spravu-zosekat-o-10-20/?fbclid=IwAR0MbjqEE2iERE6S6_mhDJHZiVuDJQ4helSHYceOXYgiXe2Mxmh8PgO27wo

„Za ministerstvo hospodárstva plus všetky úrady, ktoré pod ministerstvo spadajú, tak hovorím, že toto bude dodržané. To sú stovky miliónov eur, ktoré majú byť usporené,“ doplnil Sulík.

Pán minister, pozor,  tu sa odkláňate od odbornosti týkajúcej sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru každého štátneho zamestnanca. Lebo prepúšťanie nechávate na kompetencii každého ministerstva. Ale to ste, pán minister hospodárstva, kopol „gól do vlastnej bránky“. 

„Každé ministerstvo bude podľa jeho slov postupovať tak, ako mu to najlepšie vyhovuje.„

Tak to ste, pán minister, na ministerskom kresle nič nové nevymyslel. Štátni zamestnanci padnú zase do „siete s veľkými dierami“. Pripomeňme si aj vláda Róberta Fica znižovala v roku 2010 počet štátnych úradníkov. A ako to dopadlo? Robili sme výskum vo volebnom období 2012 – 2016, kedy sa nám prihlasovali štátni zamestnanci. V snahe brániť si svoju prácu podali žalobný návrh na súd v domnení, že snáď na súde dokážu svoju pravdu a spravodlivosť.

Ale nedokázali do dnešného dňa. Zistili sme, že súdy stále nevedia problémy obetí mobbingu, bossingu riešiť.

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/552670-druha-vlna-prepustania-v-lete-pribudnu-desattisice-ludi-bez-prace/

Politické čistky Matovičovej vlády

K tomu snáď je zaujímavé sledovať –  najdôležitejším bude a je riešenie problémov zamestnanosti. Rezort financií nesmie zabudnúť „Je nevyhnutné zabrániť strate zručností pracovnej sily udržaním zamestnanosti a zvyšovaním kvalifikácie občanov, ktorí majú problém nájsť si prácu“.

Ten, kto si prečíta túto informáciu, si snáď myslí, že štát pomáha občanovi, ale ak niekto sleduje výšku nezamestnanosti dlhšie, tak zistí, že sa v tomto štáte točíme stále dokola. Téma zamestnanosti, resp. výška nezamestnanosti sa stala aj médiami téma veľmi “obľúbená aj pre Matovičovu vládu. Koľko sa už ministrov vymenilo na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, koľko peňazí sa investovalo na podporu zamestnanosti zo štátneho rozpočtu. O tom by sa dal písať aj román. Každý hľadá tému, ktorou sa chce pred občanmi prezentovať ako sám vojak v poli? Ale takáto populistická taktika, ktorá spočíva vo vystupovaní na verejnosti tak, že sa zdôrazňuje pochopenie pre problémy ľudí a prípadne sa im aj sľubuje bez reálnych podkladov vo význame zaujať za každú cenu, bez ohľadu na vec samú, je taktika už veľmi opotrebovaná a dnes nepoužiteľná. A hľa. to je aj Sulikova stratégia. ?

Treba, aby politika získala svoju dôležitosť napriek tomu, že politici ju zdiskreditovali, ale ako hovorieval Pavol VI,  môže sa stať jednou z najvyšších foriem lásky. Ale to by sme tam museli mať láskyplných poslancov, politikov, ministrov a premiérom končiac. 

Ak  by sa Sulikovo zoštíhlenie štátnej správy realizovalo, tak si dajme otázku: Prečo je v programovom vyhlásení vlády vytvorenie celej plejády štátnych úradov.

Poďme sa spoločne pozrieť, ako sa vykonalo prepustenie štátnych zamestnancov za Ficovej vlády a ich boj na súde.  O tom bolo vydané Uznesenie vlády SR č. 667 zo dňa 10. 2010, ktoré  rozhodlo o prepúšťaní štátnych zamestnancov.  Čas príprav a  rozhodovania o zrušení štátnozamestnaneckých miest  trval od roku  2010 až do roku 2012.  

