V tomto Novom roku uplynie desať rokov, odkedy Inštitút ochrany ústavných práv začal zviditeľňovať tabuizovanú problematiku psychického násilia na pracoviskách. Preskúmali sme, ako funguje Parlamentný inštitút a ako funguje práca opozičného poslanca. A zistili, prečo nebolo poslanca, ktorý by išiel s nami zviditeľniť cestu politiky v ústrety človeka s veľkým Č. Našu cestu sme zaznamenávali od roku 2012 na blogu sme, kde, ako sme zistili, bola blokácia, aby sa o nás občania nedozvedeli.
https://ritomska.blog.sme.sk/c/372279/bezpravie-pokracuje-aj-v-novom-roku.html
https://ritomska.blog.sme.sk/c/371854/moc-je-velka-carodejka.html
https://ritomska.blog.sme.sk/c/358040/o-com-sa-mlci.html
Ale to nemení nič na tom, že aj v tomto roku 2021 potrebujeme nahlas hovoriť o patológii vo vzťahoch na pracoviskách, potrebujeme správne pomenovávať deviantné spôsoby v zamestnaneckých vzťahoch a trvať na odvolaní nepoučiteľných bossov. Lebo pracovisko je aj úrad vlády a parlament.
Riadiaci pracovníci, ktorým bol aj náš premiér Matovič vo svojej funkcii, nevie o svojich psychopatiách a jeho správanie len ukazuje verejnosti, aký je on brutálny a nevychovaný. Nevie identifikovať seba, nespoznáva svoje komunitné módy správania. Mobbing má jediný spôsob riadenia. Nepozná rozdiel medzi výhradou voči zle vykonanou prácou a medzi mobbingom a bossingom. Nevie a nepozná etickú normu v sociálnom správaní sa.
A keď o problematike mobbingu, bossingu nevedia ani novinári, potom sa nečudujme, že nám zase priniesli článok o Sulíkovi a Matovičovi. Ako píšu novinári, „situácia v koalícii je pracovná a sú v nej osobné spory, SaS ale z vlády odísť nechce“.
https://www.cas.sk/clanok/1070281/richard-sulik-okomentoval-situaciu-v-koalicii-sas-z-vlady-odist-nechce-hrozi-kolaps/?AT=wgt.article_clanok-najcitanejsie-24.c.x…B.1
Nie, pán minister Sulík, už sa zase chcete zbratať s Matovičom?
Pán minister hospodárstva SR Richard Sulík, vyhraj voľby a môžeš všetko
Viete, že bossing a mobbing je zdrojom permanentného stresu na pracovisku. Permanentný stres je zdrojom napätia, neskôr spôsobuje pocity stlačenej duše, príznaky sú odborne nazývané ako exogénna depresia. Neskôr sa pridávajú psychosomatické poruchy organizmu, ako je napríklad vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, neurózy s poruchami funkcií nervov, ako je nespavosť, ešte neskôr poruchy trávenia a prípadné zmeny orgánov, niekedy mozgové príhody, srdcové infarkty, a nie nakoniec aj zhubné nádory. Práceneschopnosť mobbovaných ľudí bola a je skôr alebo neskôr na 100 % istá. Čo to robí s našimi daňami?
Pozor, Igor Matovič, ako vyslovil už Demokritos, kto podľahne moci peňazí nemôže byť spravodlivý.
Stále evidujeme správy o dianí na pracoviskách so zhrozením a odsúdením. Zamestnanec, občan je TICHO. S čoraz väčšími útokmi na základné slobody a ľudské práva a expanzívne stupňujúcou aroganciou spoločnosti, odhalili sme rastúcu frustráciu, V tomto volebnom období sme úplne zlikvidovali odborníkov a do popredia nám Matovičova vláda posunula plagiátorov. Bojíme sa múdrosti. A tak sa tu veselo šíri panika z korony. Mŕtvych bude pribúdať. Toto nezastaví Matovičova vláda. Preto by sme mali počúvať odborníkov, ktorých Matovičova vláda zavrhla.
A poďme ďalej :
V plnej nahote odhalil prípad generála Milana Lučanského skutočný stav spoločnosti, v ktorej Matovičova vláda ako už každý vie, zavrhla ústavné princípy ako ustanovenie čl. 50 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Rovnako Matovičova vláda zavrhla Listinu základných práv a slobôd, a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorými je každý civilizovaný štát viazaný.
„To neriešte“, vravievala mi riaditeľka úradu práce ešte v roku 2000, kde som vtedy pracovala. Ale napriek tomu som zisťovala z vlastnej vôle dôvody prepustenia zamestnancov, ktorí prichádzali na úrad práce do evidencie nezamestnaných. Odvtedy to nikto nerobí. Lebo tu stále platí „To nechajte právnikom, oni majú pomáhať nezamestnaným“.
