Čo priniesla práca poslancov v parlamente pre občanov, ktorí ich tam volia? Za 4 roky sa schvaľovali zákony.vládnucej strany SMER. A opoziční poslanci? Ich zákony nemali šancu, aby boli prijaté. A k tomu všetkému spravodajstvo našich médií fungovalo častokrát minútu za minútou. Ako na futbalovom zápase.
Vôbec sa nečudujem, že dôvera občanov v demokraciu ako systém vládnutia na Slovensku aj po týchto parlamentných voľbách zase nikoho nepresvedčila. Naša „demokracia po slovensky“ neposkytuje občanom možnosti realizovať svoje práva a tiež neumožňuje v prípade, ak sú porušované, domôcť sa nápravy. Ani súdnou cestou. Zase budú zlyhávať všetky štátne inštitúcie, ktoré štát zriadil na akúsi pomoc pre občanov. A rovnako sa nemení cesta pomoci občanom. Je rovnako tŕnistá a veľmi vzdialená.
Nová téma, boj proti psychickému teroru, ktorú som priniesla do parlamentu a ktorú som za ten čas zviditeľnila, získala na osvete a zapustila korene aj na Slovensku. Moje skúsenosti ukázali, že je to téma, ktorej je potrebné sa venovať. Ale a tu zdôrazňujem žiadna súčasná, politická strana ju nemala vo svojom programe. Ľudská dôstojnosť patrí k základným kultúrnym a civilizačným hodnotám a nesmie byť znevažovaná a znižovaná. Je zrejmé, že vyspelosť v oblasti zvládania medziľudských vzťahov je jedným z hlavných predpokladov na zdravé fungovanie spoločnosti. Zatiaľ na Slovensku sa vyspelosť kultúry stráca do nenávratna.
Občania, ktorí si svojho poslanca zvolili, očakávali a očakávajú od neho vo všetkom, čo hovorí a koná, aby sa pridŕžal toho, o čom vie, že je spravodlivé a správne. Ako to dosiahnuť? Veď ľudské správanie, či konanie je už raz také. Bez kontroly to jednoducho nejde. Kontrola je potrebná vždy a všade. A rovnako platí aj v práci poslanca, ak poslanec nebude mať kontrolu zo strany svojich voličov, tak potom nie je žiadna záruka, aby sa poslanci správali a konali tak, aby to bolo správne a spravodlivé a samozrejme aj etické. Bez dôvery, slušnosti, úcty a morálky sa nepohneme ďalej. len sa budeme hlbšie a hlbšie ponárať do bahna bezmocnosti až kým nepochopíme, že tadiaľ cesta nevedie.
Sústavné zvyšovanie počtu obetí psychického násilia na pracovisku za posledných 30 rokov po nežnej revolúcii bude pokračovať aj v tomto volebnom období. Je to o to ťažšie, lebo sme preskúmali pomoc zo strany štátu. Neexistuje žiadna štátna inštitúcia na pomoc týraným obetiam. Všetky štátne úrady sú umelo vytvorené na ceste presadzovania pomoci občanom pri trvalých, systematických a intenzívnych útokoch na pracovisku väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného voči jednotlivcovi alebo menšej skupine.
Pozrime sa na ďalší Rozsudok. Tentokrát z Okresného súdu Ružomberok v právnej veci opakovaného mobbingu páchateľa, ktorý svoj čin vykonal voči žalobkyni. Motívom a cieľom vykonania skutku páchateľa bola odbornosť žalobkyne.
Okresný súd Ružomberok vyhlásil skončenie pracovného pomeru Výpoveďou, ktorá bola daná žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce za neplatné, a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá. Žalobkyňa pracovala skoro dvadsať rokov u páchateľa. Je to veľmi dôležité zistenie. Lebo jej problémy ako obete mobbingu začali po zmene šéfky. A tu začína príčina budúcej výpovede, o ktorej žalobkyňa ešte vôbec nevedela. Na súde bol preukázaný bossing zo strany vedúcej zamestnankyne.
Pozor! V mnohých preskúmaných prípadoch od roku 2012 ako aj v tomto nevznikla protiprávnosť úkonov takzvaným porušením právnej povinnosti plynúcej z pracovnoprávneho vzťahu, ale vznikla výkonom práva spôsobom, ktorý deformuje, deklinuje, kriví pôvodný výklad zákona, a sám zákon nemá v sebe definovaný mantinel na zákaz deformovaného výkladu. S týmto problémom súvisí aj priame ignorovanie zákona na bossing a šikanovanie, na ktorý výskum vladá SR v roku 2013 vyhodila 16 000 eur. A vďaka tomuto projektu nám konečne píšu aj novinári o Programovom vyhlásení vlády, podľa ktorého budú 4 roky prijímať poslanci zákony.
