zivot okolo nas

Pri príležitosti blížiacej sa 6. medzinárodnej konferencie na tému Zaujíma ma politika si pripomeňme poznatky o tom, že každý volič, každý občan, či každý zamestnanec stále nemá kompaktný právny systém štátu – spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi: štátom a občanom. Úspechom 5. medzinárodnej konferencie bolo vyvrcholenie nášho osemročného vývoja pomoci, osvety, monitorovania, dokumentovania Vašich prípadov boja za spravodlivosť a v priamom prenose sme Vám o tom priniesli informácie do Zborníka a máte ho k dispozícii vo všetkých našich knižniciach v súlade so zákonom. V mene Inštitútu ochrany ústavných práv ďakujeme za reakcie a  pokračujeme v monitorovaní prípadov budovania demokracie  prepustením otca či matky so zameraním na procesné chyby pri podávaní právnych úkonov skončenia pracovných pomerov.

Správanie zamestnávateľov, ktorí porušujú predpisy Európskej únie, nie je možné odstrániť, ale je možné a veľmi dôležité, aby sme aj na Slovensku o týchto prípadoch stále písali a riešili.

Spomínam si na účastníčku z Nemecka pani Anku Kampku keď na 2. medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v roku 2015  v Košiciach povedala: „Počas viac ako 15 rokov, čo som sa začala venovať problémom násilia, som často zdesená, koľko existuje klubov a inštitúcií zapojených do šikanovania na pracovisku a koľko z nich neváha oponovať utýranej obeti a postaví sa zoči –voči proti nej aj na súde.“

Diskusia s nemeckými kolegami ma poučila, že aj na Slovensku  máme kluby a veľa koučov, ktorí sa zaoberajú ľudskými právami. Aj nás (IOÚP) v júni 2019 oslovila mediálna komunikačná agentúra s tým, že pripravuje pre klienta v štátnom sektore školenie pre jej riadiacich pracovníkov, týkajúce sa pálčivej témy v spoločnosti, akou je mobbing, bossing – pre Slovákov známe ako  „šikana na pracovisku“. Ale pri obrovskom množstve našich praktických poznatkov sa svojej aktivity s nami rýchlo vzdali.

Tentokrát prinášame okienko pre študentov práva: Žalobkyňa D. M. proti žalovanému TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava.

Prípad vznikol dňa 4.októbra 2012, keď žalobkyňa bola predvolaná na personálne oddelenie, kde jej predložili Dohodu o skončení pracovného pomeru  kde ako dôvod uviedli organizačne zmeny. „Vážená pani M., osobne a pracovne Vás nepoznám, ale Vaše pracovné miesto sa v spoločnosti  ruší a žiadne iné nezodpovedá Vašim odborným skúsenostiam, a tak Vás nechcem uraziť ponukou nového pracovného miesta v našej spoločnosti a vzhľadom na vašu osobnú situáciu by ste také miesto ani neprijala.“ takto sa jej prihovoril priamy nadriadený.

Žalobkyňa reagovala, že si celú vec premyslí, tiež sa poradí s právnikom a na druhý deň dá odpoveď, ako  sa rozhodla. Tiež upozornila, že tu ide o právny úkon konajúci v tiesni a potom nie je pravdou, že  ….„dohoda nebola podpísaná v tiesni“.

Ale žalovaný reagoval, že svoje rozhodnutie nezmení a oznámil, že počká v miestnosti, kým dohodu nepodpíše.

Žalobkyňa sa bránila a poukázala na to, že žalovaný veľmi skoro prevzal praktiky pani H., ktorá takto vyhodila pred ňou už dvoch zamestnancov.

Počas osobného prerokovania výpovede so žalobkyňou sa žalovaný dopustil konania,  kde právny úkon skončenie pracovného pomeru  dohodou bol predkladaný  pod nátlakom a v časovej tiesni tak, aby konanie zo strany žalobcu nebolo  konaním urobeným slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

Žalobkyňa dohodu odmietla prevziať. A začala sa brániť, že chce hovoriť s právnikom. Ale žalovaný trval na svojom. Nie a nie povoliť. Najprv to podpíšte a potom môžete ísť domov. Chvíľu ešte váhala. Ale nakoľko doma mala osemročné dieťa  nakoniec podpísala dohodu.