A tak právnici majú v rukách právo a spravodlivosť, ktorého sa občan dlhé roky chce dovolať. Štátne úrady posúvajú občana z jedného súdu na druhý, kým občan využije všetky opravné prostriedky v našej krajine, a keď ešte vládze a sa toho dožije, potom môže skončiť na Európskom súde pre ľudské práva.
Prečo sa témou psychologickej vojny na pracovisku nechceli a nechcú naše vládnuce mocnosti zaoberať? Príčiny sú zjavné, spoločnosť sa dostala do vzostupného trendu agresivity, v podnikoch sa zvyšuje tlak na výkonnosť, k tomu sa pridáva hrozba nezamestnanosti v podobe – na úrade práce mám za Vás desať, dvadsať náhradníkov a účelom toho je vyvolať strach. Takáto pôda je úrodná pre zasadenie tvrdého mobbingu. Na pozícii poslankyne som prerušila mlčanie o tejto tabuizovanej téme, razili sme cestu a vynútili sme si stále viac pozornosti. Spoločnosť stále tlačí mobbing, bossing, ak chcete šikanu, ako veľký balvan neriešených problémov.
Žijeme dobu strachu. Bojíme sa otvorene priznať pravdu. Ani poslanci nepovedia pravdu o tom, ako funguje parlament. Jediné čo robia sú populistické reči len, aby neprišli o svoje dobre platené miesto. Túžia po moci a po bohatstve? Alebo musia pokorne prijímať všetko, čo im ich líder predložil? Nechajú sa teda ľahko manipulovať len, aby sa zavďačili svojmu lídrovi. Akoby zabudli, že lož má krátke nohy.
https://ritomska.blog.sme.sk/c/345496/Ludskopravny-rozmer-roku-2013.html
Ak máme v tomto volebnom období v parlamente poslanca či poslancov (Taraba, či poslanci ĽS NS), ktorí chcú odvážne v tejto bezprávnej spoločnosti niečo zmeniť, nemajú šancu. Ak by niečo pre občanov chceli zmeniť, tak ich vyzývam nech povedia pravdu o svojej kompetencii. Lebo občan je stále bez informácií, ako funguje parlament. A potom bude voliť ZLO.
Inštitút ochrany ústavných práv pokračuje v Zápiskoch o našej demokracii po slovensky. Sme radi, že na sociálnych sieťach nám sústavne pribúdajú noví blogeri, ktorí potrebujú vyjadriť svoje pocity. Zobúdzajú sa aktívni bojovníci, ktorí nám tu poukazujú na situáciu, ktorá sa deje na našich pracoviskách. Na Slovensku máme dlhé vedenie v tejto demokracii po slovensky.
Žiaľ blogeri nepíšu, ako ťažko sa dokazuje psychický teror na pracovisku, keď pôjdete so žalobným návrhom na súd. A hľa, z výpovede generála Milana Lučanského: „JE SMUTNÉ, ŽE JA MUSÍM DOKAZOVAŤ SVOJU NEVINU A NIE NAOPAK, ŽE BY MNE BOLA DOKÁZANÁ NEJAKÁ VINA“, je vidieť, že sme pretočili aj aplikovanie zákonov.
Áno, Inštitút ochrany ústavných práv môže slová generála potvrdiť. Na súdoch dokazujeme, že my, zamestnanci sme tí, ktorí sme dopustili šikanu a nie zamestnávateľ sa dopustil šikany voči nám, zamestnancom. Náš výskum pokračuje. Lebo to, čo vymyslí človek na svojom pracovisku len, aby sa zbavil zamestnanca, ako ľudskej bytosti, to nám na Slovensku nezviditeľňuje žiaden historický ústav. Ďakujeme za Vaše emaily, z ktorých vyberám: „Mnohí ľudia považujú takéto správanie (mobbing, šikana) voči „iným“ a z nejakého dôvodu do kolektívu nezapadajúcim za normálne – je to smutné, ale treba to hovoriť aj dospelým. Začať treba už v školách, kde je šikana častá. Už deti treba učiť, že to je nesprávne. Podla mňa sa to zanedbáva. PROSIM, nevzdávajte sa a bojujte za svoje práva, za pravdu, za ľudské vzťahy.“
Dnes pomaly po desiatich rokoch svedčíme o tabuizovanej téme, ktorá je veľmi dôležitá pre mladú generáciu. Lebo všetko smeruje ku konaniu páchateľa, kde príčinou je moc a jej nedotknuteľnosť .
Zviazaní vyšetrovatelia s , , voľnými rukami“ a kryjú podvody vlády a parlamentu?
Do Nového roku želáme všetkým občanom veľa odvahy, tvorivého ducha, opravdivý ľudský pokoj a vôľu pomáhať človek človeku, aby sa každý stal jedinečnou osobnosťou v tejto spoločnosti.
Je to tak L E B O Matovič po volbach na TA3 ...
Celá debata | RSS tejto debaty