Psychický teror premiéra Igora Matoviča voči ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi pokračuje. Igor Matovič, ukazuješ našu tému psychického násilia na pracoviskách ani si to neuvedomuješ a ani novinári, lebo aj keď o nej píšu skoro v každom médiu, nevedia o tejto téme odborne písať.
https://slovensko.hnonline.sk/2277807-matovic-dostal-som-odkaz-od-sulika-ak-by-som-tlacil-na-jeho-odvolanie-rozbije-koaliciu
Tento novinársky článok je len ďalším postupom, ktorý je časťou šablóny, ako sa na slovenských pracoviskách likvidujú zamestnanci. Igor Matovič ju priniesol aj do svojho vládnutia ako predsedu úradu vlády. Je to starý scenár premiéra Igora Matoviča o ľudskom utrpení a ľudskej chamtivosti. Vari sme si na to zvykli? Je čas zviditeľňovať príčiny a následky zla, ktoré sa tu za Matovičovej vlády rozmohlo. Rozoberieme si takéto konanie z hľadiska historickej expertízy pracovnoprávnych vzťahov v časoch demokracie po slovensky. Prečo premiér svojho ministra hospodárstva psychicky prenasleduje?
Páni novinári, odkážte premiérovi, aby zastavil svoj zvierací model práce
Premiér tvrdí, že ministra hospodárstva odvolať neplánuje. „Čaká len na to, aby som z neho urobil martýra. On už raz jednu vládu položil. Ak by som hol odvolal, tak by položil aj druhú,“ hovorí premiér s tým, že nechce byť zámienkou na položenie koalície. Sulík v reakcii vylúčil akékoľvek odkazy premiérovi, či už priame alebo sprostredkované. „Navyše, strana Sloboda a Solidarita nemôže rozbiť koalíciu. Ak by odišla, len klesne počet poslancov z 95 na 82 a vláda aj koalícia by fungovali naďalej,“ napísal na sociálnej sieti.
Matovič priznal, že nebolo pekné označiť Sulíka v decembri 2020 v diskusnej relácii na Rádiu Expres za idiota: „Nepatrilo sa to, ale povedal som to, lebo som vedel, aké dôsledky bude mať jeho konanie,“ skonštatoval premiér.
Tým, že Sulík nenakúpil včas testy, sa podľa Matoviča nedokázalo zabrániť „peklu“, ktoré momentálne v krajine zažívame. „Na základe tohto zlyhania u mňa absolútne stratil dôveru,“ poznamenal. Premiér naznačil, že chce ministrovi hospodárstva odobrať kompetenciu nakupovať testy. Tvrdí, že Sulík nakúpil nekvalitné testy a bude sa ho pýtať, na čo nám budú. „Ja by som s tým ani psa netestoval. Na čo nám budú nekvalitné testy? My sme ľudí oklamali, 250-tisíc ľudí sme tým testovali,“ dodal.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574097-zlyhanie-sulika-stalo-zivot-dvetisic-ludi-tvrdi-matovic/
Prejavy psychického prenasledovania sú často veľmi sofistikované a ich podstatou je útok na prejav, povesť, úctu a vážnosť obete, jej sociálne vzťahy, útok na osobný, pracovný život a zdravie obete. Šikanovanie ako závislosť predstavuje väzbu medzi agresorom a obeťou, keď sa agresor snaží skryť svoje nedostatky a strach, paradoxne však svojím správaním vyvoláva strach u obete. Týmto spôsobom si upevňuje svoju moc a posilňuje sebavedomie. Príčinou závislosti je asymetria sily vo vzťahu, kde je silný agresor a slabá obeť. Pre agresora sa stáva ovládanie obete určitou slasťou, prežíva cit nadradenosti, absolútnej prevahy a moci. Svoje správanie preto opakuje, zdokonaľuje a stupňuje a postupne sa stáva na obeti závislým.
Sulík sa snaží Matovičovi vyhovieť, obdivuje jeho moc, silu, prevahu. A ľahko môže dôjsť k tzv. identifikácii s agresorom. Príkladom je tzv. Stockholmský syndróm, keď obeť prežíva náklonnosť a lásku k trýzniteľovi. Výsledkom takéhoto vzťahu je, že obeť aj napriek tomu, že znáša od agresora rôzne prejavy príkoria, ho obdivuje, sympatizuje s ním, podriaďuje sa mu a je schopná urobiť pre agresora čokoľvek.
POZOR, minister Sulík, formy správania sa môžu pohybovať od prejavov ostrakizmu až k totalite, keď sa prenasledovanie stáva na pracovisku normálnym javom. Stávaš sa predmetom závisti, slabý jedinec či možno obetný baránok. Psychické násilie premiéra je jeho konanie s cieľom uškodiť obeti ministrovi hospodárstva. Matovič stále znepríjemňuje Sulíkovi pracovnú situáciu. Zámernosť v konaní predstavuje úmysel Matoviča vytrvalo ubližovať, ponižovať alebo frustrovať ministra. Bude to robiť opakovane. Tlak sa postupne zosilňuje a agresia narastá. Postupne došlo k pritvrdzovaniu, keď narástlo napätie, čoho príkladom je neúspech pri riešení pandémie a následne treba nájsť obeť, ktorá je zodpovedná za smrť ľudí.
