Vážení študenti práva (a nielen Vy) pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky.Za naše Zborníky nám poďakovali z jednotlivých knižníc, spomedzi nich citujem Katolícku univerzitu v Ružomberku: „Ďakujeme za Váš Zborník z medzinárodnej konferencie, uložíme ho tak, aby bol k dispozícii čo najväčšiemu počtu študentov“.
Na margo nášho výskumu povedzme si otvorene. Pred každými voľbami tu máme politické klamstvá, ktoré patria k tradičnej európskej politike. A rovnako predvolebné sľuby politikov o rôznych témach sú tiež tradičné formy získavania voličov. A nezabúdajme, po voľbách nám cez médiá zvolení kandidáti vyhlasujú, ako sa obklopia svojimi ľuďmi a tak si zabezpečia svoju stoličku vo volebnom období. A to všetko na úkor tých, čo tam doteraz pracovali. Takéto koleso preberania moci sa realizuje po župných, komunálnych či parlamentných voľbách.
Vážení, musíme si uvedomiť, že sociálne vedomie Slovenska je choré. Je choré predovšetkým vďaka demokraticky zvoleným predstaviteľom tohto štátu, ktorí odmietajú ozdravenie medziľudských vzťahov. Musíme si priznať, že tento politický spor ukazuje len ďalší spôsob novej politiky, ktorá sa ako vírus vkradla do našej spoločnosti najmä do sveta práce. Skúmaním našej politiky sa dnes ukazujú následky našej aktuálnej tabuizovanej témy, ktorá napriek vysokému riziku bola podceňovaná a nebola mu venovaná zo strany štátnych orgánov dostatočná pozornosť. Poslanec môže podávať interpelácie štátnym orgánom. Ale moje skúsenosti ukazujú, aké je to všetko prázdne. Raz prišla za mnou štátna zamestnankyňa Ministerstva spravodlivosti SR a žiadala pomoc nakoľko jej dali výpoveď z dôvodu organizačné zmeny a teraz sa súdi. „Podám vo Vašej veci interpeláciu ministrovi spravodlivosti SR“ – povedala som jej.
„To je zbytočné“ – reagovala – „tie odpovede na poslanecké interpelácie som robila ja.“ Interpelácie nič neriešili. Len minister práce a sociálnych vecí SR Ján Richter dal do jednej odpovede na moju interpeláciu vetu:“Ďakujem Vám za Váš boj proti psychickému násiliu na pracoviskách“.
Ďalší problém sú aj dnes asistenti poslancov. Preto sa stále pýtam – Prečo do dnešného dňa nám neprišla odpoveď od asistentov Michala Šimečku, od asistentov Milana Majerského, či od asistentov Jána Richtera. všetkých sme v minulom roku oslovili. Akú majú asistenti poslancov náplň práce, keď ani na e-mail občana nevedia odpovedať. Alebo nechcú odpovedať.
Vôbec sa nečudujem, že dôvera občanov v demokraciu ako systém vládnutia na Slovensku aj po týchto parlamentných voľbách zase nikoho nepresvedčila. Naša „demokracia po slovensky“ neposkytuje občanom možnosti realizovať svoje práva a tiež neumožňuje v prípade, ak sú porušované, domôcť sa nápravy.
Ani súdnou cestou.
Takzvané „demokratické voľby“ presadené a vnucované politikmi USA už dávno zaostali za skutočnými potrebami riadenia ľudstva. V každom štáte sú pozorované trendy „demokracie“ ktoré spochybňujú slobodu aj ľudský rozum, a ohrozujú budúcnosť ľudstva.
Najdôležitejšia je dezinfekcia – to chápe každý odborník, prečo to nechápu vládni činitelia EÚ, lebo „americky demokraticky“ volíme laikov, neodborne populistických, psychicky agresívnych a zbohatnutých neodborníkov.
Podľa gréckej demokracie by mohli byť odvolaní, ale podľa „americkej demokracie“ s nimi nikto nepohne a stávajú sa parazitmi na dobu určitú.
Krátka ukážka z nášho výskumu zverejneného na 5.konferencii: „Každý sudcovský rozsudok si nevyhnutne nárokuje na správnosť. To, či súdne rozsudky spĺňajú nárok na správnosť alebo nie, toto závisí predovšetkým od konkrétnych procesnoprávnych pravidiel daného súdneho konania a ich realizácie. Pojem spravodlivosť by mal predstavovať každý súdny proces, pri ktorom dochádza k náprave aktuálneho stavu, ktorý vznikol protiprávnym zásahom do tej miery, aby sa opravený stav buď úplne zhodoval s pôvodným stavom. Ale v niektorých prípadoch po dlhoročných súdnych sporoch obnova pôvodného stavu nie je možná, a preto by mala nastúpiť kompenzácia v peniazoch. K tomuto cieľu sa na Slovensku nedopracujete možno ani nedožijete. Prečo? Lebo nie je legislatíva, o ktorej som hovorila v parlamente“.
