Život si nevieme bez práce vôbec predstaviť. Ale príde obdobie, keď nám prácu vezmú. Sme na to pripravení? Možno tomu neveríte a možno sa pýtate: Kto mi prácu vezme? Po tieto dni to je koronavírus. poviete si.
Ale v tomto našom prípade – to bola zakomlexovaná šéfka, ktorá v roku 2013 rozhodla, aby 11 zamestnancom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky vzali prácu. Medzi nimi bola aj naša obeť na odbore hospodárskej správy a prevádzky sekcie ekonomiky. Rýchlosťou blesku dňa 14. 2. 2013 jej napísali výpoveď. Komu prekážala obeť, aby ju tak rýchlo vyhodili z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky?
Obeť sa bránila a ako je u nás zvykom, obrátila sa na naše štátne úrady, ako jej to radila šablóna „akejsi“ pomoci občanom. Ale všade ju poslali na súd.
Môžete si vziať advokáta, dokonca aj to jej poradili. On Vám pomôže. Tak si vybrala zdatného a lukratívneho advokáta v Bratislave. Najprv ju dva roky vodil na Okresný súd Bratislava I. Obeť stále nič netušila, len platila za služby pánu advokátovi. Zostáva záhadou,, čo advokát robil ? Ako pomáhal svojej klientke? Len umelo naťahoval čas, aby sa o prípade skončenia pracovného pomeru nemohlo rozhodnúť včas.
V roku 2015 som vstúpila do pojednávacej miestnosti ako právna zástupkyňa obete. A videla som našu spravodlivosť po slovensky. Ako ju praktizujú na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky. Sudkyňu som oboznámila, že mám pripravenú záverečnú reč. Sú tu hmotné a procesné nedostatky, pre ktoré nie je potrebné ďalej pojednávať. Ale sudkyňa argumentovala, že musí prebehnúť dokazovanie. Môžete navrhnúť svedkov. Je to rovnaká štruktúra zbytočných pojednávaní. Umelo vytvorených.
Tento prípad len dokazuje, že ani Ministerstvo spravodlivosti SR nie je zárukou práva a spravodlivosti, ako si to píše v názve. Ani tu sa vôbec nedá brániť proti tvrdej mocenskej politike šéfstva, ktoré sa rozhodlo aplikovať organizačné zmeny len, aby sa zbavilo zamestnancov, často dva či rok pred odchodom do dôchodku.
Ak teda chcete, pani sudkyňa, budeme sa pýtať zástupcov odborovej organizácie, či bola prejednaná výpoveď našej obeti. Ukazujem im výpoveď. Pozrite sa sem, tu nie je uvedené ani slovo o odborovej organizácii a už vôbec tu nie je žiadna veta, ktorá by dokázala prejednanie odborovou organizáciou.
Všetci svedkovia nám svorne tvrdili, že oni ako zástupcovia odborov prejednávali organizačné zmeny. Všetci svedkovia svorne sa báli povedať, že neprejednali výpoveď. Všetci svedkovia svorne nám marili dokazovanie, verejne klamali a nemali s tým žiaden problém. Všetci svorne boli radi, že im nevzala vedúca služobného úradu prácu. Všetci svorne mali strach, že prídu aj oni o prácu. A to ich neochráni ani ich chlebodarca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ale na čo sa tu hráme, keď výpoveď neobsahuje prejednanie výpovede odborovou organizáciou. O tom nikto zo svedkov nechce ani počuť.
Prečo rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti SR prepustiť zamestnancov a vziať im prácu ? Prečo si mladý advokát nevšimol chyby, ktoré spravila vedúca služobného úradu.
Vážení, vstúpme do pojednávacích miestností a odhaľujme nedostatky našich odborníkov na právo, lebo tu ide o život každého človeka, ktorý sa odvážne a statočne domáha svojich práv. Súdy sú poslednou inštanciou, kam posielajú naše štátne úrady občana, aby si tam dokázal svoje práva. A naša obeť tak konala. Využila právne rady, len aby dokázala pravdu. Ale akú pravdu? Dnes sudkyňa po štyroch rokoch vyhlásila Rozsudok v mene Slovenskej republiky. Súd žalobu zamieta.
