zivot okolo nas

Vážená pani poslankyňa Remišová,

práve pred blížiacim sa dňom matiek si pripomeňme dôležité poslanie matky. Ako iste viete, druhá májová nedeľa  sa aj na Slovensku po roku 1989 oslavuje ako  Deň matiek. V tomto sviatku sa odzrkadľuje jedinečnosť a nenahraditeľnosť matky. Pripomeniem Vám z histórie: Na ženu ako darkyňu života mysleli už v antike. V starovekom Grécku oslavovali deň matiek už 250 rokov pred narodením Krista. Boli to slávnosti na počesť bohyne Rhey – matky všetkých bohov. Trvali zvyčajne tri dni – od 15. do 18. marca. Nemali však charakter verejných osláv fenoménu materstva, boli skôr súkromným sviatkom pokračovateliek rodu. V 17. storočí začali uznávať tento sviatok v Anglicku. Vtedy v tejto krajine pracovalo veľa detí celý deň od rána do večera bez nároku na voľno. Jedine štvrtá nedeľa počas veľkonočného pôstu bola príležitosťou, aby navštívili rodičov a doniesli darčeky im a súrodencom. Tú nedeľu začali nazývať „Nedeľou matiek“.

V novodobej histórii ľudstva sa Deň matiek dostal do povedomia na prelome 19. a 20. storočia. Podiel na tom má Američanka Anna Marie Jarvisová, ktorá v ženskom spolku v roku 1907 navrhla vzdať hold svojej mame a všetkým matkám sveta. Lobizmus dám spôsobil, že Kongres USA vyhlásil 8. mája 1914 druhú májovú nedeľu za Deň matiek.

Bulvárne médiá priniesli správu:  „Poslankyňa strany Za ľudí a bývalá pracovníčka Prezidentského paláca Vladimíra Marcinková (28) je tehotná.“

https://plus7dni.pluska.sk/domov/ocakavani-parlament-bude-opat-potrebovat-miestnost-prebalovanie-babatiek?itm_site=plus7&itm_template=another&itm_modul=clanky-11&itm_position=7

Ako budúca mamička by sa  mala a mohla rozhodnúť, či prijme poslankyňu ako matku alebo prijme poslanie poslankyne parlamentu. Lebo podľa Ústavy SR je poslanec zvolený svojimi voličmi  na zastupovanie občanov v zákonodarnom zbore.

Vážená pani Remišová, len pripomínam, sledujeme Vašu činnosť už piaty rok, kto bude zodpovedný za zneužitie úlohy a poslania matky.

Vážená pani Remišová pamätajte si, na Slovensku to funguje tak, že do zamestnania si mamičky deti nenosia.  Alebo áno? Parlament je tak isto priestorom zamestnania. V žiadnom prípade si nemôžete urobiť z parlamentu jasle. Kto to ešte nepochopil tak mu vyhovuje stereotyp nášho politického systému.

Na to mladá  paní poslankyňa mala myslieť, keď sa rozhodla vydať na poslaneckú dráhu. Práca poslanca Národnej rady SR je hlavne o zodpovednosti. A Vy pani Remišová, staňte sa príkladom pre našu mladú generáciu  „práce chtivých“  poslancov Národnej rady SR.

Ako môže byť niekto zodpovedný za 5,5 miliónové Slovensko, keď nemá zodpovednosť ani ku svojmu  dieťaťu?  Vodiť si batoľa na pracovisko, je od matky krajne nezodpovedné. A je jedno, či je upratovačka, vodička, inžinierka, lekárka, učiteľka, operátorka strojov, alebo poslankyňa Národnej rady SR. Takéto konanie je len  balast na vytĺkanie politického kapitálu a sústreďovanie médií na seba.

Pani poslankyňa, Remišová , vysvetlite si na klube Za ľudí, že na Slovensku potrebujeme riešiť problémy občanov, ktorí sa na Vás denne už obracajú.  Musíte sa rozhodnúť, či si z parlamentu spravíme jasle a potom nám netreba práca poslanca, lebo oboje sa robiť nedá kvalitne a zodpovedne. 

Je smutné, že v tejto dobe, kedy prekvitá chudoba slovenského národa, keď občania pracujú v otrockých podmienkach, a vďaka  koronavírusu budú strácať prácu , Vy sa zase budete v parlamente zaoberať pracovnými podmienkami matky s  dieťaťom, ktorú chráni  Zákonník práce.