Otvorme oči, lebo príčinu zle nastavenej politiky nášho štátu a celej Európskej únie neopraví ani nový premiér Igor Matovič. Pre tých čo to stále nechápu zopakujem, príčina je v náplni práce našich poslancov. Politici, nováčkovia, ktorí prídu do parlamentu so svojou politickou stranou musia pracovať v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR. Ale dosiaľ to občanom nikto nepovedal. Ani poslanec Matovič to nevedel. Ak by to vedel tak by zmenil za 30 rokov koleso prijímania zákomov v parlamente. Stal sa len obyčajnou figúrkou na šachovnici.
Toto by si mali naštudovať všetci noví politici, ktorých si občan zvolil v tomto volebnom období 2020 – 2024. Zatiaľ, ako nám ukázala história, sa nám k tomu ani jeden poslanec nepriznal. Prečo? Lebo pre každého, a to nielen poslancov parlamentu, peniaze sú dôležitejšie, ako povedať občanom pravdu.. A tak stále dokola sa rútime do bahna špiny a marazmu. A ako nám ukázali výsledky posledných parlamentých volieb, právne vedomie občanov sa nezvyšuje.
Vráťme sa k víťaznému rozsudku. Ako sa pani sudkyňa na Okresnom súde v Ružomberku zhostila posúdenia kvalifikovaných dôvodov, pre ktoré je výpoveď neplatná? Pozrime sa na vec spoločne. Výpoveď je neplatná, lebo nespĺňa hmotnoprávne podmienky. Žalobkyňa konkretizovala k akej organizačnej zmene došlo, aké rozhodnutie tomu predchádzalo, aby sa dalo posúdiť či v súvislosti s organizačnou zmenou sa žalobkyňa stala nadbytočnou. A výpoveď zo dňa 27. 09. 2017 nemohla odborová organizácia prejednať lebo odbory zasadali dňa 26. 09. 2017. To znamená, že odborová organizácia prerokovávala výpoveď bez toho, aby jej bola známa existencia dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a ich príčinná súvislosť s nadbytočnoťou žalobkyne. Pani sudkyňa klobúk dolu.
Od minulého volebného obdobia máme na takýchto procesných nedostatkoch žalovaného postavené všetky žaloby. A nám sudcovia na slovenských súdoch žalobu zamietli. Kde je problém? Stále v mene občanov dokazujeme, aká je neodborná vymožiteľnosť práva na slovenských súdoch. A k tomu nám nepomohli a nepomôžu ani noví poslanci, ktorých si občania zvolili do Národnej rady SR. Stále sme vo váčšom a väčšom marazme.
1. Zrod mobbingu. V každej skupine sa nájde niekto menej obľúbený, koho ostatní viac, či menej odmietajú a ohovárajú a robia si na jeho účet rôzne posmešky. Ak sa tomu obeť nebráni a nik sa jej nezastane, tlak sa postupne zosilňuje a narastá agresia.
2. Pritvrdzovanie. Nastáva, keď v skupine rastie napätie z náročnejších úloh a outsideri inštinktívne slúžia ako ventil na uvoľnenie napätia. Ďalšou možnou príčinou tejto fázy je, keď sa v jednom kolektíve stretnú dvaja alebo viac agresorov, ktorí používajú násilie na uspokojenie svojich potrieb, niekedy dokonca na obveselenie celej skupiny.
3. Vytvorenie jadra. K hlavnému agresorovi sa postupne pridávajú ďalší, až sa vytvorí skupinka tyranov, ktorí už systematicky pôsobia na svoje obete.
4. Prijatie. Väčšina prijíma normy agresorov, pridávajú sa ďalší.
5. Totalita. Mobbing sa stáva normálnym správaním na pracovisku.
Následky takéhoto psychického týrania môžu byť rôzne v závislosti od stupňa teroru. Psychický nátlak sa môže prejaviť na zlom fyzickom zdraví ako bolesti hlavy a žalúdka, nespavosť, zníženie imunity, anorexia, bulímia. Psychické poruchy sa prejavia ako nesústredenosť, znížený pracovný výkon, nepokoj, úzkosť, nervozita, strach, depresia, uzavretosť, nočný des, psychiatrické ochorenia, pokus o samovraždu.
A na záver opakovanie matka múdrosti, a k tomu platí, že pod lampou je najväčšia tma.
https://www.mojevideo.sk/video/2be86/povinny_psychicky_teror_na_pracoviskach_.html
Ľudský faktor je oveľa dôležitejší ako ...
Celá debata | RSS tejto debaty