zivot okolo nas

„Veľkosť politika sa meria okrem iného aj podľa toho, že sa vzoprie násiliu skôr, ako ho povedú na popravisko.“  takto píše najprekladanejší slovenský spisovateľ, expolitik a diplomat Jozef Banáš v liste dňa 27. 12. 2015  nemeckej kancelárke Angele Merkelovej.

Toto platí aj pre súčasnú politickú situáciu po voľbách.  Karty sú rozdané a celé Slovensko bude v priebehu najbližších dní a týždňov čakať na to, koho si Matovič prizve ku koaličným rokovaniam. Veľa možností na spoluprácu však nemá.  Ale POZOR! Určite je náročné zvíťaziť vo voľbách, ale oveľa náročnejšie je dodržať predvolebné slová.

Mnoho našich občanov do posledných minút prebiehajúcich volieb vyjadrovalo svoje presvedčenie, že nemá koho voliť, lebo nenašli pomoc u doterajších zvolených politikoch politických strán.  Všetko nám ukázal posledný mesiac volebnej kampane. Potvrdilo sa, že politikom pomáhajú médiá, ktoré  „masírovali“ občanov politikárčením poltických štruktúr. Veď bolo treba mobilizovať voliča. Na Slovensku sa už dávno stalo tradíciou, že všetko zvládneme vďaka našim médiám.

A tak sa stalo. Výsledky volieb nám zase pripravili novinári. Médiá v predvolebnej kampani nedali čas a priestor pre všetky kandidujúce politické strany.

Rovnako, ako sa to stalo v roku 2016, kedy sme ako nová politická strana Priama demokracia prinášali novú poltiku do celej spoločnosti, aby sme sa stali riadnym a vyspelým členom Európskej únie.  Na naše pozvanie na tlačovky do parlamentu novinári neprišli, V rámci Priamej demokracie sme sa vo volebnej kampani 2016 rozhodli zastaviť rozklad ľudstva v našej spoločnosti – ako ho definoval zosnulý profesor Konrád Lorenz, ktorý nám je vzorom v ľudskom správaní.  Počas práve končiaceho volebného obdobia som skúmala našu spravodlivosť na súdoch in flagranti, a to právne som zastupovala 27 poškodených občanov. Zistenia boli a sú katastrofálne.

A dnes sa nám novinári predbiehajú, len aby občanov informovali, že líder OĽaNO Matovič nám „akési“prvky Priamej demokracie prináša.

Igor Matovič rýchlo zabudol na moje verejné pôsobenie v Národnej rade SR, kedy som poukazovala na katastrofálnu situáciu v štábnej kultúre Slovenska ako štátu. Táto štábna nekultúra sa – jeho prostredníctvom – prevalila vo volebnom období 2016 – 2020 v parlamente. 

Všetci občania, sú a budú stále klamaní a ponižovaní. Občan poslal do parlamentu nových poslancov.  Občan nevie a nepozná zákulisie parlamentu. Ak by nám boli poslanci prinášali informácie z parlamentu počas 30 rokov, dávno by občania zistili, že poslanec neslúži svojmu poslaniu podľa Ústavy Slovenskej republiky.

Na  blogu SME som o tom počas 4 rokoch písala. Moje Zápisky z parlamentu jednoznačne ukazujú, že ani terajší poslanci politických strán nepomôžu trpiacim a ubiedeným občanom vyviesť  ich  z marazmu, resp. z otroctva, v ktorom žijú. A tak zostáva zase na občanoch tvrdé zistenie, že svojimi hlasmi nič nezmenili. 

Inštitút ochrany ústavných práv zostáva  prvý na Slovensku, ktorý monitoruje  a zviditeľňuje problematiku vzťahovej patológie.  Vedecké nálezy potvrdzujú všeobecne vzostupný trend agresivity v spoločnosti, vo firmách, podnikoch, v štátnej a verejnej správe a mohli sme vidieť aj v slovenskom parlamente.

Vážení, naše 21. storočie je plné hyenizmu, marazmu, kde sa človek voči človeku stal vlkom.  A príčina je ukrytá: Väčšine na to chýba kvalitné vzdelanie, trpezlivosť či schopnosť zabudnúť pri obhajobe ľudských práv na tie svoje egocentrické záujmy.  Ja som tu pán, ja mám moc, ja Ťa zničím, ja sa Ti pomstím, a pod „, že pán Matovič.