Vážení študenti práva (a nielen Vy) pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky. Nadväzujeme na minulý článok, v ktorom sme poukázali na prácu asistentov poslancov parlamentu. Odkedy táto pracovná pozícia vznikla, nie je na vôli, aby mal každý asistent akú – takú pracovnú náplň. Všetko je to ponechané na vôli poslanca parlamentu. A tak asistent poslanca parlamentu počas volebného obdobia – 4 roky – nemusí robiť „nič“. A príkladom je asistent poslanca Jána Richtera, ktorý nevie odpovedať na náš email:
Vážení študenti práva a nielen Vy, poďme hlbšie resp. k veci
možno sa dožijeme, že prídu na túto „dieru“ novinári a budú nám o tom písať, aby sa naplnila litera zákona.Ale pozor- len podľa príkazu ich šéfredaktora.
Dňa 05. 04. 2025 uplynie 9 rokov, čo exposlankyňa parlamentu podala na Okresnom súde Bratislava II návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom sa domáha vyplatenia mzdy za výpovednú dobu – dva mesiace, a to po skončení pôsobenia poslankyne parlamentu vo volebnom období 2012 – 2016. 9 rokov žiada od žalovaného doklad o mzde ako dôležitý listinný dôkaz zaplatenia mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 9 rokov sa pojednáva, rozhoduje, ktorý súd to bude pojednávať, menia sa sudcovia a tak dokola. Sústavným predlžovaním súdneho konania – návrh na vydanie platobného rozkazu sa odkláňa od merita veci a dochádza k neodbornému výkladu práva súdom prvého stupňa.
Je možné pokaziť súdny prípad pravdou alebo stále budeme klesať s odbornosťou sudcov, advokátov, prokurátorov, či štátnych úradníkov. Už Zborník z 5. konferencie Kde vzniká zlo sme venovali čestnej pamiatke sudkyni JUDr. Marte Laukovej, ktorá bola prenasledovaná, ponižovaná a zneužívaná vo svojej práci. “ Len zopakujem – ako trestná sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. neurobila sudkyňa Marta Lauková nič výnimočné, len to, čo by v jej situácii mal urobiť každý sudca: aj v konkrétnej väzobnej veci na jar r. 2009 rozhodla v súlade s ústavným sľubom sudcu podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne a aj vo svojom ďalšom postupe sa spravovala zákonom. Išlo však o vec, v ktorej jej bol ešte pred rozhodnutím doručený „lístoček“ od predsedníčky súdu Gabriely Buľubášovej. Znel: „XY prepustiť, ak sa dá“. Neprepustila. Pretože bola presvedčená, že sú splnené zákonné podmienky pre väzbu .A následne začali okolo sudkyne Laukovej rôzne obštrukcie, sledovanie príchodov, kontroly … a potom, keď vo veci ovplyvňovania súdu podala trestné oznámenie, boli jej vytýkané nedostatky v práci, odňatá práca v domácom prostredí a napokon bola preložená z trestného úseku na občianskoprávny. Ťažko to znášala, pretože dlhé roky pracovala v trestnej agende a mala k nej vzťah. Takýto prístup orgánov správy a samosprávy súdnictva, ale aj celková jej atmosféra na pracovisku, keď sa jej kolegovia vyhýbali a mnohí sa s ňou neodvážili ani komunikovať, zle vplývala na jej podlomené zdravie, takže od septembra 2009 už zostala dlhodobo práceneschopná. Hoci súdna rada mala k dispozícii lekársku správu o zdravotnom stave sudkyne Laukovej, rozhodnutím zo dňa 4.5.2010 jej zastavila príplatok k nemocenským dávkam. Bolo to prvé a zatiaľ jediné rozhodnutie tohto druhu v histórii súdnej rady a vydané bolo bez toho, aby sudkyňa bola vypočutá. Z uznesenia súdnej rady, ale ani zo zápisnice z jej zasadnutia pritom vôbec nie je možné zistiť, z akých skutočností rozhodnutie súdnej rady o zastavení tohto príplatku vychádzalo a akými úvahami sa vlastne pri jeho vydaní riadila. Takýto necitlivý a vo svojej podstate nespravodlivý prístup najvyššieho orgánu súdnictva sudkyňa Lauková pociťovala ako ďalší z radu trestov za to, že si dovolila súdiť ako nezávislá sudkyňa a nevyhovieť „intervencii zhora“. A nezostalo to bez následkov. Došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, dňa 20.7. nastala zástava srdca a aj keď sa lekárom podarilo oživiť ju, z kómy sa už neprebrala a dňa 5. 9. 2010 vo veku nedožitých 56 rokov zomrela“. Tento prípad sa stal v roku 2010. A vývoj šiel ďalej. Dnes sa píše rok 2025.