Keď ju z personálneho oddelenia pustili, mi zatelefonovala a s plačom oznámila, čo sa jej stalo. Pripravili sme žalobný návrh s tým, že sama si ho podá do podateľne Okresného súdu Bratislava III. Ale posledný deň na podanie žaloby žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby. 

A poďme ďalej: Jeden prípad a koľko je v ňom chýb.  Napriek zmeškaniu prekluzívnej lehoty na podanie žalobného návrhu, súd pojednával. Hneď v úvode nám právny zástupca žalovaného oznámil: Ak nestiahnete žalobu, budem si nárokovať trovy konania (vysoké).

Nie, bojujeme predsa za právo a spravodlivosť. A tak sa pojednávalo. Samozrejme, že sudkyňa  žalobu zamietla  z dôvodu oneskoreného podania žaloby.  dajme si otázku,  prečo sudkyňa otvorila pojednávanie?

Akoby predmetný návrh sudkyňa  neposudzovala z hľadiska lehoty podania žalobného návrhu, inak nevyzvala žalobkyňu Uznesením č. ………zo dňa 19.12. 2012 k doplneniu návrhu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy vtedy ešte podľa  § 79 ods. 1, 2   O. s. p. v spojení s § 42 ods. 3 O. s. p.

Žalovaný si od začiatku vydiera žalobkyňu ak nestiahne žalobu tak si bude nárokovať trovy právneho zastúpenia.

Prebehlo pojednávanie a sudkyňa rozhodla a žalobný návrh zamietla. Bolo to nehospodárne konanie.  Prečo nám to radšej neoznámila pred pojednávaním. Ale takto „nahrala“ advokátovi na platenie trov konania.

Jedným z rozhodujúcich kritérií pre nepriznanie trov právneho zastupovania úspešnému účastníkovi konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania, ktorý stratil prácu a aby neodporovalo dobrým mravom. 

Je zarážajúce, že zločinci, ktorí vraždia, sú prepúšťaní na slobodu pre procesné chyby súdu, ale slušní ľudia môžu byť sociálne likvidovaní, prepúšťaní zo zamestnania a procesné chyby na súdoch nie je možné dokázať. 

Keby sa súd bol venoval právnym skutočnostiam podmieňujúcim platnosť  dohody, je zrejmé, že by vyhlásil skončenie pracovného pomeru za neplatné. Urobil by tak aj bez pojednávania tzv. samosudcom, doklady k tomu boli predložené už v žalobnom návrhu.

Súd prvého stupňa týmto konaním neochránil práva usilovnej a zodpovednej občianky žalobkyne, Nebolo žiadneho dôvodu prečo by ju musel žalovaný vybrať na tzv. „prepustenie z organizačných dôvodov.

Organizačné zmeny upravuje Zákonník práce v § 63 ods. 1 písm. b), a pomocou tohto paragrafu sa likviduje obeť mobbingu.

Ako študenti práva si všimnite:  Žalovaný mal dodržať ale nedodržal, lebo:

1. žalovaný neponúkol žalobkyni inú vhodnú prácu;

2. žalovaný nerokoval o organizačnej zmene s odborovou organizáciou;

Žalobkyňa vôbec nepredpokladala, že po príchode na personálne oddelenie dostane do ruky Dohodu o skončení pracovného pomeru. Moment prekvapenia bol dokonalý, žalobkyňa v nemom úžase podpísala prevzatie skončenie pracovného pomeru.

Páni študenti práva a čo ďalekj? V odvolacom konaní Krajský súd nemá lehotu dokedy má rozhodnúť. To je veľká chyba v praxi. Toto nám nevyriešila ani Matovičova vláda, ktorá predložila zmenu súdneho systému, ako som to písala v predchádzajúcom článku Pán premiér Igor Matovič, neskrývaj sa za rúško.

Vážení a nielen páni študenti práva, každý sa nám tu oháňa sociálnym cítením, demokraciou, morálkou, ľudskými právami a našou osvetou aj ľudskou dôstojnosťou. Ale pod heslami ľudských práv si mnohí vybudovali a budujú svoju politickú kariéru a stále zbierajú politické body. Problémy občanov nechcú riešiť. 

