Učiteľka, udržbár, zámočník, zdravotná sestra, účtovníčka, ekonómka, lekár, psychológ, programátor, štátny radca, generálny štátny radca, upratovačka v materskej škôlke či v základnej škole, architekt, inžinier, profesor bojujú na súdoch proti svojim zamestnávateľom, ktorí všemožne sa snažia likvidovať ich ako pracovné sily. A vôbec netušia, aké prekážky im štát pripravil a pripraví. Človek je už taký ako ten neveriaci Tomáš.
Zamestnávateľ si zaplatí drahého advokáta z peňazí štátneho rozpočtu, ktorý v snahe presvedčiť súd podnikne aj cestu porušenia Zákonníka práce a žiada Rozsudok v rozpore so zákonom, paragraf si sudca prekrúti raz na jednu, inokedy na druhú stranu a Rozsudok v mene republiky je v rozpore so zákonom, poškodí poškodeného. Ale sudca sa stále má nezávisle dobre a podľa novej úpravy Civilného sporového poriadku prilepší si aj advokát, a to dvojnásobne.
Príkladom je môj prípad exposlankyne parlamentu, ktorý sa pojednáva piaty rok. A to som si myslela už dňa 23, 11. 2017 , že konečne súd skončí. V pojednávacej sieni boli prítomní aj zástupcovia Inštitútu ochrany ústavných práv, ktorý monitoruje a dokumentuje prípady bezprávia, kde občan bojuje s nedostupnosťou štátnej moci, či súdnej moci. A boj proti mobbérom pokračuje. Páchateľ je stále na slobode. Ale ani po štyroch dvoch rokoch súd nie je schopný tak jednoduchý prípad ako je zaplatenie výpovednej doby po skončení môjho pôsobenia v parlamente skončiť.
Právne posúdenie pre študentov práva: Vážení, ako vidíte dolu na priloženom obrázku vo Výpovedi nie je uvedené, že môj štátnozamestnanecký pomer prejednal zamestnávateľ s odborovou organizáciou. Je tak povinný uskutočniť podľa § 74 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť. Zároveň smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Ak nie je výpoveď prerokovaná s odborovou organizáciou, potom je každá výpoveď neplatná.
V pojednávacej sieni stojí svedok – riaditeľ personálneho odboru a okolo neho „poskakuje“ advokát Kvasňovský s akousi Zápisnicou o prejednaní mojej výpovede s odborovou organizáciou. So súhlasom súdu ukazuje ju svedkovi. Advokát sa pýta, či je dokument pravý. Áno, je odpovedá svedok.
Pán Kvasňovský pokračuje. So súhlasom súdu ukazuje ďalšiu listinu, ktorú mal svedok, riaditeľ predkladať na rokovaní Rady pre reguláciu, ako informáciu o organizačnej zmene. Áno, pamätám sa predložil som ju na rokovanie Rady pre reguláciu. odpovedá riaditeľ.
A koniec, je dokonané. Advokát Kvasňovský končí so svojimi otázkami. Ešte si vôbec neuvedomuje, že tu v pojednávacej sieni dohral. Dohral svoje divadlo a zneužil ustanovenia Zákonníka práce.
Dokumentujeme a pýtam sa svedka na citáciu Výpovede „Úrad pre reguláciu rozhodol“, kto to je?
Svedok odpovedá: Štatutár a to je predseda úradu.
A ďalej, prečo nie je vo Výpovedi uvedená odborová organizácia?
Riaditeľ s právnickým vzdelaním odpovedá: Nemyslím si, že neuvedenie tejto skutočnosti by malo za následok neplatnosť výpovede.
A bum, kde tento právnik študoval? Vari v Kocúrkove? prebehne mi mysľou alebo na čo sa tu hráme?
Počas priebehu súdneho konania advokát Kvasňovský dokladá do spisu listiny, ktoré ukazoval svedkovi na dnešnom pojednávaní. Ale pán advokát, toto ste mal dokázať na začiatku po predložení mojej žaloby. A nie teraz po cca dvoch rokoch pojednávaní.
„Keď nerozumieš tomu, čo píšeš, tak nepresvedčíš“ znie mi heslo advokáta po schodoch z Okresného súdu Bratislava II.
Ak budeme takto pojednávať, tak naša spravodlivosť je navždy pochovaná. Aj v mojej žalobe rovnako ako v doteraz vo Vašich mnou predložených žalobách sa súdy ťažko vedia vysporiadať s otázkou, či je výpoveď platná alebo neplatná. Prečo? Vari majú strach? Lebo ako som už písala, mobbér je stále na pracovisku. A pri tom je môj prípad veľmi, veľmi jednoduchý.
Aké je to nehospodárne konanie. Ak by tieto konania mali platiť sudcovia, tak by si každý sudca dobre rozmyslel, či naďalej pôjde šablónou súdnej moci.
„Nedostaneme sa z tohto marazmu, ak si nebudeme vedieť urobiť poriadok vnútri prokuratúry, tak nám nikto neuverí, že vieme spraviť poriadok navonok,“ tvrdí Žilinka.