zivot okolo nas

Vážení, každý si môže pozrieť  videá alebo prečítať články o práci nášho premiéra Igora Matoviča. Je veľmi dôležité v tomto čase šírenia koronavirusu mať dobré informácie. Len dva dni Matovičovej vlády a hľa padajú hlavy.

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546367-vlada-ma-prijat-dalsie-kroky-proti-sireniu-koronavirusu/

https://www.webnoviny.sk/uz-dva-dni-po-nastupe-matovicovej-vlady-padaju-prve-hlavy/

Aj ja som si vypočula videá o tom, ako náš premiér „úraduje“.  Spomínam si, že taký bol aj v klube OĽaNO. Jeho „desaťročné poslancovanie“ som už zhrnula v predchádzajúcom článku. Len pripomínam: líder OĽaNO stále viac a viac prinášal svojimi manažérskymi schopnosťami nové prvky do politiky. Kto si všimol, že zaviedol do rokovania parlamentu sociálno patologický jav, ktorý dovtedy používal vo svojich pracovnoprávnych vzťahoch na svojom pracovisku. Veď už ako zamestnávateľ nechránil svojich podriadených a nezabezpečil im pracovné prostredie vhodné pre človeka s ľudskou dôstojnosťou. Inštitút ochrany ústavných práv zaevidoval obete, ktoré sa nebáli zviditeľniť svoje tvrdé pracovné podmienky.

Nová technika  práce Igora Matoviča v parlamente boli tlačovky. Tlačovky sa valili skoro denne. Novinári behali do parlamentu ako prepelice, aby ľuďom prinášali len a len informácie nášho „lídra“. Každý si musel všimnúť jeho prejavy plné arogancie a za nimi nebolo žiadne riešenie. Nikto ho v jeho arogancii nevedel zastaviť.  Zmenil prejav politika – štátnika na politika – predstaviteľa zlej firemnej kultúry, ktorá sa usadila a tradovala aj na našich pracoviskách od roku 1989.  Pod heslami ľudských práv si vybudoval svoju politickú kariéru a stále nám tu pred našimi občanmi zbieral politické body.

Možno to definovať ako zlo vychádzajúce z nadriadenej psychopatickej osobnosti. A tak ako na svojom pracovisku rovnako priniesol zlo do parlamentu. Patológia je hlavne v tom, že ako politik nebol schopný viesť dialóg, nevedel zmysluplne komunikovať. Videli sme to aj vo volebnom období 2016 – 2020. Podľa jeho vzoru  naskočili do kolesa aj iní poslanci parlamentu (nemenujem) a prinášali populistické prejavy bez žiadnych skutkov. Kto si všimol, že prejavy nášho nového premiéra neprinášali žiadne riešenia pre občanov, ktorí stále žijú v bezprávnej spoločnosti.

A čo ďalej? Matovič hneď prvý deň vládnutia kritizoval štátne inštitúcie, keď museli lekári či zdravotné sestry čakať týždne na ťažko zohnateľné rúška a ďalšie ochranné prostriedky.

A tak znovu zdôrazňujem – dva dni vládnutia nového premiéra a už padajú hlavy.  Ako prvý je pán predseda Správy štátnych a hmotných rezerv Kajetán Kičura.  Podľa mňa, ak pán Kičura v niečom klamal, je to vec, ktorú už musia preukázať orgány činné v trestnom konaní. Ak v ničom neklamal, bolo by dobre, keby si tento národ začal konečne pamätať, kto a ako s ním manipuluje. 

Považujem za dôležité si všimnúť, že ani moja apelácia  poslankyne v roku 2013 na bývalú vládu nestačila a ich politické sľuby boli do neba volajúce klamstvá. A dnes tu máme následky. Na prípade pána Kajetána Kičuru sa ukazuje „nová politika“, ak je niekto nežiaduci, alebo ak ho „šéf“ už na pracovisku nechce jednoducho ho odstavia,  pričom sa použijú akékoľvek prostriedky. A tie prostriedky sme videli  využil premiér v priamom prenose. Hlavne ich „pranieruje“ médiami. A tak pôjde aj na iné štátne úrady. Za 4 roky je „dlhá doba“, kedy padnú ďalšie hlavy.

Vážení  musíme si uvedomiť, že sociálne vedomie Slovenska je choré. Je choré predovšetkým vďaka demokraticky zvoleným predstaviteľom tohto štátu, ktorí odmietajú ozdravenie medziľudských vzťahov.  Musíme si priznať, že tento politický spor ukazuje len ďalší spôsob novej politiky, ktorá sa ako vírus vkradla do našej spoločnosti najmä do sveta práce. Skúmaním našej politiky sa dnes ukazujú následky našej aktuálnej tabuizovanej témy, ktorá napriek vysokému riziku bola podceňovaná a nebola mu venovaná zo strany štátnych orgánov dostatočná pozornosť.

Výsledkom je náš nový premiér, ktorý zmenil politiku štátnika na predstaviteľa zlej firemnej kultúry a výkladom zlého stavu spoločnosti. Rozhodne, ak budete v práci sledovaný a prenasledovaný šéfom na každom Vašom kroku, ak budete čakať, kedy Vám vytkne Vašu chybu, tak sa do práce, veru, nebudete tešiť. Do takej  práce budete chodiť so stiesneným žalúdkom.

A hľa koronavírus zastavil Igora Matoviča. Ale koronavírus nie je dnes najťažšia choroba, ale pocit, že ste nechcený, nežiadúci jednoducho ponižovanie ľudskej dôstojnosti, poškodzovanie konkrétneho zamestnanca aktívnym a trvalým psychickým tlakom. Ide o ťažkú sabotáž komunikácie, zničenie dôvery, o formu nežiaducej agresivity v medziľudských vzťahoch, o najzávážnejšie deformácie sociálnych vzťahov, degradáciu postavenia a likvidáciu noriem života. Je to výsledok skúmania a monitorovania môjho pracovného teamu a mojich vlastných skúseností počas činnosti Inštitútu ochrany ústavných práv od roku 2012.

Ako dôkaz slúži aj táto správa z mailu zo dňa 20. decembra 2019: Bývalý šéf spoločnosti France Télécom a dvaja bývalí vedúci pracovníci boli v roku 2000 uväznení za politiku reštrukturalizácie spojenú so samovraždou zamestnancov. Didier Lombard bol uväznený na rok, rovnako ako Louis-Pierre Wenès a Olivier Barberot, hoci osem mesiacov bolo pozastavených. Spoločnosť, ktorá bola premenovaná na Orange, dostala pokutu 75 000 EUR (83 000 dolárov; 64 000 GBP). Súd preskúmal 39 prípadov zamestnancov, z ktorých 19 si vzalo svoj vlastný život a 12, ktoré sa o to pokúsili.

Politikov a rovnako aj štátnych úradníkov  treba posudzovať nie podľa toho čo hovoria, ale podľa toho, čo robia.  A keď sa na nich pozrieme z tejto strany, tak zistíme, že mnohým z nich nejde o ľudské práva, ale o dobrý biznis, ktorý dokážu vytrieskať ešte aj z nešťastia ľudí.