zivot okolo nas

A to je jedno či to bol Budaj, Matovič, Nicholsonová, Kotleba, Mazurek, Klus, Macháčková, Heger, Marosz, Verešová, či iný poslanec z opozície a rovnako poslanec z koalície. A to Vám, občanom stačilo. Už ste neskúmali príčinu, prečo Vás poslanec parlamentu nerieši, nepomôže Vám vo Vašom probléme, keď Vám mobbér berie prácu.  Ani médiá Vám o tom nič nepovedia a nepíšu. Dajme si otázku: Bola vo vývoji spravodajstva novinárov od roku 1989 pred voľbami daná otázka, ako nám politické strany pomohli z našho  bezprávia.

História nás naučila, že svojou pasivitou a nezáujmom o verejné veci sme dovolili mobbérom zasadiť v našej krajine korupciu, rodinkárstvo, chamtivosť, závisť a iné nešváry, ktoré nám tu sem – tam napíšu odvážni novinári a stále „kolom dokola“ v parlamente „vyťahujú“ poslanci. Aby ste to videli, ale pozor, všetko sa to deje len v rokovacej sále parlamentu.

Pokračujem zo Zápiskov z parlamentu:  Je dôležité, uvedomiť si, že história budovania demokracie po slovensky  nám  zaznamenala obrovský nával prípadov rôznych foriem násilností.Prípady, s ktorými ste sa na mňa (od roku 2012) obracali, boli psychické útoky na pracoviskách, ktoré Vám spôsobili trvalé zdravotné, ekonomické, sociálne následky.

Autentické svedectvo s dvojitým infarktom: Vážená pani doktorka, obraciam sa na Vás na základe odporúčania Dr. G., psychologičky vo Fakultnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave. Toho času som na PN z dôvodu opakovaného mobbingu na pracovisku – Archív Univerzity Komenského v Bratislave. Možno sa Vám to bude zdať komické, ale som jeho vedúci. V decembri minulého roka som vyhral konkurz na toto miesto, no už pred nástupom na pozíciu ma moja priama nadriadená upozornila, že na pozícii to budem mať veľmi ťažké. Dôvodom upozornení bola skutočnosť, že výberová komisia nevybrala na post pracovníčku archívu, ktorá tu pracovala vyše sedem rokov a mala absolútnu podporu kolektívu archívu, a to najmä z dôvodu, že ako zástupkyňa bývalého vedúceho, ktorý mal rečovú chybu, ho zastupovala takmer celé obdobie svojho pôsobenia na všetkých verejných fórach, no na druhej strane mala spory s vedením UK a jej odborné archívne skúsenosti mimo UK boli minimálne.

Po mojom nástupe na pozíciu som sa snažil vychádzať so všetkými podriadenými, no zmenená pracovníčka využívajúc svoj vplyv na kolegov, začala rozsiahle obštrukcie voči mojej osobe. Konala poza môj chrbát, očierňovala ma pred pracovníkmi univerzity, neodovzdala mi dôležitý list z Ministerstva vnútra SR, ktorý mal zásadný význam pre prácu Archívu a mohol spôsobiť ekonomickú škodu UK, odchádzala z pracoviska bez priepustky, do knihy návštev k môjmu menu pridávala poznámky spochybňujúce príchod na pracovisko, „torpédovala“ všetky moje snahy na poradách a pri osobných rozhovoroch nezabúdala tvrdiť, že bývalý riaditeľ ju určil za svoju nástupkyňu. Nakoniec iniciovala skupinovú podpisovú akciu proti mojej osobe formou sťažnosti, ktorú odoslala rektorovi, prorektorom a kvestorke. Dôsledkom týchto udalostí som mal niekoľko panických záchvatov a teraz som na PN. Nemám síl sa vrátiť na pracovisko. Mám panický strach zo situácie, čo bude. O skutočnostiach som pravidelne informoval vedenie UK, no z ich strany nie je snaha na riešenie. Neviem, čo mám robiť. Prosím Vás o radu.  S hlbokou úctou Dr., vedúci archivu UK. Tento prípad je stále v štádiu kontroly odborníkov lekárov.

