Vážení študenti práva (a nielen Vy), Krajský súd v Bratislave vydal Rozsudok sp. zn. 4CoPr/2/2024 – 557 zo dňa 26. júna 2024 v právnej veci žalobkyne JUDr. Mária Ritomská proti žalovanému Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o zaplatenie 981,50 Eur s prísl. – podľa žalobkyne zaplatenie mzdy vo výške 1 830 eur za dva mesiace výpovednej doby od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, ktorým potvrdil Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.: B2 – 11Cpr/2/2016-368 zo dňa 22. júna 2023.
Podľa ust. § 419 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V súlade s citovaným ustanovením podávam v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu nasledovné dovolanie.
Žalobkyňa má za to, že v konaní pred Krajským súdom v Bratislave ako odvolacím súdom došlo k vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) C. s. p., lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobkyni), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Znovu zopakujem nesprávny procesný postup súdov a dôležité zistenia, ktoré vyplývajú z prejednanej veci na Okresnom súde Bratislava II, na Mestskom súde Bratislava IV a na Krajskom súde v Bratislave. Od začiatku tohto súdneho konania sa ako žalobkyňa a exposlankyňa Národnej rady Slovenskej republiky domáham, aby boli zachované ústavné práva štátneho zamestnanca a demokratické princípy, ku ktorým sa Slovenská republika hlási. Zároveň považujem za dôležité znovu uviesť skutočnosť, že v histórii nášho práva neexistuje prípad pre právne posúdenie, kedy poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolená do parlamentu, dva dni pred jej zvolením obdržala Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. A rovnako neexistuje v histórii nášho práva ani judikát, ktorý by som mohla predložiť do súdneho konania – zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, t. j. ide o obdobie po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012 – 2016.
Znovu zopakujem: Podstatným a rozhodujúcim dôkazom v tomto súdnom konaní je návrh na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 04. 04. 2016, ktorým som si uplatnila pohľadávku na mzde za výpovednú dobu štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 1 830 eur za dva mesiace výpovednej doby od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016.
Podľa § 265 ods. 1 C. s. p. Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
Znovu zopakujem: Ak by prvostupňový súd, t. j. Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) aplikoval citované ustanovenie mohol a mal rozhodnúť mimosúdnou cestou v prospech žalobkyne. Návrh na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 04. 04. 2016 bol napísaný jasne, zrozumiteľne, určito s potrebnými dôkazmi v danej veci zaplatenia mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. za obdobie od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016. Od začiatku v tomto súdnom konaní vyzývam žalovaného, aby predložil dôkaz, ako si splnil povinnosť zaplatiť mzdu žalobkyni za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016.
Vážený dovolací súd, znovu zopakujem: Ani Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová), ani Mestský súd Bratislava IV ako súd prvého stupňa (Mgr. Ing. Erika Klinčková), ani odvolací súd neaplikujú procesný postup vo vzťahu k listinným dôkazom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ako procesnej stránky právneho úkonu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Znovu zopakujem: Okresný súd Bratislava II (JUDr. Hana Posluchová) nepostupoval v súlade so zákonom, keď Uznesením sp. zn.: 11 Cpr/2/2016 zo dňa 01. 06. 2016 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16 Cpr/2/2016, nakoľko lustráciou zistil, že som dňa 11. 04. 2016 podala na Okresnom súde Bratislava II žalobný návrh sp. zn. 16 Cpr/2/2016 v právnej veci proti žalovanému o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rovnako sa k tomuto nesprávnemu procesnému postupu prikláňa súd prvého stupňa (Mgr. Ing. Erika Klinčková) v Rozsudku na strane 2, bod 3, a tým hneď od začiatku sa odklonil od merita veci. A s týmto nesprávnym procesným postupom na súde prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd, ako o tom svedčí jeho vyjadrenie na strane 12, bod 18 a bod 19.
