„PROSÍM, nevzdávajte sa a bojujte za práva občanov, za pravdu, za ľudské vzťahy. Mnohí ľudia považujú takéto správanie (mobbing, šikana) voči „iným“ a z nejakého dôvodu do kolektívu nezapadajúcim za normálne – je to smutné, ale treba o tom hovoriť a písať aj keď Vám nepomáhajú médiá. Čo robíte, je na nezaplatenie.“ takto ste nám napísali na predchádzajúci článok na tomto blogu. Inštitút ochrany ústavných práv Vám za neho ďakuje:
https://anzelma1234.blog.pravda.sk/2020/06/18/matovic-prikazal-zupanke-jurinovej-vyriesit-skolu-vo-vrutkach/
JE PRAVDA, že médiá správam o zlej firemnej kultúre alebo o psychickom násilí nevenujú potrebnú pozornosť.Aj oni zabudli, že ľudské konanie sa mení a vyvíja. A to nielen od nežnej revolúcie. Ale práve od nej sa nám na Slovensku začalo prehlbovať psychické násilie, a za tým vzniklo násilie voči deťom, mužom, ženám, starým ľuďom a tabuizovaná téma šikana na pracovisku. Každý prípad šikany je treba posudzovať individuálne. Áno, psychický teror nám priniesol prípady páchateľov, kde obete už nevydržali a spáchali samovraždu.
Naši rakúski kolegovia nám poslali správy: In memoriam dostala 35 ročná pani Silvia, pracovníčka radnice, ktorá bola mobbovaná až na smrť. Dlhé mesiace pred tým si sťažovala na silné pracovné zaťaženie, útoky kolegov, zlé zaobchádzanie. Nikto jej nepomohol.
In memoriam patrí aj vrchnému komisárovi Horstovi, ktorý už nevydržal psychický teror na pracovisku a polial sa benzínom. Pomoc prišla neskoro.
Rovnako pomoc prišla neskoro pánovi magistrovi Karlovi. In memoriam za silný mobbing, ktorý musel dlhé roky znášať od kolegov na pracovisku. Mgr. Karl v poslednej hodine pred smrťou poslal stovky e-mailov, adresáti boli hlavne ľudia, ktorí mali zodpovedať za jeho mobbovanie. Svedkovia, ktorí to všetko videli, boli ticho aj po jeho smrti.
Prečo bolo páchateľom tohto skutku umožnené, aby páchali trestuhodné skutky, a prečo vedome podporovali útoky páchané na pána Mgr. Karla? Mgr. Karl zanechal list na rozlúčku, kde píše, že už niekoľko rokov trpel psychickým tlakom a už to nemohol vydržať. Svoje východisko videl skončiť svoj život. Pre neho to bol jediný spôsob, ako utiecť a vyslobodiť sa pred svojimi tyranmi. Nevidel nájsť iné východisko, len spáchať samovraždu. Samotným dôkazom v podobe listu, ktorý zanechal, nemôžeme bagatelizovať, či ide alebo nejde o mobbing, keď ho sám pomenoval. Ako právnik videl, že takéto skutky páchaného násilia zo strany páchateľa vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, stále nie sú v spoločnosti považované za trestný čin. V popredí u neho boli psychické problémy a tieto psychické problémy sa stali odozvou a dôsledkom troch rokov psychického teroru na pracovisku. Jeho pohľad v posledných mesiacoch, dňoch života bol sústredený na ťažkosti, všetko sa točilo okolo utrpenia v každodennom pracovnom živote .
Tento prípad sa stal apelom k morálnej odvahe každého jednotlivca prestať ticho trpieť skutky násilia. Spolu s rakúskou kolegyňou, Inštitút ochrany ústavných práv chce prispieť, k tomu, že Mgr. Karl (a ostatní) nezomrel nadarmo.
Všetci vieme, že najhoršia je bezmocnosť a bezradnosť.
Už tri roky čakáme na prvé pojednávanie na Okresnom súde Bratislava III v právnej veci žalobkyne: Ing. arch.I.L., PhD. proti žalovanému: Slovenskej technickej univerzite. Okresný súd Bratislava III sa nevie rozhýbať. Vari už dochádza na poznatky z môjho volebného obdobia 2012 – 2016, čím viac titulov pred menom či za menom, tým väčšia obeť mobbingu.
Tomuto prípadu predchádzal monitoring u zamestnávateľa. Posúďte sami: Vchádzam do pracovne kvestora. Po úvodnom predstavení si sadáme do kožených kresiel. Vyberiem si poznámkový blog, aby som si urobila záznam. Pán kvestor začína rozhovor: Ako sa Vám páči v parlamente?