Prečo si poslanci občanov vôbec nevážia? Prečo si robia z parlamentu z roka na rok väčší HOLUBŃIK?  Pracovná disciplína v slovenskom parlamente je celkovo na nízkej úrovni, ako to predviedol za 10 rokov svojej poslaneckej činnosti t. č. už premiér Igor Matovič.  Vari si z neho majú vziať príklad aj naši mladí poslanci a poslankyne  Národnej rady Slovenskej republiky.  Toto je len  jeden z dôvodov, prečo Slovensko sa ocitlo vo veľkom marazme.

Ako chcete, pani poslankyňa Remišová, dodržiavať Ústavu SR a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa zákony  uvádzali do života. Vyzývam Vás začnite konečne pracovať pre ľudí, ako to máte v nálepke Vašej politickej strany. Chráňte postavenie matiek a nedajte dôvod zneužívať  úlohu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

Záverom Vám ako aj občanom  zverejňujem, aký je stereotyp nášho politického systému. 

Vychádzam zo skúseností, dajme si otázku: do akej miery sú politici oprávnení zastupovať a vládnuť  nad občanmi ? To by predsa malo byť vecou verejnej celospoločenskej dohody.. Najprv je dohoda, ako si niekoho zvolíme, a potom už niet dohody o tom, ako má vládnuť ten zvolený politik.  Cieľom  politického princípu je moc. Nedávna minulosť ukázala priam radosť z moci, ktorá svojou naliehavosťou a neschopnosťou  ovládania sa  pripomína,  že slušný človek by sa tak nemal správať.

Čo je zvlášť skľučujúce od samého začiatku „víťazného“ ťaženia našich súčasných „zlatokopov-politikov“ je  politika „neohroziteľného“ princípu jediného možného spôsobu. Podľa tohto princípu sú všetky ostatné návrhy zlé, a sú vraj nekompetentné. Boh nás ochraňuj pred takýmito politikmi. Sú dôvodom pre vzrastajúcu nedôveru ľudu voči politikom. Najhoršie však je, že takéto politické monštrá sa totalitným spôsobom samo-pasujú za vzory pre mládež a zakladajú mládežnícke politické kluby, v ktorých svoj „vzor“ predkladajú ako „jediný a správny“.

Samozvaným politickým „elitám“ občania nemôžu rozumieť. Otázka je, či politické „elity“ vôbec majú cieľ rozumieť občanom. Či vôbec stoja o názory občanov, či chcú riešiť problémy občanov. Celý politický systém je nastavený amorálne a asociálne tak, aby názor jednotlivca nemal šance ani len preniknúť do nejakej pojednávacej sály, či klubu NR SR, či nejakej Rady, alebo dokonca do rokovania vlády. Politické systémy Európskej únie sú konštruované na udržanie moci, a nie na zisťovanie názorov občanov. Princíp všeobecného blaha je potlačený starosťou o moc.

Žiaľ, moje skúsenosti ženy v poslaneckom kresle Národnej rady Slovenskej republiky  dosvedčujú, aké je nemožné meniť myslenie špeciálneho druhu ľudí, t.j. „poslancov parlamentu“, najmä, ak pôsobia  dve či tri  volebné obdobia v parlamente. Ich prvoradý záujem je MOC – udržanie, prípadne „zveľaďovanie“ osobnej moci.  Kontakty s kolegami a kolegyňami sú poznačené zdedeným politickým systémom, ktorý sa absolútne nezmenil. Ani príchodom nového premiéra Igora Matoviča.

Názvy politických  strán pripomínajú vymenené nálepky na zhnitom  ovocí.  Stále je to hnilobný bludný kruh, v ktorom niet miesta pre ozdravenie spoločnosti, pre riešenie problémov nášho občana. Keby boli v zákonodarnom  zbore skutoční vznešení chlapi a gavalieri, zrejme by vypočuli hovorkyňu,  ktorá hovorila aj za ich matky.  Naša legislatíva je síce nastavená ako „demokratická možnosť pre každú ženu“, dokonca ani Európska únia  nám v oblasti legislatívy nevie nič vytýkať. Naproti tomu potvrdzujem doteraz uvedené nedostatky politík na Slovensku počas ostatných viac ako 30 rokov, kde vo vrcholovej politike nebola riadne akceptovaná žiadna žena politička, či političky ani v začiatkoch budovania demokracie teda po nežnej revolúcii. Ženy v každej garnitúre iba plnili príkazy, dokonca aj posledná pani premiérka Radičová bola len „smiešnou“  figúrkou v rukách politických „raptorov“. To sa potvrdilo aj krátkym trvaním tej vlády. Súvisí to asi aj s kariérizmom. Každá známa politička sa stavala do úlohy „politika“, „obliekala“ na seba mužský avatar,  čo je tiež odsúdeniahodné.