Ako toto všetko riešiť?
Každý štát by mal začať sám od seba:
Vnútroštátne, v každom štáte zahájiť konkurzný výber najlepších odborníkov do vedenia odborných rezortov v štáte. Neschopní, alebo zločinní „odborníci“ majú byť ihneď odvolaní a niesť plnú zodpovednosť za zlé rozhodnutia. Všade zrušiť parazitizmus tradovaný na tzv. „modrej krvi“ – kráľovské rodiny, šľachticov, a pod. všetkých zaradiť do občianskeho života bez nároku na „šľachtickú či kráľovskú“ rentu.
Všeobecne celosvetovo zakázať voľbu neodborníkov, laikov, ako zástupcov ľudu.
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/masmedialne-spravodajstvo
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/skaredy-zamestnavatel-3
Na tlačovke dňa 11. januára 2016 (pred voľbami v roku 2016) sme priniesli pre našich občanov program na oživenie súdnictva, školstva a zdravotníctva. Nikto z po zvaných novinárov neprišiel. Raz nám novinárka z SME povedala: Nemôžeme o Vás písať“. Je nám jasné, že všetko závisí od šéfredaktora toho, ktorého denníka.
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/obcania-nechcu-byt-dalej-klamani
Hra na čas pokračuje. Odbíjaním jedenástej hodiny sa dvere rokovacej sály otvorili a dnu vchádzajú novinári s kamerami. Zlomok sekundy priniesol víťazstvo poslancov SMERU. Štátny rozpočet na rok 2016 je schválený. Sálou sa nesie potlesk. Ešte zopár záberov na vášnivých poslancov SMERU tešiacich sa z víťazstva. A novinári opúšťajú rokovaciu miestnosť informovať verejnosť. Aké jednoduché víťazstvo. Toto koleso moci potvrdilo historickú vetu štátneho tajomníka Branislava Ondruša: Vyhrajte voľby a potom si to riešte.
Ale tu nemôže byť nikto porazený. Tu môže byť len sklamaný občan a jeho nezáujem o politické dianie. Tento nezáujem sa preniesol sa aj na našu mladú generáciu. Peniaze zo štátneho rozpočtu, ktoré schválila vládnuca strana SMER, ktorá vyhrala voľby sa točia a budú točiť len pre pár vyvolencov, ktorí budú rozhodovať, či hodia niečo sviniam. A tak sa to točí počas budovania demokracie po slovensky.
A chodíte voliť? To bola jedna z mojich otázok pri stretnutí s našou mladou generáciou. Nie, veď politické strany si peniaze rozoberú pre seba. Voliť a čo sa tým zmení?….Budem sa mať lepšie? Budem mať prácu? Moju mamu vyhodili a nemôže zohnať prácu. Ako dokážete vyhrať? Takéto otázky z radov študentov sú odrazom skepsy celej spoločnosti.
Aby toho nebolo málo na pracoviskách nám naši mocipáni nastavili vďaka právnej nevedomosti občanov a nedostatočného kontrolného mechanizmu voči riadiacich pracovníkom rôzne prostriedky, ktorými očividne a zjavne porušujú zákon. Prinášam z posledného prípadu mobbingu, ktorý sa vyskytuje na škole, niekoľko príkladov. Možno ich nájdete aj na tom Vašom pracovisku:
– zavádzanie kamerového systému na školách, bez súhlasu všetkých zamestnancov,
https://www.sme.sk/index/c/rusnovodic-razovi-statisice-na-kamery-v-rusnoch-dvere-si-utesnujeme-handrami-rozhovor
– porušovanie súkromia zamestnancov na pracovisku, monitorovanie emailovej komunikácie bez prerokovania s odborovou organizáciou, vydanie pracovného poriadku na škole bez prerokovania a súhlasu odborovej organizácie,
– nepreplácanie nadčasov, služobných ciest, nepreplácanie stravy,
– nedodržiavanie času stanoveného na obedňajšiu prestávku,
– nefungujúci sociálny fond,
– nepreplácanie neaktívnej pohotovosti na pracovisku,
– šikanovanie na základe vyjadrenia názoru.
Väčšina zamestnávateľov si zamieňa pracovisko zo svojim súkromným panstvom. Takýto riaditeľ si jednoducho vydáva kráľovské výnosy a nezaujíma ho zákonník práce, občiansky zákonník, či nedajbože odborová organizácia.
Na budúce prinesieme správy o preskúmaní poslaneckej činnosti podať otázku na ministrov.
Celá debata | RSS tejto debaty