Ďalší prípad je  ako scenár do filmu: Na Okresnom súde v Nitre  (21. 01. 2014) prebiehalo 2. pojednávanie v právnej veci žalobkyne Ing. M. H. proti Gymnáziu Janka Kráľa, Zlaté Moravce, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Na toto 2. pojednávanie sa žalovaný dostavil, hoci na 1.pojednávaní absentoval.  Po vyvolaní veci súd zistil, že na 1.pojednávaní sa pojednávala vec len za účasti žalobkyne. Pripomínam: Vtedy sudca na adresu právneho zástupcu žalobkyne (mňa) sa vyjadril: „Ja neviem, že si niekto nedá povedať.“  Namietala som: „Toto žiadam zapísať do zápisnice.“. Sudca odmietol zapísať svoj výrok do zápisnice. V tomto bode považujeme správanie sa sudcu za nekompetentné.

Sudca už pred prvým pojednávaním mal  dosť času, aby zistil, či vec spĺňa všetky náležitosti na začatie konania. Sudca neodstránil nedostatky brániace začatiu súdneho konania pred prvým pojednávaním, čím dokázal svoju nekompetentnosť, pojednával bez potrebných znalostí kauzy a bez náležitých dôkazových predmetov, resp. listinných dôkazov. Na prvom pojednávaní bol prítomný iba právny zástupca žalovaného, a ten dostal náležité poučenie od sudcu, aké listinné dôkazy má zabezpečiť. Žalovaný priniesol „listinné dôkazy“ na druhé pojednávanie, a to „výpoveď danú žalobkyni“,  „rozhodnutie o organizačnej zmene“, „zápis z rokovania výpovede“. Všetky tieto písomnosti nesú znaky falzifikátov, boli jednoznačne vyrobené dodatočne. Keby tieto listinné dôkazy existovali v prvom pláne „výpovede“ to znamená bol by dodržaný zákonný proces prepustenia z pracovného pomeru, určite by sme nepostúpili vec súdu. Podotýkam, tieto zákonom predpísané listinné dokumenty neboli predložené mojej mandantke pri skončení pracovného pomeru. Žalovaný ich neposlal ani súdu na 1.pojednávanie, priniesol ich až po poučení sudcom.

Súd oboznámil žalobkyňu a jej zastupujúcu s uvedenými listinnými dôkazmi až na 2. pojednávaní (!) a (!) keď si právna zástupkyňa žalobkyne žiadala čas na štúdium listín, sudca reagoval: „Koľko chcete, 5 minút Vám stačí?“ Otázka bola vyslovená arogantne a s dešpektom. Slušná otázka by znela: Koľko času potrebujete?. To, že sudca sa opiera o dôkazy falošné a dodatočne vytiahnuté až na 2.pojednávaní, doslova ako „zajac z klobúka“, to už je ďalší dôkaz nekompetentnosti sudcu. Neschopnosť sudcu udržať súdny proces v medziach legitimity a zákonnosti podľa procesných predpisov, to je vážny dôvod na vyzlečenie sudcu z talára.  Tento sudca ukončil druhé pojednávanie s tým, že „dáme Vám tie štyri listiny“ , mal na mysli dokumenty, ktoré predložil žalovaný. Tieto listiny neobsahujú registračné ani archívne číslo školského archívu alebo archívu kancelárie riaditeľa školy, ale ani číslo jednania. Ide jednoznačne o dodatočne vyrobené falzifikáty.  Na treťom pojednávaní prípad pani učiteľky sudca zamietol. Vivat justícia!

Kauza – ako sa dajú predlžovať súdne konania Dňa 31. 01. 2014 prebiehalo pätnáste (!) pojednávanie na OS Bratislava III vo veci žalobkyne N. B. proti žalovanému Samedi s.r.o. Na toto pojednávanie sudca (konečne!) predvolal zamestnávateľa, ktorý dal žalobkyni výpoveď zo zamestnania v rozpore so zákonom. Až teraz ho predvolal na vypočutie. Žalovaný ku skončeniu pracovného pomeru žalujúcej vypracoval (!) dve dohody (!) o skončení pracovného pomeru, a keď ich žalobkyňa odmietla prevziať, dal jej výpoveď, ktorej predchádzali zase (!) dve rozhodnutia o zrušení miesta (!).Vo výpovediach chýba ponuka primeraného pracovného miesta. Vo výpovediach chýba výpovedná lehota. Vo výpovediach chýba informácia o termíne a vyplatení výšky odstupného. Sudcovi nestačilo ani týchto 15 pojednávaní, aby „pochopil“ nezákonný postup zamestnávateľa. Tento sudca je nekompetentný a má byť vyzlečený z talára!