Konštatujem, že poslednými voľbami sa už zase vymenila celá vládna garnitúra, ale rozvoj duchovnej a hospodárskej prosperity – zdôraznený preambulou Ústavy SR – nenastal, ba skôr citeľne duchovne degraduje celá politická kultúra. Klamstvo je sústavne tolerované a kultúrno-politický trend je zúfalo chorý. Lož je pracovná forma politiky,   ale lož je  nezlučiteľná  s prirodzeným  cítením žien! To je vážny problém, pre ktorý sa ženy do politiky vôbec nehrnú.

Je to aj môj prípad, do politiky som bola dotlačená vonkajšími okolnosťami, ktoré bolo treba  riešiť v našej spoločnosti a stále prinášam riešenie zle nastavenému systému.  To však neznamená, že sa naučím klamstvo tolerovať – rozhodne nie!  Zdá sa byť logické, že proporcionálny, stranícky, resp. pomerný volebný systém zlyhal.

Voliči volia politické strany a nemajú vplyv na posun svojej mandantky do zákonodarného zboru, ale ani ku kormidlu.

Ak niekto vykročí do života s vierou v spravodlivosť a s dôverou v  právo, a na jeho ceste je „právo“ skutočne právne a dotkne sa ho spravodlivo, v jeho prípade ani nemá význam vstupovať do politiky. Človek ktorý neskúsil bezprávie, nevie, čo ho čaká v politike.  Bezprávie a klamstvá, intrigy a osočovanie od mocichtivých dinosaurov.

To je moja skúsenosť.  Samozrejme, že  občania potrebujú politikov, ktorí nemajú zlú minulosť, ktorí sú odborníci a reči potvrdia skutkom, ale momentálne – viac než dobrí politici – sú potrebné légie spravodlivých matiek – političiek! Nie som zástancom fungovania politických strán. Politické strany sú z hľadiska mojej problematiky –  mobbingový systém riadenia spoločnosti. Kto nie je v strane, ten nemá šancu.

Skrytým „motorom“ nášho úsilia zostávajú občania s veľkým strachom, ktorí sa boja medializácie svojich problémov.

Ide im často len o psychoterapiu, aby sa mohli niekomu zdôveriť, opisujú svoje trpké skúsenosti s bezprávnou spoločnosťou. Vychádzajúc z týchto skúseností Inštitút ochrany ústavných práv stále dopĺňa prípady násilia na pracoviskách, z ktorého pochádzajú potom všetky násilia (na ženách, na starých ľuďoch, na mužoch , na deťoch)  a chce ich pretaviť do zmysluplnej legislatívy.

Politické strany pôsobia dojmom akýchsi zombie–inštitúcií, historicky sú už vlastne mŕtve, stále však nedokážu zaliezť do hrobu, a niet nikoho v okolí kto by ich zahrabal. Hmýria na okraji priepasti a z posledných síl požierajú maliny na torte (dane), na ktoré už nemajú nijaké právo – ani morálne ani legálne. Prelepujú si názvy na obielených hroboch plných hniloby, stále by chceli organizovať verejný život, ale ich členské základne fakticky zanikajú. Odvolávajú sa na princíp demokracie, z ktorej vyrobili nálepku a nálepkou chcú oslepiť davy, ktoré už pozerajú a odchádzajú niekam inam. V skutočnosti politické strany samé seba likvidujú svojimi samoúčelnými rigoróznymi štruktúrami a bezohľadným vládnutím v prospech vyvolených „elít“.

Zneužitím justície a prokuratúry sa prelial pohár trpezlivosti voličov. Či už vedome, alebo z nevedomosti sa na Slovensku zabúda, že verejná moc, ktorá je štátnou mocou  pochádza od autonómnych občanov a  je ustanovená v Ústave Slovenskej republiky, prvá hlava, prvý oddiel, Základné ustanovenia článok 2 ods.1 takto: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ A toto si stále pripomínajme aj pred blížiacim sviatkom Dňa matiek.