Je zrejmé a dôležité aj v tomto dovolaní znovu zdôrazniť, že tu ide o dve rozdielne súdne konania s dvomi rozdielnymi právnymi úkonmi, na ktoré sú viazané dva rôzne právne nároky. Predovšetkým znovu vychádzam z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého: Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výpovedná doba je časový úsek, ktorý beží po doručení výpovede a určuje koniec pracovného pomeru. Výpovednou dobou je teda určitý časový úsek medzi doručením výpovede a skončením pracovného pomeru. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce). A za výpovednú dobu sa poskytuje mzda. Až po skončení výpovednej doby vzniká koniec pracovného pomeru.
Ako vyplýva z citovaných ustanovení Zákonníka práce, podľa ktorých som ako žalobkyňa podala dva žalobné návrhy, a to:
1.návrh na vydanie platobného rozkazu sp. zn.: 11Cpr 2/2016, kde sa domáham zaplatenia náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016 a
2.žalobu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sp. zn.:16 Cpr/2/2016, kde sa domáham, aby súd určil neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru Výpoveďou zo dňa 29. 02. 2012,
je zrejmé, že sudcovia na Okresnom súde Bratislava II nesprávnym procesným postupom moje žalobné návrhy spojili do jedného súdneho konania. To znamená tým, že sudkyňa JUDr. Hana Posluchová prerušila konanie v Platobnom rozkaze, pokračovalo v mojej veci na Okresnom súde Bratislava II súdne konanie žaloby o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sudkyňou JUDr. Evou Bielikovou, ktorá dňa 17. 01. 2018 Rozsudkom sp. zn. 16 Cpr/2/2016 moju žalobu zamietla, ale – a to je dôležité – nebolo v ňom rozhodnuté o vyplatení mojej mzdy za výpovednú dobu od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016 po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
Znovu zopakujem: Tento nesprávny procesný postup na súde prvého stupňa smeruje k nekalému dokazovaniu zo strany žalovaného na súde prvého stupňa a následne na odvolacom súde, ktorý stále nepredložil dôkaz, a to doklad o mzde, ktorým by preukázal, ako si splnil povinnosť vyplatiť mzdu žalobkyni za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016. Aj napriek tomu, že som ho na súde prvého stupňa na troch uskutočnených pojednávaniach dňa 28. 02. 2023 a dňa 06. 04. 2023 a dňa 22. 06. 2023 vyzývala. Tento nesprávny procesný postup pri naplnení dôkazu žalovaného neriešil súd prvého stupňa a nevyzval žalovaného prostredníctvom sudkyne Mgr. Ing. Erika Klinčková na žiadnom z troch uskutočnených pojednávaniach dňa 28. 02. 2023 a ďalej dňa 06. 04. 2023 a dňa 22. 06. 2023 Výzvou o predloženie dôkazu – a to doklad o mzde a dokazuje to aj Rozsudok odvolacieho súdu spis. zn. 4CoPr/2/2024 – 557 zo dňa 26. júna 2024, ktorý sa s Rozsudkom súdu prvého stupňa sp. zn.: B2 – 11 Cpr/2/2016-368 zo dňa 22. júna 2023 stotožnil v celom rozsahu.
A znovu zopakujem – ani jeden zo sudcov v tomto 9 – ročnom súdnom spore dosiaľ nevyzval žalovaného predložiť dôkaz, a to doklad o mzde za dva mesiace výpovednej doby.
Pričom ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky som zistila, že v teoretickom ponímaní v súdnej praxi nedošlo k určitému vývinu, pokiaľ ide o pracovné spory a v tomto súdnom konaní – oblasť uplatnenia právneho nároku žalobkyne – nie je vôľa venovať sa procesnému postupu.
