zivot okolo nas

Dňa 4. júla 2017  mi občan poslal na www.parlamentnelisty.sk  otázky.  Vážený pán, oceňujem Váš záujem a vaše otázky.

Pozrime si spoločne otázky:

„Je to vôbec normálne ? Ako vnímate Matovičove stiahnutie sa ?

Je normálne, aby parlamentná strana mala 4 členov a rozdelila si príspevok od štátu za voľby vo výške  miliónov eur?

Kde je tu v tomto verejná služba a kontrola zdola?“

Poďme k meritu veci. Pán poslanec Igor Matovič mal a mohol počas svojho doterajšieho pôsobenia (od roku 2011) v parlamente možnosť zmeniť životné podmienky svojich voličov, občanov  v tejto krajine. Tak, aby sme sa priblížili k ostatným členským krajinám Európskej únie. Podľa počtu získaných hlasov vo voľbách v roku 2012 bolo vidieť, že občania, voliči  mu „slepo dôverovali“. A jeho úspech sa dosiahol, že v roku 2016 bol znovu zvolený. Má už obrovské skúsenosti v politike a pozná, ako funguje náš parlament.

Ale ani táto dlhá doba pôsobenia v parlamente mu nepomohla, aby sa venoval občanom, voličom.  Všetci občania vidia, že znovu „skočil“ do starého kolesa prijímania a predkladania zákonov a populistickými rečami zase začal zavádzať, resp. klamať širokú verejnosť. Jeho experiment, že sa do politiky dostanú obyčajní ľudia, ktorí budú pomáhať, obyčajným ľuďom zase nevyšiel.

Ako každému dosiaľ zvolenému poslancovi aj Igorovi Matovičovi išlo iba o „fleky“ a peniaze. Pomoc chudobným a zúfalým občanom, ktorou sa vždy oháňal na tlačovkách, sú len prázdne reči.  

http://www.topky.sk/cl/100535/1493083/Exposlankyna-OLaNO-Ritomska-o-Matovicovi–Ludia-su-mu-ukradnuti–ide-mu-len-o-peniaze-

http://www.topky.sk/cl/100535/1485723/Matovicov-cirkus-v-parlamente–Ziadna-ina-strana-nesklamala-tak-ako-Obycajni-ludia

Voliči, resp mnohí občania mu začali posielať veľké množstvo listov, e-mailov, aby konečne robil takú politiku, ako sľúbil pred voľbami. On nereagoval. A reagovať nebude. Ak by vedel odborne reagovať, tak sa nebude „hrať na chudáka“, alebo na „hulákajúceho snoriča“  povie občanom pravdu o kompetenciách poslancov parlamentu.  A najmä, či ho práca poslanca parlamentu svojím obsahom napĺňa.

On pozná ľudí a ľudia radšej ľutujú chudákov. Nuž pán poslanec Igor Matovič teda robí chudáka, a tým sa zapísal do histórie. V neposlednom rade nemožno zabudnúť, že mu k tomu pomohli naše spravodajské agentúry, resp. všetky médiá. Všimnite si, ak on vyhlásil, že poslanec by mal byť v kontakte s ľuďmi, tak sa zbehnú novinári a poďho idú o tom písať.

Mne ako exposlankyni  novinári povedali: O Vašej politike pre ľudí nemôžeme písať. A potom už vieme a praktické skúsenosti mi dokázali, prečo je na Slovensku také bezprávie. Múdri ľudia to už chápu. Matovič aj keď si to neprizná, konečne pochopil, že poslanec tiež potrebuje zmenu svojej pracovnej náplne. A nie sedieť v rokovacej sále parlamentu a hádať sa. Ale kto by si priznal chybu, to sa na Slovensku nenosí. Ani Matovič si chybu neprizná aj on má svoje ego a je v pozícii robiť sa najmúdrejší.

K druhej otázke: Naše zákony vždy umožňovali, aby ich mocipáni porušovali. Za porušovanie zákonov sú prenasledovaní len tí ubiedení. A tak aj Matovič založil politické hnutie so 4 členmi, lebo zákon mu to umožnil.  A dokonca mu dovolil pripísať si peniaze aj za všetkých nezávislých poslancov. Citujem zákon, ako upravil príspevok na mandát. „Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej úradom za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konali voľby (ďalej len „priemerná mzda“). Za každý získaný mandát, a to najviac za dvadsať mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za dvadsiaty prvý mandát a každý ďalší mandát patrí strane príspevok na mandát v sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy. Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval.“ Z citovaných ustanovení vyplýva, že finančné príspevky patria strane a nie jednotlivým poslancom. Aj tu pán Matovič získal.a nikto z nezávislých poslancov si od neho nemôže nič vymáhať.

K tretej otázke: Čo sa týka kontroly, tak o tom som hovorila v minulom volebnom období. Stále neexistuje nikto z poslancov, ktorí by robili spätnú väzbu pri kontrole podávaných zákonov. A keď neexistuje kontrola, tak verejná služba končí v rokovacej sále nášho parlamentu. A je na škodu nášho ľudu, že si to nikto dosiaľ za 27 rokov nevšimol alebo nechcel všimnúť. Ale na to sa už nepýtate….lebo to je zase ďalšia téma.

Preto sme založili Inštitút ochrany ústavných práv  a prinášame osvetu, monitoring na tomto blogu a na facebooku o aplikácii zákonov prijatých v parlamente. A po roku sme zverejnili Správu o našej činnosti.

Správanie zamestnávateľov, ktorí porušujú predpisy Európskej únie nie je možné odstrániť, ale je možné a veľmi dôležité, aby sme na Slovensku tieto prípady konečne začali riešiť.

„Choroba“ postkomunistického štátu vznikla skrížením starých sociálnych zvykov a nových sociálnych práv a slobôd. Pričom „diktát zisku“ si ponechal hodnotu bývalého režimu, hierarchický „diktát vrchnosti“. Jednoducho je to hybridný problém, ktorý je „rakovinou spoločnosti“, „peklom v zamestnaní“.  Dnes tu máme moderné otrokárstvo, ktoré vzniklo a je postavené na báze „diktátu zisku“. Je to daň za nekrvavú nežnú revolúciu. Už 27 rokov narastá početná skupina zamestnancov, ktorí „ticho“ opisujú svoje moderné zotročenie a “ticho“ zviditeľňujú tento problém, žiaľ, nikto ich „akoby“ doteraz nevidel a nechcel vidieť. Títo zamestnanci na svoje sťažnosti nikdy nedostali kompetentnú odpoveď od slovenskej legality.

Slovensko je primalé na to, aby sa niekto z nás mohol stratiť medzi problémami len tak, bez nakazenia. Nakazení sme všetci: Jedni nechuťou problém riešiť, čo je závažná „sociálna rakovina“, alebo tí druhí sú obete rakoviny, tí sú zdeptaní rakovinou až na smrť.

Vieme, že terajší Zákonník práce obsahuje ustanovenia v rozpore s ľudskými právami, ktoré sú pre všetkých občanov SR záväzné a zaručené v Ústave Slovenskej republiky a  v súvisiacich  medzinárodných právnych zárukách. Poznamenávame, že antidiskriminačný zákon z pohľadu zamestnanca odporuje samotnej Ústave Slovenskej republiky, a porušuje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.