Zase sa potvrdil náš výskum: Sudcovia dávajú za pravdu mobbérom. Čo k tomu dodať? Konštatujeme len to, čo sa hovorí už 30 rokov: Slovensko je bezprávny štát. Žijeme v krajine, kde bohatí sú bohatšími a chudobní sú chudobnejšími. Preto je na mieste zamyslieť sa nad kolabujúcim stavom tejto spoločnosti. Pretože zúfalí ľudia, robia zúfalé činy. Právo na dôstojný život, neguje právo na prácu.
Slovensko si môže dať patentovať: „Ako sa nič nedá!“ Namiesto toho – aby sme hľadali riešenia. Firemná kultúra zaniká, ale nečudujme sa.Strach o prácu nám „prihral“ do vienka aj neodbornosť.
Chýba nám rešpekt k práci, úcta k občanovi a tolerancia kolegov.
Skúsenosti zo súdov ukazujú, že existuje „slovenská súdna šablóna“, podľa ktorej predsedovia senátov pojednávajú všetky prípady porušovania zákona z oblasti pracovného práva. Je to o sudcoch, o ich prístupe k spravodlivosti. Nájsť múdreho a spravodlivého sudcu, musíte ísť do zahraničia. Postup je zdĺhavý, ale možný. Vyčerpať všetky zákonné prostriedky na Slovensku a potom ísť do Bruselu, kde sú Slováci viac ako doma, žiaľ. Preto je na mieste zamyslieť sa nad kolabujúcim stavom tejto spoločnosti.
Pretože, a to znovu zdôrazňujem, zúfalí ľudia, robia zúfalé činy.
DOKEDY BUDEME MLČAŤ a zastrašovať občanov Slovenskej republiky ?
Toto je len jeden z ďalších prípadov, ktorý dokazuje, prečo na Slovensku zaostávame s ochranou ľudských práv ako človeka – ľudskej bytosti. Občan, zamestnanec, alebo ak chcete volič si na Slovensku svoje bezprávie už 30 rokov stále skúma a často ani nedoskúma. Občania členských krajín Európskej únie mali by byť pravdivo informovaní s čím bojujú slušní ľudia v sekulárnych spoločenstvách.
Postih voči nemorálnemu konaniu zamestnávateľa je stále v našich podmienkach nemožný. Tento bezprávny stav umožňuje zamestnávateľom, ale aj spoluzamestnancom, beztrestne konať psychické násilie, a tým hrubo porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné práva zamestnanca a demokratické princípy, ku ktorým sa Slovenská republika hlási. Aj to nám ukazuje stav skorumpovanosti a nekompetentnosti vlády Slovenskej republiky. Naši kolegovia v Čechách pokračujú v našej vízii (Inštitútu ochrany ústavných práv) priniesť politiku s ľudskou tvárou.
A dnes tu máme novú ministerku spravodlivosti, a čo nám chystá do Programového vyhlásenia vlády?
Pani ministerka moje skúsenosti som už v roku 2014 zhrnula do stručných návrhov, ktoré by Vám mohli pomôcť urobiť rázny krok k zlepšeniu situácie vo vymožiteľnosti práva. Navrhla som vtedy – ako poslankyňa s praktickými skúsenosťami – Päť Postupných Krokov, rýchlo aplikovateľných „Päť P“ pre Madam Justíciu, v ktorej teraz Vy osobne ste hlavným manažérom:
1. Stanovte lehoty pre sudcov – dokedy musia uzavrieť rozpracovaný súdny proces a stanovte sankcie za nedodržanie termínov.