Ako sa vyvíjajú niektoré  kauzy našich štátnych úradníkov z roku 2012, keď prebiehalo prepúšťanie:  

Kauza  – pod lampou býva najväčšia tma

Pani Ing. K. S. pracovala odo dňa 24. 6. 2008 na Ministerstve spravodlivosti SR na dobu neurčitú. Dňa 14. 2. 2013 jej bolo oznámené, že pracovné miesto bolo zrušené a má prevziať výpoveď, odmietla a chcela sa poradiť s právnikom. Lebo šanca zamestnať sa v jej veku je mizivá. Mala s tým svoje skúsenosti v čase, keď rozposlala  zhruba 50 životopisov na ponúkané pracovné miesta v celej SR, ale  žiadna pracovná ponuka jej neprišla. Všetky svoje peniaze investovala do vzdelania, aby si finančne polepšila, ale takto jej životná úroveň veľmi klesne. Preto dňa 14. 2. 2013 u riaditeľky osobného úradu nechcela podpísať výpoveď, bola v šoku, veď len od decembra 2012  jej bol zvýšený plat. Chcela z kancelárie riaditeľky osobného úradu odísť, na čo sa pani riaditeľka osobného úradu postavila pred dvere a nechcela jej to dovoliť, kým nepodpíše oznámenie o zrušení miesta pri výkone práce vo verejnom záujme a súhlas (nesúhlas) s výpoveďou. Tak si opäť sadla a čakala, čo sa bude diať. Chvíľu ešte stála pri dverách a potom sa rozhodla, že na pomoc si zavolá vedúcu služobného úradu. Keď sa jej nehlásila, postavila sa a išla preč, vtom sa zjavila riaditeľka a kričala, aby neopustila ministerstvo spravodlivosti.

A tu mohlo dôjsť k zaujatosti zo strany riaditeľov voči jednotlivým zamestnancom, čo sa stalo aj v tomto  prípade.  Dňa 15. 2. 2013 si bola prevziať výpoveď s tým, že s ňou nesúhlasila a trvala na ďalšom zamestnávaní. Aj napriek tomu, že zmena organizačnej štruktúry bola pripravovaná už po voľbách v roku 2012, na Ministerstvo spravodlivosti sa sústavne prijímali noví pracovníci (aj výsluhoví dôchodcovia) a neukončoval sa ani pracovný pomer z dôchodcami. Aj po 15. 2. 2013 boli prijatí noví pracovníci a to aj na odbor, ktorého bola zamestnankyňou.

Kauza – na čo máme ľudské práva

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, kde pracovala  JUDr. K. Z., právnička a kde v priebehu rokov 2011 a 2012 dokázal manažment v postavení riaditeľa Strediska „pre ľudské práva “vyštvať“ všetkých  21 zamestnancov, ktorí si dovolili poukázať na jeho zlodejinu a nezáujem o plnenie úloh Strediska. Z „pôvodných“ zamestnancov tam zostali iba štyria, jedna frajerka člena správnej rady, jedna pravdepodobne príbuzná  riaditeľa, jedna vrátnička a jeden pán, čo bol ochotný robiť verejné obstarávanie spôsobom, ako chcel riaditeľ.

V januári až marci 2012 prijal riaditeľ 5 nových zamestnancov a všetkým , ktorí sa stali nepohodlní zrušil miesta. Pani JUDr. K.Z. už niekoľko nocí nespí, lebo neviem, čo mám povedať klientom Strediska, ktorých zastupuje v súdnych konaniach, alebo, ktorí sa bez jej pomoci môžu ocitnúť na ulici. Ale koho to trápi. Riaditeľa určite nie.

Pôvodne sa uvažovalo nad tým, že sa rozšíria kompetencie Strediska pre ľudské práva tak, aby bolo aj vyšetrovacím a sankčným orgánom v tejto oblasti a aby sa obete neboli nútené obracať priamo na súd, lebo také vyšetrovacie orgány existujú aj v mnohých krajinách Európskej únie  Ale  nakoľko manažmentu Strediska  pre ľudské práva záleží na svojich  ziskoch a nie na obetiach šikany a diskriminácie tak radšej prepustili aj pani JUDr. K.Z. pre organizačné zmeny. A tak pani JUDr. K. Z. predložila žalobu na súd. A  t.č. rozsudok Krajského súdu Bratislava kauzu vracia už druhýkrát späť na súd prvej inštancie. Jediné, čo sa na súde prvej inštancie zmenilo je, že boli vymenovaní noví sudcovia a tak majú šancu ukázať, akí budú bojovníci za právo a spravodlivosť. A pani JUDr. K. Z. sa dočká víťazstva.

