Ďalší úryvok zo Zápiskov z parlamentu: Blíži sa 5. medzinárodná konferencia dňa 23. 9. 2019, na ktorej prinesieme informácie, vedomosti, poznatky, skúsenosti z nášho ďalšieho volebného a povolebného výskumu pre našich občanov, voličov. Všetkým občanom, voličom dávame priestor zamyslieť sa, čo patrí k základným právam občanov Slovenskej republiky.
Prinášame poznatky, vedomosti a skúsenosti, v akom štádiu sa nachádzajú súdne spory občanov, voličov, ktoré som podala v minulom volebnom období. Prinášame poznatky, vedomosti a skúsenosti o každom sudcovskom rozsudku.
LEBO, ak ste nazreli do môjho článku (https://ritomska.blog.sme.sk/c/513276/napravanie-znicenych-existencii-v-casoch-demokracie.html dňa 27. 7. 2019 ), kde som uviedla dva víťazné rozsudky v oblasti pracovného práva, kde žalobcovia sú poslanec parlamentu Oto Žarnay a historik Martin Lacko, tak potom sa môžeme zamyslieť aj nad Vašimi žalobami.
Rozdiel je v tom, že pána Žarnaya zastupuje advokát Lipšic a pána Lacka zastupuje advokát, ktorý je evidovaný v Slovenskej advokátskej komore a vaše spory občanov som začala zastupovať ja, v tom čase poslankyňa parlamentu. A dnes sa situácia zmenila len v tom, že uvedení páni sa „skrývajú“ pod hlavičkou advokát v Slovenskej advokátskej komore. Pritom z odborného hľadiska v tom nie je žiaden rozdiel. Všetci sme predsa vyštudovali právo. Dôležitý poznatok: advokáti nám vstupujú do súdneho sporu až na pojednávaní. A ich pracovná úloha spočíva obhájiť postup svojho „chlebodarcu“ t.j. žalovaného.
Vedomosti pre študentov práva: „Každý sudcovský rozsudok si nevyhnutne nárokuje na správnosť. To, či súdne rozsudky spĺňajú nárok na správnosť alebo nie, toto závisí predovšetkým od konkrétnych procesnoprávnych pravidiel daného súdneho konania a ich realizácie. Pojem spravodlivosť by mal predstavovať každý súdny proces, pri ktorom dochádza k náprave aktuálneho stavu, ktorý vznikol protiprávnym zásahom do tej miery, aby sa opravený stav buď úplne zhodoval s pôvodným stavom. Ale v niektorých prípadoch po dlhoročných súdnych sporoch obnova pôvodného stavu nie je možná, a preto by mala nastúpiť kompenzácia v peniazoch. K tomuto cieľu sa na Slovensku nedopracujete možno ani nedožijete. Prečo? Lebo nie je legislatíva, o ktorej som hovorila v parlamente.
Znovu zopakujem. Opozičný poslanec akou som bola ja nemá šancu, aby mu poslanci parlamentu schválili zákon. Zákony schvaľuje väčšina poslancov parlamentu, ktorú tvorí koaličné zoskupenie poslancov parlamentu. TOTO nám, občanom, tu nikdy nikto nehovoril a ani nenapísal. Ešte dnes sa stretávam s občanmi, ktorí o tom nemajú žiadne vedomosti. Dajme si otázku, na čo si občania volia poslancov, keď poslanec nemá kompetenciu pomáhať občanom a riešiť ich problémy? Ďalšie použitie mnou sledovaného pojmu spravodlivosť je dôležité, aby bol aplikovaný už na začiatku tvorby zákonov. Zákonodarca by mal byť pri tvorbe právneho poriadku viazaný ideálom spravodlivosti. Samotné označenie určitého pravidla alebo kritéria zo strany zákonodarcu ako spravodlivého však nemôže znamenať, že ním skutočne také aj je. S týmto problémom našej spravodlivosti som zisťovala ďalej v praxi sudcov, ktorí sa môžu stretnúť s prípadmi, v ktorých by aplikovanie konkrétnej právnej normy resp. určitého pravidla bolo spravodlivé. Okrem toho môže nastať aj situácia, (ako sa to stalo na Okresnom súde Bratislava II, na Okresnom súde Bratislava I na Okresnom súde Pezinok, na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, na Okresnom súde Prešov, na Okresnom súde Galanta, na Okresnom súde Žilina, na Okresnom súde Trenčín, na Okresnom súde Bratislava III, atď.) keď by takéto pravidlo na riešenie špecifického prípadu absentovalo. Pojem spravodlivosť je preto v týchto prípadoch používaný nekoncepčne.
