Vážení študenti práva (a nielen Vy) máme za sebou prvý mesiac prázdnin. A my pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky.Nadväzujeme na minulé články:
Email zo dňa 15. 11. 2012 od štátneho tajomníka Branislava Ondruša – sľub politickej strany SMER
V tomto letnom obdobi uplynulo štrnásť rokov, odkedy Inštitút ochrany ústavných práv (predtým Práca a vzťahy) začal zviditeľňovať tabuizovanú problematiku psychického násilia na pracoviskách. Preskúmali sme, ako funguje Parlamentný inštitút a ako funguje práca opozičného poslanca. A zistili, prečo nebolo poslanca, ktorý by išiel s nami zviditeľniť cestu politiky v ústrety človeka s veľkým Č. Našu cestu sme zaznamenávali na blogu sme, kde, ako sme zistili, bola blokácia, aby sa o nás občania nedozvedeli.
https://ritomska.blog.sme.sk/c/372279/bezpravie-pokracuje-aj-v-novom-roku.html
https://ritomska.blog.sme.sk/c/371854/moc-je-velka-carodejka.html
https://ritomska.blog.sme.sk/c/358040/o-com-sa-mlci.html
Ale to nemení nič na tom, že aj v tomto roku 2024 potrebujeme nahlas hovoriť o patológii vo vzťahoch na pracoviskách, potrebujeme správne pomenovávať deviantné spôsoby v zamestnaneckých vzťahoch a trvať na odvolaní nepoučiteľných bossov. Lebo pracovisko je aj úrad vlády a parlament.Aj tu nám dokázali , že šikana je veľmi veľmi rozšírená na našich pracoviskách.
Viete, že bossing a mobbing je zdrojom permanentného stresu na pracovisku. Permanentný stres je zdrojom napätia, neskôr spôsobuje pocity stlačenej duše, príznaky sú odborne nazývané ako exogénna depresia. Neskôr sa pridávajú psychosomatické poruchy organizmu, ako je napríklad vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, neurózy s poruchami funkcií nervov, ako je nespavosť, ešte neskôr poruchy trávenia a prípadné zmeny orgánov, niekedy mozgové príhody, srdcové infarkty, a nie nakoniec aj zhubné nádory. Práceneschopnosť mobbovaných ľudí bola a je skôr alebo neskôr na 100 % istá. Čo to robí s našimi daňami?
Prečo sa témou psychologickej vojny na pracovisku nechceli a nechcú naše vládnuce mocnosti zaoberať? Príčiny sú zjavné, spoločnosť sa dostala do vzostupného trendu agresivity, v podnikoch sa zvyšuje tlak na výkonnosť, k tomu sa pridáva hrozba nezamestnanosti v podobe – na úrade práce mám za Vás desať, dvadsať náhradníkov a účelom toho je vyvolať strach. Takáto pôda je úrodná pre zasadenie tvrdého mobbingu. Na pozícii poslankyne som prerušila mlčanie o tejto tabuizovanej téme, razili sme cestu a vynútili sme si stále viac pozornosti. Spoločnosť stále tlačí mobbing, bossing, ak chcete šikanu, ako veľký balvan neriešených problémov.
Žijeme dobu strachu. Bojíme sa otvorene priznať pravdu. Ani poslanci nepovedia pravdu o tom, ako funguje parlament. Jediné čo robia sú populistické reči len, aby neprišli o svoje dobre platené miesto. Túžia po moci a po bohatstve? Alebo musia pokorne prijímať všetko, čo im ich líder predložil? Nechajú sa teda ľahko manipulovať len, aby sa zavďačili svojmu lídrovi. Akoby zabudli, že lož má krátke nohy.
https://ritomska.blog.sme.sk/c/345496/Ludskopravny-rozmer-roku-2013.html
Ak máme v tomto volebnom období v parlamente poslanca či poslancov, ktorí chcú odvážne v tejto bezprávnej spoločnosti niečo zmeniť, nemajú šancu. Ak by niečo pre občanov chceli zmeniť, tak ich vyzývam nech povedia pravdu o svojej kompetencii. Lebo občan je stále bez informácií, ako funguje parlament. A potom stále volí ZLO.
Žiaľ blogeri nepíšu, ako ťažko sa dokazuje psychický teror na pracovisku, keď pôjdete so žalobným návrhom na súd.
Kedy bude prípad ewxposlankyne parlamentu konečne vyriešený? Pýtala som sa na Mestskom súde Bratislava IV. A odpoveď mi prišla : „Dňa 01. marca 2024 sme postúpili Vaše odvolanie na Krajský súd v Bratislave“.
Vážení študenti práva (a nielen Vy), potrebujeme veľa múdrosti,aby sme zmenili súdny systém v prospech občanov…..Veď dožijú sa sudcovia, aby ukončili tento prípad exposlankyne.
Na súdoch dokazujeme, že my, zamestnanci sme tí, ktorí sme dopustili šikanu a nie zamestnávateľ sa dopustil šikany voči nám, zamestnancom. Náš výskum pokračuje. Lebo to, čo vymyslí človek na svojom pracovisku len, aby sa zbavil zamestnanca, ako ľudskej bytosti, to nám na Slovensku nezviditeľňuje žiaden historický ústav.
„Mnohí ľudia považujú takéto správanie (mobbing, šikana) voči „iným“ a z nejakého dôvodu do kolektívu nezapadajúcim za normálne – je to smutné, ale treba to hovoriť aj dospelým. Začať treba už v školách, kde je šikana častá. Už deti treba učiť, že to je nesprávne. Podla mňa sa to zanedbáva. PROSIM, nevzdávajte sa a bojujte za svoje práva, za pravdu, za ľudské vzťahy.“
Dnes pomaly po dvanástich rokoch svedčíme o tabuizovanej téme, ktorá je veľmi dôležitá pre mladú generáciu. Lebo všetko smeruje ku konaniu páchateľa, kde príčinou je moc a jej nedotknuteľnosť.
Vážení študenti práva (a nielen Vy) preto je veľmi dôležité, aby bol na Slovensku konečne niekto, kto chce pomáhať všetkým občanom v zamestnaní aj bez zamestnania, či takým, ktorí sa ešte len na zamestnanie pripravujú alebo si ho len vyberú. Úrad štátnej starostlivosti by sa tak staral aj o ochranu a odbornosť budúcich riadiacich pracovníkov. Spokojnosťou každého majiteľa, riaditeľa, či manažéra akejkoľvek spoločnosti, je v dnešnej dobe zisk, ale spokojnosť zamestnancov a výborné pracovné vzťahy, zdokonalia aj pracovnú a právnu oblasť a prispejú tak nielen ku spokojnosti majiteľov firiem, ale celej našej spoločnosti.
A na záver! Zvolili ste Branislava Ondruša – myslíte, že už to bude vedieť?
Celá debata | RSS tejto debaty