Znovu zopakujem: Tým, že dosiaľ ani jeden súd, ktorý moju kauzu pojednával, nevyzval žalovaného predložiť dôkaz, a to doklad o mzde za výpovednú dobu dva mesiace od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, tým sa môj prípad sústavne odkláňa od merita veci a porušuje princíp právnej istoty, ktorý je upravený v článku 2 ods. 2 základných princípov C. s. p. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Odo dňa 05. 04. 2016 podania mojej žaloby nebol princíp právnej istoty naplnený a môj spor nebol rozhodnutý spravodlivo na súde prvého stupňa Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.: B2 – 11 Cpr/2/2016-368 zo dňa 22. júna 2023 a ani Rozsudkom Krajského súdu spis. zn. 4CoPr/2/2024 – 557 zo dňa 26. júna 2024. Lebo bolo a je povinnosťou žalovaného dokázať, či mi vyplatil mzdu za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, a to pomocou písomného dôkazu – doklad o mzde. A ktorý sústavne žiadam od žalovaného. Doklad o mzde je dôležitý listinný dôkaz pre uplatnenie mojich právnych nárokov na vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, ktorá mi prináleží po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012 – 2016, t. j. odo dňa 06. 03. 2016.
Znovu zopakujem: Podľa § 384 ods. 1 C. s. p. ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.
Podľa § 384 ods. 2 C. s. p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.
Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Následne po podaní odvolania, s dôkazmi nesprávneho procesného postupu a v súlade s citovanými ustanoveniami som očakávala, kedy Krajský súd v Bratislave vo veci nariadi pojednávanie. Ale v Rozsudku odvolacieho súdu na strane 12, bod 18 sa uvádza: „odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani znova zopakovať vo veci rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania.“
Aj na strane 12, v bode 19, druhá veta sa uvádza: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.“
Tým, že Krajský súd v Bratislave pojednávanie vo veci nenariadil – hoci jednoznačne mal povinnosť pojednávanie nariadiť, tým mi odňal možnosť uplatnenia mojich procesných práv tak, ako sú mi tieto garantované Ústavou Slovenskej republiky. Následne mi dňa 7. októbra 2024 bol doručený Rozsudok sp. zn. 4CoPr/2/2024 – 557 zo dňa 26. júna 2024, prostredníctvom ktorého Krajský súd v Bratislave potvrdil Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, pričom v odôvodnení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Mne možnosť konať pred odvolacím súdom jednoznačne odňatá bola a Krajský súd v Bratislave sa tým dopustil voči mne zároveň odmietnutia spravodlivosti (denegatio iusticie). Tým, že Krajský súd v Bratislave rozhodol bez nariadenia pojednávania, znemožnil mi realizáciu tých procesných práv, ktoré mi dáva C. s. p., a to práva zúčastniť sa na pojednávaní, robiť na ňom prednesy, vysvetliť v odvolaní uvedené relevantné skutočnosti, vyjadriť sa k tvrdeniu protistrany a pod.
Namietam, že Rozsudok odvolacieho súdu je formalistický, arbitrárny, nedostatočne odôvodnený a zmätočný, nakoľko sa odvolací súd neoboznámil s obsahom listinného dôkazu – dokladu o mzde, na ktorý od začiatku poukazujem.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).V súlade s predmetným judikátom Ústavného súdu SR je súdne konanie v právnej veci žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie výpovednej doby od začiatku v rozpore s procesnými zásadami a tým porušuje ústavnoprávne princípy.
V Rozsudku odvolacieho súdu strana 5, bod 13 sa uvádza: „Len okrajovo súd poznamenáva, že ochranná doba začala plynúť dňom, kedy došlo k výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby (10. 03. 2012), ktorou je okrem iného aj funkcia poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Preto súd zastáva názor, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo uplynutím posledného dňa ochrannej doby t. j. 05. 03. 2016“. Tento nesprávny výklad súdu prvého stupňa (JUDr. Eva Bieliková) prevzal aj súd prvého stupňa (Mgr. Ing. Erika Klinčková) a aj odvolací súd. Ale dôležité je: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má kompetenciu podľa Ústavy Slovenskej republiky a štátny zamestnanec má kompetenciu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“).