Či sa mi páči(?), opakujem otázku. Ja som šla do parlamentu riešiť veľké problémy našich občanov, ktoré sa vyskytujú takmer na každom pracovisku. Mobbing, bossing a iné násilie to všetko potrebujeme riešiť, občania čakajú na moje výsledky. Obracajú sa na mňa denne občania s problémami, ktoré sa stali trendom v našej bezprávnej spoločnosti.
A medzi nimi bola aj Vaša pracovníčka, vedecko-výskumná pracovníčka Slovenskej technickej univerzity. Ako sme zistili, po vašom nástupe na pracovisko, ako nového kvestora ste si ju zavolali a okrem iného ste jej povedali, aby – citujem: „dohodou odišla“. Ona sa bránila a vysvetlila vám, že na tomto mieste pracuje od roku 2006.
Potom ste jej povedal: „Ja Vám nebudem prideľovať prácu.“ A nechali ste ju odísť sklamanú a deprimovanú.
Konštatovanie na úvod: Týmto ste naplnili jeden z mnohých bodov, prostredníctvom ktorého dochádza k mobbingu, v tomto prípade k bossingu. Vaša zamestnankyňa sa rozhodla brániť a my jej v tom pomôžeme.
„A ona vám povedala, že mala problémy na iných pracoviskách? To sa jej spýtajte!“ povedal kvestor.
Hodnotenie kvestorovej výpovede: nevyhovel, zavádzajúca odpoveď. Poznámka: Pán kvestor, touto sugestívnou otázkou napĺňate ďalší zo spôsobov bossingu. „Trestáte“ svoju obeť pripomínaním problémov, o ktorých by ste vlastne ani nemal vedieť. Ak zamestnankyňa dávno pred vaším príchodom na kvestorskú stoličku pracovala na tom mieste bez problémov už dlhšie ako 5 rokov, vaša pripomienka, pán kvestor, je horšia ako impertinentná, je zlomyseľne útočná s deprivačným cieľom poškodiť duševné zdravie zamestnankyne.
Ďalej sa pýtame: Prečo ste jej povedal, že si má dať „dohodu“ a takým spôsobom „ukončiť pracovný pomer“?
Kvestor: Prečo by som jej to nepovedal. Ja keď som sem prišiel, tu pracovala právnička 27 rokov a fungovalo to všetko podľa starých predpisov, ktoré už nefungujú. Dal som to všetko skontrolovať a pani právnička tu už nie je. Zistil som, že nikto nechce nič meniť. Veď načo, dobré je to tak, ako je. Ja som pracoval v rôznych spoločnostiach v Národnej diaľničnej spoločnosti, v Slovenskej správe ciest, mal som pod sebou množstvo ľudí, ale nikdy sa nikto neozval. Aj keď bola tam jedna pani psychicky narušená, behávala po chodbe a vykrikovala, všetci mi robia zle, prečo mi tu robia zle a iné odbočky nesúvisiace s témou.
ZÁVER: Hodnotenie kvestorovej odpovede: nevyhovel. Na otázku ste neodpovedal, rozprávate o iných prípadoch, vaša odpoveď je absolútne neprimeraná, nekompetentná a nevyhovujúca.
Iná otázka: Počuli ste o slovách mobbing, bossing, šikana?
Kvestor: Nie, pozeral som si to, až keď ste mala prísť. Ale tu nie je žiaden mobbing. To Vás môžem uistiť. To máte skôr na základných školách. Ja si predsa môžem zavolať aj upratovačku a spýtať sa na to, čo potrebujem. Tiež mi nič nebráni zavolať účtovníčku a spýtať sa, prečo to takto vybavila. Prečo by som si nemohol zavolať hoci aj upratovačku. Prečo si vedecko-výskumná pracovníčka myslí, že ja ju nemôžem zavolať? Minule som ju zavolal a neprišla, tak potom dostala porušenie pracovnej disciplíny, lebo odmietla prísť.
Hodnotenie kvestorovej odpovede: nevyhovel. Kvestor nevie nič o mobbingu ani o iných formách násilia na pracoviskách, informácie z internetu si vysvetľuje podľa svojej „logiky“ a zahovára prípad vedecko-výskumnej pracovníčky, rozpráva od veci o iných prípadoch.
Naša poznámka: Pán kvestor, vy nie ste ani priamy, ani nijaký nadriadený pre vedecko-výskumnú pracovníčku. Ona má svojho šéfa. Tým viac je nezvyklé až zarážajúce, že vy ste ju vyzval, aby skončila
Netuším prečo je ten nadpis taký aký je. ...
Skopírovať som len to, čo povedal t.č. ...
Zasa sa mazalo ? ...
A kde sú príspevky, čo som písal furikovi ...
To je liberálna demokracia ...
Celá debata | RSS tejto debaty