A hľa, je tu obvinenie, zase verejne, v článku: Zlyhanie Sulíka stálo život 2 000 ľudí. Na takéto verejné obvinenie potrebuje minister hospodárstva už právnika.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/574097-zlyhanie-sulika-stalo-zivot-dvetisic-ludi-tvrdi-matovic/
POZOR, v tejto situácii sa obeť stáva predmetom akéhosi uvoľnenia ministrov, ktorí ho nepodporia a nepomôžu. Naopak, ako sme uviedli v minulom článku, pridali sa k premiérovi aj ďalší ako minister práce Krajňák a europoslanec Pollák. Spoločne sa usilujú systematicky pôsobiť na obeť a šikanovať ju.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/573936-krajniak-nazaloval-na-sulika-ze-nerobil-nic-matovic-vraj-isiel-na-100/?utm_source=pravda&utm_medium=box-sidebar-links&utm_campaign=mostread
https://www.hlavnespravy.sk/zacina-sa-vladna-kriza-peter-pollak-z-olano-tvrdi-ze-je-cas-odvolat-sulika-z-postu-ministra-je-nie-len-bezcitny-ale-aj-neschopny/2399004
Tak sme sa dostali do štádia totality, je charakterizované prítomnosťou mobbingu na pracovisku v tomto prípade vo vláde SR ako normálne správanie. Mobbéri porušujú zákony, majú však svoj vlastný výklad zákona a sú presvedčení, že oni môžu vysvetľovať zákon, ako im vyhovuje. Je to znak mobbérskeho myslenia.
Zopakujme si základy, ako sme o nich hovorili už na 2. medzinárodnej konferencii v Košiciach v roku 2014. Na Slovensku adekvátne definujeme mobbing asi takto: Priebehový, trvajúci hromadný psychický útok viacerých osôb v určitej komunite (zamestnancov) podľa vzoru vodcu, alebo na pokyn jedného z členov komunity (zamestnanca), ktorý sa neprávom vyvýšil nad ostatných. Našu definíciu považujeme za úplnú, lebo aj jeden útok stačí na katastrofálne poškodenie obete.
Mobbér manipuluje servilných a submisívnych zamestnancov, a tí presadzujú „mobbérove zákony“. Mobbér svoj tyranský čin prenasledovania popiera a tají, alebo ukrýva za nejaký „zákon“, prípadne sa odvoláva na „plnenie povinností“, ale nikdy neprizná svoj úmysel tyranie a vytlačenia zamestnanca zo zamestnania. Týrané osoby (obete) nedokážu zo vzťahu „vycúvať“, preto patologický vzťah najmenej dvoch osôb trvá, hoci je zlý, chorobný. Tyran sám sa nikdy nevzdá, resp. nevycúva zo vzťahu, nie dobrovoľne, on nikdy neuvoľní týranú osobu. Niekedy ani pod hrozbou zákonnej moci. Tyran sa snaží vždy dosiahnuť svoj tyranský cieľ: Duševne konzumovať, deprimovať, deptať, zatlačiť alebo vytlačiť zo zamestnania, vidieť osobu „zlomenú“, „zavrieť osobu“ na psychiatrické oddelenie, ak sa nepodarí do väzenia.
Premiér Igor Matovič útočí verejne za pomoci novinárov. Mobbér sa snaží podobne ako pavián o ovládnutie skupiny a robí to pred očami občanov, voličov, metódami mobbingu. Mobbér síce neútočí fyzicky ako predátor, ale útočí skrytou psychologickou „zbraňou“ ktorú zver nemá. Útočí ľudskou zbraňou – slovom aj za pomoci novinárov.
Mobbér je (ne-?) vedomý sociopat. On sa tvári, že „nevie“, ako ublížil.
MOBBÉR ako ZVIERA je SOCIOPAT, a to je každý, kto pácha vzťahové zlo, lebo úmyselne znižuje svoju osobnosť na neľudskú úroveň. Ak človek nie je zviera, nemá sa správať podľa vzoru zvierat, resp. mal by sa vymaniť zo zvieracieho modelu mobbérov, či predátorov.
Prečo nikto z ministrov či poslancov, ktorí sú psychológovia nepomôžu premiérovi?
Na Slovensku zatiaľ nemáme žiadny zákon proti psychickej tyranii, mobbingu. Viditeľná zaostalosť našej legislatívy a právnej teórie, o praxi nehovoriac, je vizitkou nehanebnosti všetkých slovenských vlád v posledných 31 rokoch.