2. Stanovte hmotné satisfakcie poškodeným občanom, ktorých poškodzujú konkrétne procesné chyby v súdnom procese.
3. Stanovte sankcie sudcom za každé nedodržanie zákona pri neaplikácii procesného práva.
4. Aplikujte možnosť vylúčenia zo sudcovského stavu pri opakovaných procesných chybách.
Predsa v žiadnej profesii nie sú tolerované procesné chyby, ani v doprave (výhybkár nesmie prehodiť výhybku, kam sa mu zachce, lebo prídu o život cestujúci), ani v zdravotníctve (lekár nemôže zanedbať liečbu), tak neviem, prečo by sa mali tolerovať procesné chyby v súdnictve. Niektorí sudcovia úplne ignorujú procesné právo a spoliehajú sa na nevymožiteľnosť práva – vedia, že sa im to stále prepáči.
5. prieťahy v súdnom procese považujme za procesnú chybu.
LEBO: Sudcovia nie sú pripravení na brilantné zvládanie markantného balastu rôznych prípadov útlaku našich občanov. LEBO: Ako sme skúmali 8 rokov pojem spravodlivosť v súdnych rozhodnutiach nie je zameraná na odbornosť. Každé rozhodnutie súdu má nejakú hodnotu len, aby sa zachoval právny princíp.
Pani ministerka odbornosť sudcov sa nedá postaviť na vlastnej sudcovskej úvahe, ani na súdnej praxi? LEBO : každý sudca si potom v zmysle svojej nezávislosti vytvorí vlastnú sudcovskú úvahu. A ďalej spravodlivosti na súdoch sa dovolávajú všetky zúčastnené strany sporu. Preskúmali sme: Naša spravodlivosť na súdoch – to je zdanlivo to, na čom sa spoločne dohodnú alebo ktoré právo autoritatívne aplikujú..
Záver nášho výskumu: Nefungujú súdy, ani úrady, ani verejnoprávne inštitúcie tretieho sektora, ktoré by mohli aspoň čiastočne riešiť bezprávny stav, aký opisujú občania, v akom sa nachádzajú. Defektné právne normy a bezprávny stav štátu neumožňujú radikálne právne riešenia sociálnej patológie vo vzťahoch, aj keď jednoduché je všetko, čo poznáme. Museli by to poznať aj „kanibali v talároch“, ktorí sa skrývajú za „šatku na očiach rímskej bohyne Justície“. Museli by to poznať zákonodarcovia, a všetci používatelia zákonnej moci. Okrem toho by mala existovať vôľa, morálna úroveň a etiketa spoločnosti, aby bolo možné odhaľovať sociálno-právne nedostatky, a naprávať ich.
Existuje akási „slovenská súdna šablóna“, podľa ktorej sudcovia pojednávajú všetky prípady porušovania zákona z oblasti pracovného práva. Sociálny analfabetizmus? Ak chcete nájsť múdreho a spravodlivého sudcu, musíte ísť do zahraničia. Postup je zdĺhavý, ale možný. Musíte najprv vyčerpať všetky zákonné prostriedky na Slovensku. Zákony štátu sú jedna strana mince, ale uplatnenie zákonov je realita vykonávaná sudcami ako, druhá strana mince, režim ktorý jasnou rečou odmieta obete. Dajme si otázku Skutočne nevedia riešiť spory poškodených zamestnancov pomocou existujúcich zákonov?
Pýtame sa: Načo nám je taký súd? A načo nám je taká Ústava, ktorá toto podporuje? To je rovnaké ako keby občan prišiel k lekárovi s bolesťami, a lekár by ho vyhodil, lebo nemá diagnózu, neurobil si vyšetrenia, nemá napísaný recept. Presne to robia naše súdy, a náš Ústavný súd je v tomto expert číslo jedna, priam diabolský úrad, slúži iba diablom, mocnárom a potentátom, nikdy nie sociálne slabému občanovi – nikdy ! Načo nám je taká Ústava, ktorá je neaplikovateľná pre ochranu práv občanov?
Celá debata | RSS tejto debaty