Kauza –  tvrdý útok na psychiku muža

Pán Ing. P. R. vykonával v roku 2012, kedy sa obrátil na mňa v minulom volebnom období, funkciu štátneho radcu na oddelení vnútorného auditu a systémového auditu prostriedkov Európskej únie na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Ing. D. H., vedúca oddelenia vnútorného auditu a systémového auditu prostriedkov Európskej únie počas jeho práceneschopnosti dala vymeniť jeho počítač, rovnako dala vymeniť zámok na dverách jeho kancelárie a tým ho odstavila od informácií. Po nástupe z práceneschopnosti ho postupne začala ponižovať a vyčítala mu, že nestíha plniť pracovné úlohy. S úsmevom na tvári mu priama nadriadená poskytla akože individuálne školenie, aby dobehol mladších ambicióznejších, flexibilnejších a samostatnejších  kolegov.  Stále viac a viac mu pridávala služobné úlohy s krátkym časovým intervalom na spracovanie. Bránil sa a žiadal primeranú lehotu na plnenie služobných úloh. Ale stalo sa, že nestihol splniť služobnú úlohu. A na to šéfka čakala, hneď mu vyčítala chybu s následkom a vyhrážkami ho dala preložiť na iné oddelenie. Ing. P.R. prijal ponuku aj keď sa v nej žiadalo vedieť anglicky……Ale on anglicky neovládal, preto každý deň mal strach, kedy sa to všetko prezradí. T. č. sa stal pacientom psychiatrickej ambulancie v Bratislave. A je otázne či sa bude brániť, lebo zdravotné následky sa rýchlo dostavili.

 Kauza – Vás tu už nechcem a urobím všetko preto, aby ste odišla

Pani Mgr. A. B. pracovala v Akademickej knižnici na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. V septembri 2012 sa  Mgr. A. B.  vopred ospravedlnila vedúcej knižnice, že sa nezúčastní sobotného upratovania na pracovisku nakoľko mala zlomenú ruku. Jej ospravedlnenie vedúca neprijala, naopak dostala upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny. Vtedy si Mgr. A. B. ešte neuvedomila, čo všetko ju na pracovisku bude čakať. Doporučeným listom  poslala ospravedlnenie od lekára aj pani dekanke. Onedlho prichádzali od vedenia následky. Najprv v podobe odobratia osobného príplatku a neskôr pred vianocami nedostala ako jediná žiadnu finančnú odmenu.  Podala podnet  na Inšpektorát práce Bratislava. Tento vyhodnotil podnet ako neúčinný. Bohužiaľ situácia na pracovisku vrcholila. Za podnet na IP Bratislava nedostala na rok 2013 5 % zvýšenie platu, na ktorý mala nárok aj podľa zákona.  Jedného dňa bola zavolaná na personálne oddelenie, kde jej ponúkli preradenie. Ale nepodpísala. Aj napriek tomu ju šéfka ďalším príkazom preradila na nové pracovisko nachádzajúce sa na Račianskej ulici. A to nebolo všetko. O týždeň ju zavolali na personálne oddelenie, kde jej odovzdali výpoveď z nadbytočnosti. Znovu využila Inšpektorát práce Bratislava, aby jej pomohol. Ale IP Bratislava na jej podnet odpovedal, že je všetko v poriadku a zamestnávateľ žiaden zákon neporušil. A na záver jej odporučil, aby svoje tvrdenia preukázala na súde. T. č. je Mgr. A. B. práceneschopná.

 Z každého registrovaného  prípadu mobbingu Inštitút ochrany ústavných práv zaznamenal, že v jeho skutku  chýba pre právnu prax:

1. ochrana a dodržiavanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti v pracovnom prostredí;

2. výchova, vzdelávanie, poradenstvo a  osveta v oblasti pracovnoprávnych a morálnych vzťahov na pracoviskách;

3. predstava o monitoringu pracovísk;

4. identifikácia patologických pracovnoprávnych a medziľudských vzťahov;

5. porušovanie existujúcich právnych predpisov;

6. ťažká vymožiteľnosť práva;

7. následky patologickej sociálnej sféry s dopadom na jednotlivca;

8. následky patologickej sociálnej sféry  vyjadrené v ekonomických súvislostiach;

9. medializácia príbehov mobbingu, bossingu a následné reakcie zamestnávateľov.

10. zločinná činnosť mobbérov, ktorí ignorujú všetky kontrolné zložky spoločnosti, počnúc prokuratúrou, končiac NR SR.

Vláda SR premiéra Matoviča SR stále nemá žiadny prehľad o mobbingu ani o bossingu, dokonca ignoruje diskrimináciu a šikanu, jednoducho v spoločnosti chýba kontrola a súdna dôslednosť.

Preto je veľmi dôležité, aby bol na Slovensku konečne niekto, kto chce pomáhať všetkým občanom v zamestnaní aj bez zamestnania, či takým, ktorí sa ešte len na zamestnanie pripravujú alebo si ho len vyberú. Úrad štátnej starostlivosti  by sa tak staral aj o ochranu a odbornosť budúcich riadiacich pracovníkov. Spokojnosťou každého majiteľa, riaditeľa, či manažéra akejkoľvek spoločnosti, je v dnešnej dobe zisk, ale spokojnosť zamestnancov a výborné pracovné vzťahy, zdokonalia aj pracovnú  a právnu oblasť  a prispejú tak nielen ku spokojnosti majiteľov firiem, ale celej našej spoločnosti.