Podľa § 2 ods. 5 písm. a) zákona o štátnej službe: Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o štátnej službe: Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o štátnej službe, nie je možné spájať funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a funkciu štátneho zamestnanca, ako to nesprávne uvádza odvolací súd.
A ďalej podľa výkladu súdu prvého stupňa a ako to uvádza aj odvolací súd v Rozsudku na strane 6, prvý odsek, posledná veta je možné dať v období služobného voľna či dovolenky zamestnancovi výpoveď. Ide o ďalší neodborný výklad a zároveň o nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil so súdom prvého stupňa. Lebo, ak je zamestnanec na dovolenke, potom zamestnávateľ musí dodržať procesný postup pri predložení výpovede, čo sa v praxi porušuje. Nakoľko tu vznikli dva právne úkony s dvomi právnymi nárokmi, a to nárok zamestnanca na mzdu za dovolenkové obdobie a po skončení dovolenky, ak by zamestnávateľ predložil zamestnancovi výpoveď, potom nárok zamestnanca na mzdu za výpovednú dobu. Teda pri výklade súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu jednoznačne vzniká otázka, ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď v čase dovolenky, ako by zaplatil zamestnancovi mzdu za dovolenku? Aj súd na prvom stupni aj odvolací súd tu spájajú dva právne úkony – dovolenkové obdobie a zároveň výpovednú dobu. Tým sú porušené právne nároky pre zamestnanca, ktoré vyplývajú v čase dovolenky a v čase výpovednej doby.
Počas volebného obdobia 2012 – 2016 som ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky predložila 27 žalobných návrhov na slovenské súdy, ale márne sme hľadali sudcov – odborníkov na výklad práva s naplnením procesnej stránky právnych úkonov skončenia pracovných, resp. štátnozamestnaneckých pomerov, preto aj v aplikačnej praxi súdov dochádza k omylom a odborným nedostatkom Rozsudkov.
Obdobie od podania môjho platobného rozkazu dňa 05. 04. 2016 až doteraz je poznamenané nesúladom právnych predpisov, ich nesprávnou aplikáciou a bránením môjho práva na spravodlivé posúdenie veci. V tejto súvislosti v celom súdnom konaní návrhu na vydanie platobného rozkazu až doteraz je na mieste otázka, komu bola u žalovaného vyplatená mzda žalobkyne za výpovednú dobu dva mesiace? Ani tejto otázke sa nevenuje súd prvého stupňa a ani odvolací súd.
Podľa 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Z citovaného ustanovenia vyplýva podozrenie, že žalovaný nevyplatením sumy mojej mzdy za obdobie od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, t. j. za obdobie dvoch mesiacov výpovednej doby, spáchal porušenie plnenia z právneho dôvodu, čím žalovaný získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov.
K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36).
Ďalšie procesné nedostatky súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu vychádzajú z neodborného výkladu ustanovenia § 64 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Zákonníka práce, ochranná lehota sa vzťahuje na vykonávanie môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky v tom zmysle, že ochranná doba prerušila môj štátnozamestnanecký pomer. Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá. A toto oznámenie je zmyslom a účelom zákona, ako to uvádza horeuvedený nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36.
