Žiadny zákon nemôže spôsobovať nijakú formu diskriminácie, a nemal by ju spôsobovať ani svojou nedostatočnou definíciou. Nedostatočná definícia pojmov v zákonoch je otvorenou možnosťou deklinácie výkladu práva, paralelného, scestného, až protikladného výkladu. Toto by sme mali mať pred očami, iba tak je možné tvoriť Spravodlivosť v Zákone. Zákony stále ukazujú hrubé defekty, ktoré sa stali zubami hlodajúcimi kosti každého zamestnanca. Potrebujeme nové definície zla, pomenovať rôzne formy útlaku jednotlivca: od psychických, sotva postrehnuteľných foriem, až po „zamestnaneckú šikanu“. Tiež pomenovať rôzne útlaky zo strany pracovného kolektívu: od emotívnych akoby vtipných náznakov, cez výsmech za chrbtom, až po fyzické strpčovanie výkonu takzvanými „stratenými“ materiálmi, ktoré už boli hotové, a pod. Ani súčasné programové vyhlásenie vlády nemá vôľu odstrániť zo zamestnaneckých vzťahov každú formu útlaku jednotlivca! Nie je tu žiaden boj proti týmto nešvárom. V stave, v akom je slovenské právo dnes, je skôr bezprávnym právom pre absolútnu väčšinu občanov SR, a to vďaka právnym deklináciám v aplikovaní práva.
A k tomuto úvodu smeruje aj otázka pána Vendelína na www.parlamentnelisty.sk, ktorú mi poslal dňa 25. 7. 2017 „Čo hovoríte na Matovičovo arogantné správanie ohľadne nezaplatenia pokuty, ktorú mu mimochodom odklepol aj Ústavný súd ?.Máme sa teda všetci vyhovárať, že nezaplatíme, lebo sa nám nepáči policajt, ktorý nám ju dáva, alebo sudca, ktorý nám ju pridelil a pod. Absolútne pošliapanie právneho štátu zo strany Matelka. Ďakujem“
Ďakujem za otázku, pán Vendelín. Vychádzam z mojich praktických skúseností poslankyne parlamentu vo volebnom období 2012-2016: Poslanec Matovič mal od začiatku svojho pôsobenia v parlamente radosť z kritizovania kohokoľvek, keď mu to zaplatili „reklamujúci zákazníci“. Páčilo sa mu, že nemusí platiť za svoje marketingové články. Ale Matovičove články nikdy neponúkali a stále neponúkajú riešenie, stále sú iba kritikou, a to kritikou bez dôkazov. Marketingový populizmus mu platia objednávatelia reklamy v jeho reklamných časopisoch. Ani jeden podnikateľ nedostal zľavu (ak áno, nech sa prihlási) za to, že vedľa jeho reklamy je Matovičova marketingová politika. Už som písala, na tomto blogu, ako využil zákony na získanie moci.
Preto aj po skončení mojej poslaneckej činnosti pokračujeme prostredníctvom Inštitútu ochrany ústavných práv túto džungľu poľudštiť.
A čo sa týka právneho štátu, pán poslanec Igor Matovič zatiaľ nepriniesol pomoc a riešenie občanom, ktorí sa nemôžu dovolať svojho práva ani na súdoch, kam ich posielajú všetky štátne inštitúcie. Preto je obrovskou chybou, že takíto ľudia nám vstupujú do politiky. Aj pán poslanec Igor Matovič začal v politike súťažiť, kto podá viac návrhov na zmenu zákonov, hoci vopred vedel, že nič nezmôže, ale potreboval sa zviditeľniť a ukázať „politické svaly“. Tieto aktivity nájdete na portáli Národnej rady SR, ale škoda ich obzerať, sú to samé bludy vytrhnuté z kontextu potrieb slušných občanov SR.
Ako už isto viete, toto bezprávie nie je žart, nedá sa nazvať ani omylom, a nie je vhodné ani na karneval napodobňovaním bezdomovcov – to tiež nebol omyl, ale spáchané bezprávie. Ja som už v roku 2012 žiadala ctenú sociálnu Vládu SR o doplnenie sociálnymi návrhmi zákonov na riešenie sociálnej rakoviny. Aj starší poslanci čo si osobujú právo štamgastov na kreslá v rokovacej sále aj oni mali napraviť, čo zanedbali. Ale nemohli. Všetci museli slúžiť politickej strane. Aj keď to dosiaľ nepriznali aj tak majú na tomto bezprávnom stave svoju vinu.
Ja Vám otvorene píšem o lídrovi hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. A nielen o ňom, ale aj akejkoľvek politickej strane, o každom, s ktorým mám svoje praktické skúsenosti a ktorého som žiadala o spoluprácu. Ja chcem slovenskému národu priniesť poznatky, aby získali vlastné skúsenosti, v akej krajine žijú. Aj občan musí získať vlastný pohľad na naše súdnictvo. Preto obhajujem občanov na súdoch. Najlepšie sú vlastné skúsenosti. Cesta obhajovať bezprávnych je v súlade s našou Ústavou SR. Ale to je len teória. Prax je iná. A na to musí prísť každý občan sám.
Dokázali sme, že žijeme v krajine plnej bezprávia, kde vládne moc na pracoviskách, kde si nevážime človeka, kde ľudia sa správajú ako vlci. Tento pojem dosiaľ nikto nepomenoval a nevenoval sa mu v parlamente. Je čas každému občanovi otvoriť oči a nebáť sa pozrieť do susedných členských krajín Európskej únie, ako si tam vážia človeka ako ľudskú bytosť stvorenú Bohom.
Na čo máme mať takých politikov, ktorí nevedeli pochopiť čo je ich úloha. 30 rokov sa v parlamente prezentujú politickými rečami a nedokážu nič zmeniť. Vyhovuje to aj vládnucej strane, ktorá nemusí robiť v parlamente nič. Jedni osočujú druhých a myslia si, že tým sa niečo pre slovenský národ vyrieši. Postupne sa odkrylo a to dnes už každý rozumný občan pochopí, že pracovať v tejto „klietke“ rokovacej sály nie je prínosom pre občanov. Dosiaľ platilo, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je zvolený z určitého miesta či obvodu, a preto je anonymný voči konkrétnym voličom a nie je viazaný na volebný okrsok. Všetci poslanci sú plne závislí za nomináciu a úspech vo voľbách od šéfa alebo centrály strany.
Celá debata | RSS tejto debaty