Vážení študenti práva (a nielen Vy) aj v tomto Novom roku 2025 pokračujeme zadarmo v praktických skúsenostiach a v šírení osvety a monitoringu, ktorý zaznamenávame do našej histórie budovania demokracie po slovensky. Boj za spravodlivosťou pokračuje. Ako to už býva, často si ani nevšimneme, že najťažšie sa k svojej pravde dostaneme práve tam, kde by sme si povedali, že tu krivda sa nikomu nemôže stať. Ale vždy sa vyskytuje v inom čase a na inom mieste. O (ne)dodržiavaní zákonov som na blogu písala dosť a viac než dosť. Žiaľ. Zistila som, že dodržiavaním zákonov sa dá páchať aj krivda. Kto je na vine?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dokazuje, že pácha trestný čin
Aj v tomto Novom roku zase pokračuje moja kauze exposlankyne parlamentu, ktorá si vyžaduje obrovskú trpezlivosť. Aj napriek tomu, že je jednoduchá. A tak už deviaty rok žiadam žalovaného o predloženie dôkazu, ktorým je doklad o mzde za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
V právnej veci žalobkyne: JUDr. Márie Ritomskej proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o zaplatenic 981,50 eur (podľa žalobkyne zaplatenie 1 830, eur) s prísl. predkladám vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného č. 46424/2024/BA 5813-2024-BA zo dňa 27. 12. 2024 (ďalej len „vyjadrenie žalovaného“).
1. Znovu zopakujem: Z hľadiska dôležitosti a so zreteľom na povahu a okolnosti sporu je mojou povinnosťou znovu upozorniť na meritum veci, od ktorej sa toto vyjadrenie žalovaného znovu odkláňa. Rozhodujúcim a podstatným meritom v tejto právnej veci je doterajší skutkový stav, ktorý som ako žalobkyňa uviedla v pôvodnom návrhu na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 04. 04. 2016.
2. Znovu zopakujem: Podstatnými a rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami v tejto právnej veci je moje zvolenie za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky vo voľbách konaných dňa 10. 03. 2012. A dva dni pred týmto zvolením – dňa 08. 03. 2012 – som obdržala Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29. 02. 2012, ktorú mi žalovaný zaslal listom Č.:ÚRSO/OÚ-2019/2012/BA doporučene poštou. V tejto Výpovedi zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 29. 02. 2012 je uvedené: „Štátnozamestnanecký pomer Vám skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá je dva mesiace. Výpovedná doba Vám začne plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.“
3. Znovu zopakujem: Ale nakoľko vo voľbách konaných dňa 10. 03. 2012 som bola zvolená za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky, toto moje zvolenie za poslankyňu Národnej rady Slovenskej republiky sa stalo dôvodom, že mi nemohla začať plynúť výpovedná doba od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení Výpovede zo dňa 29. 02. 2012, t. j. od prvého dňa kalendárneho mesiaca apríl 2012 ako nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. A tým mi ani nebola zaplatená mzda za 2 mesiace výpovednej doby.
4. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 27. 12. 2024, časť II. odsek 2 uvádza: „Argumentáciu žalobkyne uvádzanú v dovolaní pokladá žalovaný za účelovú a neodôvodnenú.“
V tomto odseku žalovaný sa odkláňa od merita veci, ktorým je doklad o mzde za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, na ktorý od začiatku poukazujem a zároveň žalovaného na všetkých doterajších pojednávaniach vyzývam, aby ho predložil.
5.Vyjadrenie žalovaného zo dňa 27. 12. 2024, časť II. odsek 3 uvádza: „Žalovaný má za to, že argumenty žalobkyne uvedené v dovolaní nie sú spôsobilé zmeniť právne posúdenie veci a zároveň uvádza, že má za to, že konaním žalovaného nebolo porušené žiadne zákonné právo žalobkyne.“
V tomto odseku žalovaný sa odkláňa od merita veci, ktorým je doklad o mzde za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016. Doklad o mzde je dôležitý listinný dôkaz pre uplatnenie mojich právnych nárokov na vyplatenie mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, t. j. od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, ktorá mi prináleží po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky vo volebnom období 2012 – 2016,t. j. odo dňa 06. 03. 2016.