Prečo na Slovensku zaostávame s ochranou ľudských práv ako človeka – ľudskej bytosti?
Občan, zamestnanec, alebo ak chcete volič si na Slovensku svoje bezprávie už 35 rokov sám stále skúma, resp. za neho bojuje a často ani nedoskúma. Na stretnutiach s Vami, občanmi sme svedkami, že psychické týranie na pracoviskách stále nechcete zviditeľniť. Máte strach.
Dnes mnohí Slováci považujú psychické týranie na pracoviskách za normálnu realitu života, naučili sa s tým žiť. Občan, zamestnanec stále nemá kompaktný právny systém štátu – spravodlivo vyvážený v základnom pôsobení medzi dvomi subjektmi: štátom a občanom.
Prečo sa nerieši príčina alebo krok do našej histórie o. . . . . .
A to nám nepomôžu ani pochody Progresívneho Slovenska.
Žiaľ, stav patologického otrokárstva v Slovenskej republike trvá aj v tomto volebnom období. Naše slovenské otrokárstvo v holej realite nie je choré, ale je úchylné, psychopatické, ako by ho nazval poctivý psychiater. Vznikol hybridný problém, ktorý je rakovinou v tele spoločnosti, ťažkou chorobou, predstavuje peklo v zamestnaní. Peklo, o ktorom kňazi nič nevedia, je to problém rezortu práce a sociálnych vecí. Vzniklo historicky úchylné otrokárstvo postavené na hegemónii a diktatúre kapitálu. Toto moderné zotročenie nikto z poslancov a ani z vlády doteraz nechcel ani vidieť, ani počuť. Každý poslanec nič nerieši a občanom ani nevie povedať pravdu. Stal sa súčasťou náplne práce v rokovacej sále parlamentu.
A čo asistenti poslancov ? Majú náplň práce? Nevedia ani odpovedať na emaily občanov.
Lebo, ako som s mojimi asistentami dokázali počas volebného obdobia 2012 -2016 a zaznamenali do 5. Zborníka: Znovu zopakujem:
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky:
§ 1 Je úbohá osobnosť hľadajúca cestičky k platenému ničnerobeniu.
§ 2 Používa rôzne „výhybky“ na presunutie problémov na „inú koľaj“.
§ 3 Zneužíva zákony pre svoje „výhody“ podľa „džungľového výberu“.
§ 4 Má zásadu „nevedieť nič o utrpení radových občanov SR“.
§ 5 Neskúma problémy občanov, ani občiansky dopyt, ani možnosti riešení.
§ 6 Chce byť dôležitý(-á) pred médiami a zneužije ktorúkoľvek ideu.
§ 7 Vie, že slušní ľudia ho považujú za parazita, netrpí tým.
§ 8 Má sociálnu inteligenciu: Nula
§ 9 Má emotívnu inteligenciu: Nula
§ 10 Má mentálnu inteligenciu: do 60
§ 11 Má politické ciele: „Já, Já, Já, jenom já.“
§ 12 Má svoju hymnu: „Dnes sa mi nechce nič, ani len prstom pohnúť.“
Ale ľudsky vychovaní občania, vlastenci hovoria ako Leonidas zo Sparty: „My sme tu doma!“ A urobíme si zmeny! A nevzdávame sa!
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/len-nevytrcat-z-radu
A čo píšu novinári o našej téme aj keď o tom nevedia:
„Ako sme na Topkách informovali, Štefan Kvietik mal na Slovenské národné divadlo ťažké srdce. Odišiel z neho ako 60-ročný a hovorí sa, že dôvodom boli intrigy. Tento fakt môžu potvrdzovať aj slová jeho vnuka, tiež herca Matúša Kvietika. Ten prezradil, že dedo odvtedy na predstavenia do národného vôbec nechodil.“
A propo —–Človek s novým nápadom je považovaný za blázna, až kým jeho nápad neuspeje.“ ―MarkTwain
A hľa naši kolegovia v Čechách sú super …
Celá debata | RSS tejto debaty