Znovu zopakujem: Dôvod plynutia výpovednej doby po skončení mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky je v tom, že žalobkyňa neoznámila, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru netrvá a ani ju žalovaný nevyzval písomne, či na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru trvá alebo netrvá. Lebo žalobkyňa predložila, Váženému súdu dôkaz – v období od marca 2012 do februára 2016 mala plat poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a nemohla mať aj plat štátneho zamestnanca u žalovaného. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj súd prvého stupňa aj odvolací súd. Lebo ako štátna zamestnankyňa obdržala od žalovaného služobné voľno na vykonávanie funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. – list Č.:ÚRSO/OÚ-8869/2012/BA zo dňa 12. 3. 2012 Služobné voľno štátneho zamestnanca na vykonávanie funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
LEBO: V tejto súvislosti uvádzam – tu ide o právny lapsus, ktorý má nasledovné chyby:
1. ak exposlankyňa parlamentu skončila spolu s mandátom poslankyne parlamentu, prečo jej žalovaný nezaplatil mzdu za dva mesiace výpovednej doby,
2. ak exposlankyňa parlamentu skončila spolu s mandátom poslankyne parlamentu, prečo jej žalovaný nevydal doklad o mzde, ktorým by žalovaný dokázal, že si splnil svoju povinnosť zaplatiť žalobkyni mzdu za dva mesiace výpovednej doby,
3. ak exposlankyňa parlamentu skončila spolu s mandátom poslankyne parlamentu, prečo ju nezaevidoval úrad práce do evidencie nezamestnaných,
„Ak by sme pripustili Vašu žalobu, takých žalôb by sme tu mali tisíce“- povedal sudca Murgaš
V dobrej viere sa domáham po skončení volebného obdobia 2012 – 2016, aby boli zachované ústavné práva štátneho zamestnanca a demokratické princípy, ku ktorým sa Slovenská republika hlási, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do môjho práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mi bolo dané primerané zadosťučinenie. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ( II. ÚS 85/06). V súlade s predmetným judikátom Ústavného súdu Slovenskej republiky je súdne konanie v právnej veci žalobkyne proti žalovanému o zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, t. j. obdobie po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012-2016 od začiatku v rozpore s procesnými zásadami a tým porušuje ústavnoprávne princípy.
Dokázali sme predloženým návrhom na vydanie Platobného rozkazu žalovanému,v ktorých (všetkých) právnych úkonoch nedodržal literu zákona. Dúfali sme v nestrannosť a nezávislosť súdu prvého stupňa, že odhalí hneď na začiatku nekalý úmysel žalovaného a rozhodne v prospech návrhu Platobného rozkazu zo dňa 04. 04. 2016 podaného žalobkyňou už na prvom pojednávaní. Možno konštatovať, že tento súdny proces by mal predstavovať pojem spravodlivosť, aby došlo k náprave aktuálneho stavu, ktorý vznikol protiprávnym zásahom do tej miery, aby sa oprávnený stav úplne zhodoval s pôvodným stavom.
K tomu je dôležité uviesť:
Súd prvého stupňa (Mgr. Ing. Erika Klinčková) v Rozsudku na strane 6, v bode 24:„Súd uvádza, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 16 Cpr/2/2016-195 zo dňa 17. 01. 2018, podľa ktorého výpovedná doba uplynula posledným dňom ochrannej doby dňa 05. 03. 2016. Výpovedná doba začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede t. j. dňom 01. 04. 2012 a uplynula posledným dňom ochrannej doby t. j. dňa 05. 03. 2016.“
Súd prvého stupňa (Mgr. Ing. Erika Klinčková) V Rozsudku na strane 7, bod 24, tretí riadok znovu uvádza: „Výpovedná doba preto plynula od 01. 04. 2012 (od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede) a skončila 05. 03. 2016 (uplynutím posledného dňa ochrannej doby).“
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa trikrát uvádza, že výpovedná doba žalobkyne plynula od 01. 04. 2012 a skončila 05. 03. 2016. A s týmto tvrdením sa stotožnil aj odvolací súd.