Politikov a rovnako aj štátnych úradníkov  treba posudzovať nie podľa toho, čo hovoria, ale podľa toho, čo robia. A keď sa na nich pozrieme z tejto strany, tak zistíme, že mnohým z nich nejde o ľudské práva, ale o dobrý biznis, ktorý dokážu vytrieskať ešte aj z nešťastia ľudí. Ale POZOR, stále sme len na Slovensku.

Šikanovanie nám dnes predstavuje aktuálnu tému, ktorá je napriek vysokému riziku stále podceňovaná a nie je mu venovaná zo strany štátnych orgánov dostatočná pozornosť, aj tu je interakcia páchateľa s obeťou značná a je nevyhnutné sa ňou zaoberať hlbšie. Tu ide aj o posúdenie prenasledovania či šikanovania a  následne zisťovanie príčiny jeho vzniku. Prípady, ktoré ste nám nahlasovali, nie je možné vyriešiť na jednom stretnutí s Vami.  Toto je len začiatok tvrdej cesty za spravodlivosťou.

Práve na deň svätého Valentína nám nahlásil P. R., zamestnanec Geodetického a kartografického úradu (nechce byť menovaný), posúdenie svojho prípadu, či prežíva mobbing. Pol roka ho prenasledovala šéfka a sústavnou kontrolou ho naháňala k vyšším výkonom. Ani vysvetľovanie, že on vie, aký výkon má stroj a nemôže ho prehriať , nemôže žiadať vyšší výkon. Ale šéfke to nestačilo. Vyvrcholením bolo fyzické napadnutie. ktoré malo dopad na úrade. Ten vydáva rozhodnutie a platenie bolestného. Ale, kto tu vlastne je vinníkom. A skúmame hlbšie a zistili sme, že tu ide o vzťahovú patológiu, kde šéfka chodí do práce sa odreagovať na obeti , lebo príčinou je, že doma nemá dobré vzťahy s manželom.

Je to boj v 21. storočí, ktorého cieľom je pochopiť skutkový stav toho, ktorého prípadu a jeho riešenie. Ako zisťujeme, toto riešenie stále zlyháva najprv na štátnych úradoch a potom na súdoch, kde posielajú občanov, aby im pomohli, keď im mobbér berie prácu.

Nie je a nebude mu koniec pokiaľ ľudstvo nepochopí, že systém, ktorý tu niekto nastavil zlyháva na ľudskom faktore, na ľudskom konaní.

A z každého registrovaného  prípadu mobbingu Inštitút ochrany ústavných práv zaznamenal, že v jeho skutku  chýba pre právnu prax:

1. ochrana a dodržiavanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti v pracovnom prostredí;

2. výchova, vzdelávanie, poradenstvo a  osveta v oblasti pracovnoprávnych a morálnych vzťahov na pracoviskách;

3. predstava o monitoringu pracovísk;

4. identifikácia patologických pracovnoprávnych a medziľudských vzťahov;

5. porušovanie existujúcich právnych predpisov;

6. ťažká vymožiteľnosť práva;

7. následky patologickej sociálnej sféry s dopadom na jednotlivca;

8. následky patologickej sociálnej sféry  vyjadrené v ekonomických súvislostiach;

9. medializácia príbehov mobbingu, bossingu a následné reakcie zamestnávateľov.

10. zločinná činnosť mobbérov, ktorí ignorujú všetky kontrolné zložky spoločnosti, počnúc prokuratúrou, končiac NR SR.

Spokojnosťou každého majiteľa, riaditeľa, či manažéra akejkoľvek spoločnosti, je v dnešnej dobe zisk, ale spokojnosť zamestnancov a výborné pracovné vzťahy, zdokonalia aj pracovnú  a právnu oblasť  a prispejú tak nielen ku spokojnosti majiteľov firiem, ale celej našej spoločnosti. Toto je hlavnou témou a cieľom Inštitútu ochrany ústavných práv.

Zamyslime sa komu z občanov, z voličov politika pomáha.