Sudca je viazaný aj vnútornými požiadavkami systému, ktorý nikto ako celok uvedomele nevytvoril, jeho niektoré časti nie je možné ani artikulovať a ktorý, aj keď má tendenciu k súladu, v skutočnosti v súlade nikdy úplne nie je.
„Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.“
V akom štáte to vlastne žijeme? Občan si musí riešiť všetko sám. Aj ja som sa ocitla medzi politikmi, ktorých som pred vstupom do parlamentu, žiadala o pomoc pri predložení antimobbingového zákona. A nakoniec som si to musela riešiť sama.
Vážení, ako sme zistili v minulom volebnom období nikto z poslancov sa nechcel a stále nechce venovať zlej kultúre národa na slovenských pracoviskách, čo sa v tomto volebnom období 2016-2020 riadne „vyvrbilo“.
Prípady mobbovaných občanov sú zvlášť zaujímavé. Pri nich som zistila, ako dokáže kolega či kolegyňa klamať aj pred súdom. Svedkom vôbec nevadí, že krivá výpoveď je porušenie Trestného zákona a môže byť za to odsúdený. Naši zamestnanci v snahe mať prácu urobia všetko pre to aj za pomoci klamstva, či útokov, vyhrážania, ohovárania, či intríg. Ak ich potom stretnem v kostole a vidím, že sú z nich oduševnelí kresťania tak žasnem, čo sme to za kresťanskú krajinu.
Viac o našom výskume prinášame na 5. medzinárodnej konferencii, dňa 23. 9. 2019 vo Vysokoškolskom internáte Družba v Bratislave a z ktorej poznatky uverejníme v Zborníku a uložíme do našich slovenských knižníc.
Záverom prinášam spravodajstvo z Vašich emalov, ktoré ste mi vo volebnom období (2012- 2016) zaslali
„Pani poslankyňa Dr. Ritomská, vysoko si vážim vaše rozhodnutie ako správne a morálne vystúpiť z klubu OĽaNO. Nad ich prácou sa rozčuľujem viac ako nad futbalovým výkonom slovenskej reprezentácie, ktorá je fakt biedna. Samozrejme, že im to otvorene píšem na FB stránku OĽaNO. Terčom kritiky sú najmä Pollák a Viskupič. Viskupič nás podrazil ako člen parlamentného výboru pre kultúru a masmédia, kde nerobí nič v prospech slovenských občanov. (Možno popíja s ožranmi Senkom a Jariabkom zo Smeru?) Jednalo sa o kauzu s podvodom s dekódovacimi kartami pre príjem satelitnej verejnoprávnej RTVS. Tu sa vykašlal na viac ako milión okradnutých ľudí ktorých spoplatnili tzv. servisnými poplatkami, a museli si vymieňať „večné“ dekódovacie karty za poplatok u reprivatizéra luxemburskej spol. M7 Group. Dnes popri Maďarovičovom zástrčkovom výpalnom chudobní ľudia platia servisné poplatky, hoci im majiteľ M7 Group žiaden servis neposkytuje! Takže prakticky zo sociálky, dôchodku, invalidného,… platia ešte 14.4 eura ročne za nič vypálne, ak chcú pozerať RTVS! Viskupič sa z vysoka vy**** na milión podvedených vlastníkov dekódovacich kariet a pol roka nás jeho asistentka vodila za nos, že niečo akože rieši! Je to egoistický smrad a som rád, že ste mu to v tomto blogu napísali na rovinu pani Dr. Ritomská verim, že to myslite dobre. Ale naivné kandidovanie do parlamentu s ľuďmi, ktorých nepoznáte, vedie úplne prirodzene k sklamaniu. Prekvapuje ma iba, že Vám to trvalo tak dlho pochopiť. Celé OĽaNO je postavené na hlinených nohách, kde smotanu zlizne Igor, dekore mu robí jeho triumvirát verných a ostatní sú iba stafáž, na ktorých názoroch nezáleží, resp. Igor by povedal, že ideálne, keby po zvoleni s prepáčenim radšej držali hubu.“
Matovicovi nedochádza ze prihrieva pod extrémistom...:-(...ale... ...
Celá pointa postupu OĽaNO spočíva nie v ...
Tento blog je zrejme výsledkom nejakej diagnózy.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty