Koľko slov o spravodlivosti si denne môžeme prečítať na blogoch. A to hlavne píšu blogeri túžiaci po zmene politiky. A novinári zase píšu podľa určitej „šablóny“. Aj tá sa akoby opotrebovala. Slovensko potrebuje dobré a reálne správy. A najmä dobré a reálne správy z politiky. Už nám uplynulo aj 100 dní novej vlády. A mnohí z blogerov tu už zhodnotili vládu Igora Matoviča. Sám premiér sa nám stále ukazuje vo svojom reálnom svetle.
A hľa, zrazu tu máme debatu o jeho diplomovej práci. Je to plagiat. To už len máme premiéra. Ani diplomovú prácu si nenapísal ako poctivý študent.
Igor sa svojou diplomovou prácou chválil aj v klube OĽaNO v roku 2012. „Písala mi diplomovú prácu kamarátka na pláži pri mori.“ vravel Igor Matovič.
Aj novinári vo všetkých médiách chcú rozlúsknuť informácie o Matovičovej diplomovke. Príkladom je novinárka Mária Benedikovičová z Denníka N, ktorá urobila riadnu kontrolu premiérovej diplomovky.
K diplomovej práci premiéra Matoviča sa vyjadrili aj poslanci parlamentu na mimoriadnej schôdzi parlamentu. Vystúpil aj pán minister Ján Mičovský. Jeho prejav bol veľmi vznešený a pravdivý. Dal si otázku: Kto je zodpovedný za zvolenie premiéra? A odpoveď: My, voliči sme ho zase poslali do kresla.
Ale, ale pán minister Mičovský aj Ty si bol v klube OĽaNO v roku 2012. Aj Ty si videl vývoj Igora Matoviča, a jeho spoluprácu s poslancami OĽaNO. Prišiel si sem ako obeť mobbingu, resp. bol si prenasledovaný. Ale nikdy si sa odvážne nepriznal, že si obeťou mobbingu, teda mojej témy, s ktorou som prišla do parlamentu. Bol si nositeľom Bielej vrany. A to Ťa vydvihlo, aby si bol kandidátom politického hnutia OĽaNO. Boli sme všetci bojovníci za pravdu a spravodlivosť. A mali sme spoločne niečo pre občanov urobiť. Ale všetko fungovalo v starom zaužívanom systéme. A ten nemal záujem zmeniť nikto. Predkladanie zákonov, schvaľovanie zákonov. Kolotoč sa krútil a nikto nechcel z neho vystúpiť. A zakričať. Tak dosť. Ani Ty, pán minister Ján Mičovský, si neprerušil šnúru porušovania zákona o politických stranách a politických hnutiach. Si len ďalší spolupáchateľ zla.
Ale za to si bol kolegiálny a vychádzal si každému v ústrety. Pri jednej rozprave, do ktorej som bola prihlásená, si vystupoval predo mnou. A ja som Ťa požiadala som o pomoc: Janko, mohol by si svoj prejav predĺžiť o polhodinku?
„Koľko chceš polhodinku , hodinku či dve hodinky? bola Tvoja reakcia.
Možno sa niekomu zdá, že na tom nie je nič zvláštne. Aj keď na jednej strane to bola obrovská pomoc, ale na druhej strane bola som sklamaná, že takto to funguje v parlamente. Dlhé, predlhé rečnenie s tým si pán minister Mičovský nemal problém. Ale za tým neboli skutky. Kto si to všimol?
Dajme si otázku: Čo sa teda poslanci v parlamente za 4 roky naučili a naučia?
Len populistické reči – na tie sa poslanci postupne vypracovali a vypracujú počas 4 rokov. A to bolo a je všetko. Riešenie alebo skutky sa za nimi nikdy nenašli.
Dosiaľ platilo, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je zvolený z určitého miesta či obvodu, a preto je anonymný voči konkrétnym voličom a nie je viazaný na volebný okrsok. Všetci poslanci sú plne závislí za nomináciu a úspech vo voľbách od šéfa alebo centrály strany. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá konkrétnych voličov, ktorým by bol zodpovedný za svoje pôsobenie v parlamente. Náš systém zaručoval, že bez strany sa do parlamentu určite nik nedostal. Poslanec mohol zostať v úzadí, ale nemal vlastný zdroj legitimity voči straníckej disciplíne, ak si chcel presadiť svoj názor.
Demokracia však počítala s týmto úskalím a dokázala sa brániť. Totiž, keď raz strana niekoho nominovala, zároveň riskovala, že svojím zvolením si poslanec počas volebného obdobia bude odvíjať vlastnú legitimitu z titulu členstva v parlamente, a nie strany. Teda najskôr bol poslancom Národej rady Slovenskej republiky a až potom straníkom. Demokracia sa u nás nemohla rozvinúť, pretože jeden volebný obvod a pomerný systém pri voľbách do Národnej rady SR a do Európskeho parlamentu spôsobil, že nám vznikli totalitné strany, v ktorých radoví členovia nemôžu kritizovať vedenie politickej strany či politického hnutia. Ak budú poslanci kritizovať, potom sa nedostanú na volebnú kandidátku. Podobne dopadne aj poslanec, ktorý prejaví nesúhlas z názorom vedenia strany v parlamente. Ak chcú byť poslancami a brať profity ústavného činiteľa a profity člena vládnej strany, musia byť servilný voči úzkemu vedeniu strany.
Aký zmysel vlastne dáva vstupovať do politiky nezávislým poslancom dnes? Môže priniesť pre spoločnosť prospech? Môže ašpirovať na pozíciu dobrého štátnika? Na tejto ceste treba mať spätnú väzbu od občanov. A tá je tu najdôležitejšia.
Ľudstvo je jedna veľká rodina a potraviny, ekonomické zdroje zeme, energie by mali patriť všetkým. „Tieto zdroje patria všetkým rovnako, nielen niekoľkým jednotlivcom, ktorí majú peniaze kúpiť si tieto zdroje, resp. tým národom, ktoré ovládajú svetovú ekonomiku.
Aby dnešné a budúce generácie mohli prežiť, musíme sa dovolávať spravodlivého rozdelenia svetových zdrojov, aby všetci dostávali základné životné potreby: stravu, prístrešok, zdravotnícku starostlivosť a vzdelanie, ako základne práva pre každého rovnako, pre dôstojný život všetkých. Musíme hľadať príčinu alebo príčiny terorizmu. Ak sme k sebe úprimní, zbadáme niekoľko dôvodov, hlavným z nich je obrovská nespravodlivosť, pociťovaná miliónmi ľudí v rozvojových krajinách.
https://ritomska.blog.sme.sk/c/502004/politicky-system-zlyhava-na-ludskom-faktore-a-dusevni-trpaslikovia-budu-vzdy.html
Celá debata | RSS tejto debaty