Vážený dovolací súd, toto nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu, a rovnako aj odvolacieho súdu znamená, že žalobkyňa mala výpovednú dobu ako časový úsek, ktorý beží po doručení výpovede a určuje koniec pracovného pomeru od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
Prvostupňový súd (Mgr. Ing. Erika Klinčková), a to je dôležité zistenie procesne pochybil, lebo spojil výpovednú dobu s ochrannou dobou od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016. Ale v Rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa s uvedeným spojením stotožnil, tento neuvádza dôkazy o mzde za obdobie výpovednej doby od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
Na margo časového úseku plynutia výpovednej doby prvostupňový súd v Rozsudku aj na strane 7, bod 24 uvádza dve alternatívy skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne s aplikáciou na ustanovenie § 64 ods. 2 Zákonníka práce:
1. „ak by žalobkyňa oznámila žalovanému, že na predlžení pracovného pomeru netrvá, skončil by jej pracovný pomer uplynutím posledného dňa dvojmesačnej výpovednej doby, a to 31. 05. 2012“
2. „nakoľko uvedené žalobkyňa žalovanému neoznámila, skončil jej štátnozamestnanecký pomer posledným dňom ochrannej doby, a to dňa 05. 03. 2016.“
Aj s týmto tvrdením sa stotožnil odvolací súd.
Vážený dovolací súd, toto nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa, a rovnako aj odvolacieho súdu znamená, že žalobkyňa mala výpovednú dobu ako časový úsek, ktorý beží po doručení výpovede a určuje koniec pracovného pomeru od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
Je povinnosťou žalovaného tieto doklady o mzde za obdobie výpovednej doby od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016 ako dôležité listinné dôkazy predložiť, lebo v opačnom prípade sa preukáže aj za pomoci prvostupňového súdu (Mgr. Ing. Erika Klinčková) ako aj odvolacieho súdu nekalé konanie žalovaného, ktorý spáchal podľa ustanovenia § 214 ods.1 Trestného zákona Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti. a to aj pomocou prvostupňového súdu, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky – trestný čin nevyplatenia mzdy žalobkyni od 01. 04. 2012 do 05. 03. 2016.
Vážený dovolací súd, možno konštatovať, tento môj prípad žalobkyne a exposlankyne Národnej rady Slovenskej republiky svedčí o nesprávnej aplikácii jednoduchého práva, čo má za následok porušenie základných práv a slobôd žalobkyne.
Podľa článku 3 ods. 1 C. s. p. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa článku 3 ods. 2 C. s. p. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách.
Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).
Súčasne každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Možno konštatovať, že tento súdny proces by mal predstavovať pojem spravodlivosť, aby došlo k náprave aktuálneho stavu, ktorý vznikol protiprávnym zásahom do tej miery, aby sa oprávnený stav úplne zhodoval s pôvodným stavom.
Vážený dovolací súd, súd prvého stupňa a ani odvolací súd od začiatku sa vôbec nevenujú dokazovaniu, aby vyzvali žalovaného predložiť doklad o mzde za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016.
Preto je pre súd prvého stupňa a odvolací súd jednoduchšie stotožniť sa s Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, ktorý pojednával iný právny úkon, – ako keby bol v konaní Návrhu Platobného rozkazu o zaplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016 vyzval žalovaného predložiť doklad o mzde za obdobie dvoch mesiacov.
Z uvedeného vyplýva: ide o nesprávne odborné posúdenie prípadu žalobkyne, ktorá ako prvá poslankyňa vo volebnom období 2012 – 2016 uskutočnila výskum, prečo sa občan nemôže dovolať svojho práva, a to pomocou 27 žalobných návrhov podaných na slovenské súdy a ktoré stále nie sú ukončené. Vážený dovolací súd, ak je to pre riešenie môjho prípadu potrebné, môžem ich predložiť.
Vážený dovolací súd, vychádzam z poznatkov a skúseností môjho výskumu ako poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a z mojich žalobných návrhov (27), ktoré som predložila na slovenské súdy, spojených s právnym zastupovaním od roku 2012 a ktoré sú zaznamenané:
vo vystúpeniach v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky,
v interpeláciách na ministra spravodlivosti SR JUDr. Tomáša Boreca,
v Zborníku z medzinárodnej konferencie v roku 2013 Ľudsko-právny rozmer ochrany práv zamestnancov – uložené v slovenských knižniciach,
v Zborníku z medzinárodnej konferencie v roku 2014 Vzťahové pasce na pracoviskách Slovenska – uložené v slovenských knižniciach,
v Zápiskoch z parlamentu – ritomska.blog.sme.sk, anzelma1234.blog.pravda.sk.