6. To znamená, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 27. 12. 2024 vôbec neuvádza právny argument a to, listinný dôkaz – doklad o mzde žalobkyne za výpovednú dobu – dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, t. j. ide o obdobie po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
7.V tejto súvislosti opakovane zdôrazňujem: v tomto individuálnom pracovnoprávnom spore prvostupňový súd a ani odvolací súd dosiaľ nevyzval žalovaného na predloženie dôkazu, doklad o mzde, ktorým by preukázal vyplatenie mesačnej mzdy žalobkyni za výpovednú dobu dvoch mesiacov od 06. 03. 2016 do 05. 05. 2016, t. j. ide o obdobie po skončení môjho mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
Navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoPr/2/2024 – 557 zo dňa 26. júna 2024 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Vážení študenti práva (a nielen VY) aj keď moja kauza na súde trvá už deviaty rok nie je zrejmé ako dopadne. Ukážkou je aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júla 2022, kde sudcovia vychádzajú z judikátov Ústavného súdu 2004, 2006 a 1997 . „Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný teda, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Nejedná sa o nesprávny procesný postup súdu, ktorým by došlo k porušeniu procesných práv strán v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.“
Súčasné zákony ukázali a ukazujú hrubé defekty. Naši mocipáni si neuvedomujú, že potrebujeme nové definície zla, pomenovať rôzne formy útlaku jednotlivca, od psychických sotva postrehnuteľných foriem až po „zamestnaneckú šikanu“ a tiež pomenovať rôzne útlaky zo strany pracovného kolektívu od emotívnych akože vtipných náznakov (výsmech za chrbtom) až po fyzické strpčovanie výkonu („stratené“ materiály, ktoré už boli hotové). Vo všetkom tu zlyhalo právo prostredníctvom ľudského faktora. A to pokračuje ďalej.
Ani v tomto volebnom období vláda Slovenskej republiky do svojho programového vyhlásenia nezaradila už v minulosti mnou navrhovanú formulku o dobrej vôli riešiť problém sociálneho bezprávia. Tak sa na Slovensku zase nič nezmení.
A kam sme sa dostali vo vývoji našej demokracie po slovensky na súdoch? Mojím vstupom do súdnych konaní v roku 2012 a v ďalších rokoch sme poukázali ako súdy všetkých stupňov odkláňajú pozornosť pri dokazovaní od merita veci.
Pozrime sa ešte na to, čo v 11 stranovom Uznesení napísal štátny zamestnanec Najvyššieho súdu SR JUDr. aj s titulom PhD.
“ …….nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, dovolací súd uvádza: Za nesprávne zistenie skutkového stavu nezakladá prípustnost‘ dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a nie je ani relevantnym dovolacím dôvodom. nakoľko nepredstavuje dôvod znemožňujúci realizáciu procesných práv strany konania (porovnaj judikáty R 37l1993 R 12511999, R 4211993 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. I Cdo 85/2010. 2 Cdo 2912011, 3 Cdo 26812012.3 Cdo 10812016. 2 Cdo 13012011, 5 Cdo 24412011.6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 3812012). Dovolaci súd nie ie oprávnený prehodnocovat‘ skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP)“.
Táto paragrafová veta dokazuje, že občan (ani ja) sa svojho práva nedovolá.Ani za pomoci množstva advokátov z Advokátskej komory
Z každého registrovaného prípadu mobbingu Inštitút ochrany ústavných práv zaznamenal, že v jeho skutku chýba pre právnu prax:
1. ochrana a dodržiavanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti v pracovnom prostredí;
2. výchova, vzdelávanie, poradenstvo a osveta v oblasti pracovnoprávnych a morálnych vzťahov na pracoviskách;
3. predstava o monitoringu pracovísk;
4. identifikácia patologických pracovnoprávnych a medziľudských vzťahov;
5. porušovanie existujúcich právnych predpisov;
6. ťažká vymožiteľnosť práva;
7. následky patologickej sociálnej sféry s dopadom na jednotlivca;
8. následky patologickej sociálnej sféry vyjadrené v ekonomických súvislostiach;
9. medializácia príbehov mobbingu, bossingu a následné reakcie zamestnávateľov.
10. zločinná činnosť mobbérov, ktorí ignorujú všetky kontrolné zložky spoločnosti, počnúc prokuratúrou, končiac NR SR.
Vláda SR je úplne mimo, nemá žiadny prehľad o mobbingu ani o bossingu, dokonca ignoruje diskrimináciu a šikanu, jednoducho v spoločnosti chýba kontrola a súdna dôslednosť a advokátska spravodlivosť.
Vážení študenti práva (a nielen VY), je teda pravdou, že právo nie je na strane obetí, ale na strane páchateľa, ktorý stále behá po slobode?
Celá debata | RSS tejto debaty