Včera parlament prijal zákon, že verejnosť v dôsledku ochrany pred koronavírusom vylúčia zo súdnych pojednávaní. Niet pochýb, že to niekoho ovplyvní a nebude môcť byť prítomný v pojednávacej miestnosti. Ale naše kauzy pracovného práva to nezasiahne. Veď na pojednávanie verejnosť nechodí. Inštitút ochrany ústavných práv je jediný, ktorý monitoruje prípady nespravodlivého prepustenia z práce, a to nielen naše podania, ale aj tie, kde ste si najali advokáta. Pojednávacie miestnosti boli vždy prázdne. Kto by skúmal, že skončenie pracovného či štátnozamestnaneckého pomeru bolo resp. nebolo v súlade so zákonom. Kto by sledoval prácu sudcu, či pojednáva v súlade so zákonom. Dosiaľ sme na pojednávaniach nestretli ani žiadneho študenta práva.
Z našich káuz nie je ani jedna chronicky známa ako mediálny prípad. Mnohí z Vás možno vedia, že popri mojej kauze exposlankyne sledujeme Vaše žaloby, kde príčinou bolo psychické násilie na pracovisku. Niekomu zvyčajne šéfovi ste nevyhovovali a ten sa postaral o Vašu likvidáciu. Motivácia konania páchateľa bola v tom – ktorom prípade individuálna. Obete nemali šajnu o spôsoboch násilia. Považovali to skôr za diskrimináciu ich osoby. NIE. Vo všetkých kauzách ide o konanie páchateľa vyštvať obeť mobbingu z pracoviska. To sa deje s priamym úmyslom. Páchateľ sleduje svoj cieľ. Obete sa nevedia účinne brániť voči zvieracím metódam mobbéra.
Z káuz Inštitútu ochrany ústavných práv zisťujeme najviac obetí mobbingu je z rezortov: školstvo, zdravotníctvo, kultúra, štátna či verejná správa. Nie je oblasť, odkiaľ by sme nedostali nejakú občiansku sťažnosť na mobbérov, alebo prosbu pri obrane proti mobbingu. Najhoršie sú na tom školstvo a štátna správa.
Naša osveta a propaganda prináša výsledky. Vidíme, že študenti vysokých škôl, ktorí píšu diplomové práce o mobbingu, získavajú vedomosti z našich piatich medzinárodných konferencií a Zborníkov, či článkov zverejnených na webe. Dokonca sme zaregistrovali aj firmy, ktoré si zarábajú vyučovaním sebaobrany proti mobbingu. Ale pozor! Je to nezodpovedná zárobková činnosť. Mobbing je stále – bez legislatívy – aj pred poslednými voľbami sme upozorňovali, že ani jedna politická strana nemala boj proti mobbingu vo svojom volebnom programe.
A tak sa pýtam po týchto voľbách, či má boj proti „egoistickým chúťkam“ porušovania zákonov ešte zmysel? Skúsenosti Inštitútu ochrany ústavných práv dokazujú, že bojovať za dobrú vec má zmysel. Napríklad, ako to spravilo zopár Grékov v termopylskom priesmyku a ich vodca Leonidas odkázal domov, postavte nám pomník, lebo my sme vaši hrdinovia. Vďaka Leonidasovmu jasnému poznaniu všetci vedeli, že sa obetujú a všetci vedeli, že budú mať pomník, pamiatku vo svojom národe. História v celom svete si ich pamätá, taký boj má zmysel.
Práve po tieto dni si pripomíname odvážnu bojovníčku proti mobbingu, ktorá sa k nám pridala ešte v parlamente v roku 2014 – pani docentku doc. Evu Jaššovú, PhD., Naša zosnulá spolupracovníčka, bola doslova vymobbovaná zo sveta. Ako psychologička bola presvedčená, že zlo, ktoré musela znášať, zvládne. Ale zradilo ju telo. Zomrela na rakovinu. Aj na jej pamiatku v našej krajine sme rozbehli širokú spoločenskú aktivitu proti formám sociálneho útlaku, najmä proti psychickým útokom na pracoviskách.
http://www.noviny.sk/c/zaujimavosti/teror-v-praci-sikana-na-pracovisku-nici-zivoty
Zaznamenali sme mojím vstupom do parlamentu zlú firemnú kultúru. Rovnako patologicky nastavenú ako v našej štátnej, verejnej, či súkromnej sfére. Politická moc tam nepripustila nové myšlienky. Parlament sa stal kamuflážou pre egoistické činnosti sociálne narušených „ľudí“. Nemal nič spoločné s navrhovaním a prijímaním zákonov, ktoré si žiadajú slušní občania SR. Občania SR mali plné zuby politického divadla. Politické prekáračky, vyťahovanie sa peniazmi, alebo nejakou „tieňovou mocou“ a to všetko za pomoci médií, to sú zvieracie spôsoby, ktoré nevyriešia zdravotné, sociálne a ekonomické problémy našich občanov. Stereotyp „úradníckeho koňa“ sa prenášal z jedného volebného obdobia na ďalšie a ďalšie volebné obdobie. A potvrdzoval platnosť „úradníckeho koňa“ v každej vrstve spoločnosti, na pracoviskách súkromníkov. V rokovacej sále parlamentu nebolo možné prevalcovať tento zle nastavený „zvierací systém“.
A hľa koronavírus zastavil pliagu šíriacu sa v našom parlamente, ktorej hlavným predstaviteľom bol Igor Matovič. Dosiaľ sa nevenoval ubiedenému a stále klamanému národu, ktorému mal ako poslanec slúžiť v zmysle Ústavy SR. Koronavírus mu ukázal, čo je pre národ dôležité. Teraz môžeme sledovať, či splní svoje sľuby. Keď mu nemohli jeho poslušné ovečky povedať dosť, tak mu to povedal koronavírus. Je čas zodpovedať sa národu za svoje skutky. LEBO Kristus nám dal svoje učenie, aby sme urobili tento svet krajším už počas evanjelizácie. Nedá sa ohlasovať Krista a nechávať zloduchov, aby ničili ľudstvo.
Celá debata | RSS tejto debaty