Vážený dovolací súd, dovolím si uviesť – na súde prvého stupňa sa začína prvé pojednávanie, kde žalobca/kyňa prednáša žalobu a žalovaný prednesie svoje vyjadrenie. Na konci pojednávania sa navrhnú dôkazy. Navrhnuté dôkazy súd schváli alebo neschváli.
Na druhom pojednávaní súd prvého stupňa vypočúva svedkov. Ide o svedkov, ktorí pracujú u žalovaného, preto ich výpovede nemusia a nie sú pravdivé. Prečo? Veď, kto by chcel byť vyhodený z práce?
Na treťom pojednávaní súd prvého stupňa niekedy už vynesie rozsudok, niekedy ešte nie. Ide o rozsudok, ktorým sa žaloba zamietne, či odmietne. A to trvá niekedy dva či tri roky, ak nie aj viac rokov. Žalobca/kyňa je sklamaný/á, že svoju pravdu nedokázal/a.
Po súdnom konaní na súde prvého stupňa pokračuje odvolanie na odvolacom súde. Tento, ale nemá lehotu a tak účastníci súdneho konania čakajú na Rozsudok. A odvolací súd potvrdzuje Rozsudok súdu prvého stupňa. Niekedy ho aj vráti na prvý stupeň.
Potom píšeme dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tento súd sa vyjadrí k dôkazom na prvom stupni – akože ich nemôže prehodnotiť, zhodnotiť či vyjadriť sa k dokazovaniu na súde prvého stupňa. Ale – a to je dôležité – na každom stupni súdy rozhodujú o trovách konania. Po odmietnutí žaloby trovy konania sa priznajú žalovanému. Ako sme preukázali – tu dochádza k dvojitému plateniu pre advokáta. Najprv advokáta zaplatí zamestnávateľ a po vynesení rozsudku, ktorým sa žaloba zamieta, súd rozhodne o trovách konania pre žalovaného, a tieto zaplatí žalobca/kyňa, ktorému/ej vzali prácu. Je zrejmé, že advokát chce zaplatiť trovy konania dvakrát. Ak ich žalobca/kyňa nezaplatí, vstupuje do konania exekútor.
Dosiaľ tento nehospodárny postup na slovenských súdoch nikto neriešil a ani nenavrhol jeho zmenu novelizáciou C. s. p..
Právnym posúdením, ako to aj odvolací súd uviedol, je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. V mojej prejednávanej veci súd prvého stupňa bol pri dokazovaní uvedený do omylu zo strany žalovaného a následne ani odvolací súd neprijal dôkazy uvedené v mojom odvolaní. Nakoľko ide o veľmi zaujímavý prípad štátneho zamestnanca a zároveň poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky, je dôležité zachovať ho pre históriu pracovnoprávnych sporov aj pre našich mladých právnikov.
Znovu zopakujem: K tejto žalobe o zaplatenie 981,50 Eur s prísl. – podľa žalobkyne zaplatenia mzdy vo výške 1 830 eur za dva mesiace výpovednej doby od 06.03.2016 do 05.05.2016 sa vzťahuje ustanovenie § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. A ďalej aj ustanovenie § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Dôvodne tvrdím, že dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave trpí vadou podľa § 420 písm. f) C. s. p. a je nesprávny.
Navrhujem preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoPr/2/2024 – 557 zo dňa 26. júna 2024 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Prílohy:
1.Zborník z medzinárodnej konferencie v roku 2013 Ľudsko-právny rozmer ochrany práv zamestnancov
2.Zborník z medzinárodnej konferencie v roku 2014 Vzťahové pasce na pracoviskách Slovenska
Celá debata | RSS tejto debaty