Záver pre ministra spravodlivosti SR sme zaslali v roku 2014 na riešenie: 

V uvedených prípadoch dochádza k opakovaným nedostatkom v súdnych konaniach:

1. Sudcovia nedodržiavajú procesné právo, konkrétne ide o  zákonné predpisy o doručovaní písomných listinných dôkazov na súdny proces, ktoré nesmú byť dodatočne doručované, či predkladané v priebehu súdneho procesu. Majú byť predložené pred začatím prvého pojednávania.

2. Sudcovia rozhodujú nekompetentne a poškodzujú práva poškodených žalobcov.

3. Žalovaní nedodržiavajú zákonom stanovený proces „výpovede z pracovného pomeru“. „Výpoveď“ ani v jednom prípade neobsahuje náležité informácie o termínoch a poskytnutých náhradách. „Výpoveď“ je písomnosť, ktorej obsah sa naplní len čo žalobca písomnosť prevezme, alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, (§ 38 Zákonníka práce). Pri jednostrannom právnom úkone skončenia pracovného pomeru výpoveďou, je doručenie druhému účastníkovi podmienkou platnosti právneho úkonu. Ani v jednom prípade táto podmienka platnosti „Výpovede“ nebola naplnená. Platnosť výpovede je podmienená okrem písomnej formy aj samotným doručením (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce). Ide o právne účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou ktoré nastanú dňom, keď sa písomná výpoveď doručila druhému účastníkovi. Riadne doručenie „Výpovede“ podmieňuje jej platnosť a má význam aj z hľadiska dĺžky aj začiatku výpovednej doby, ale aj pre splnenie ďalších podmienok platnosti výpovede. Žalovaní nedodržali ustanovenia Zákonníka práce týkajúce sa doručovania písomností, a to je rozhodujúci fakt, podľa ktorého každý sudca môže ako samosudca rozhodnúť s okamžitou platnosťou o „Neplatnosti Výpovede“. Ani raz sa tak nestalo (!), čo považujem za katastrofický stav súdnictva!

4.  Žalovaní neuvádzajú povinné náležitosti vo Výpovedí a sudcovia to zámerne ignorujú:

a) žalobkyňa Výpoveď odmietla prevziať, ak sa tak stalo;

b) neuviedli dátum, kedy sa tak stalo;

c) nepriložili podpisy dvoch nezávislých svedkov, ktorí by toto odmietnutie prevzatia svojimi podpismi potvrdili.

5. Žalovaní neuviedli vo výpovedi plynutie výpovednej doby, čím nedodržali ustanovenie Zákonníka práce „Pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho  po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je dohodnuté inak.

6.  Žalovaní neuviedli ponuku inej primeranej práce, (vhodnej práce, t. j. ktorá neponíži v sociálnom postavení a nedegraduje ani výšku platu) to je zásadné kritérium pri organizačných zmenách. Nesplnenie ponuky inej vhodnej práce je hmotnoprávna podmienka skončenia  pracovného pomeru. Výpovede bez ponuky inej vhodnej práce nemajú vecné a procesné dôvody, ktoré by smerovali k naplneniu dôvodu predloženého „skončenia pracovného pomeru výpoveďou“. Takéto výpovede sú neplatné, žalovaní sú nekompetentní dávať výpoveď. Takéto Výpovede môže posudzovať Samosudca a môže rozhodnúť okamžite o ich neplatnosti. Ani raz to neurobil ani jeden sudca.

7.  Prieťahy v súdnom konaní zaviňuje vždy v takýchto prípadoch iba predsedajúci sudca, ktorý:

a) nepozná kauzu;

b) nepozná dokumentáciu a až pri pojednávaní zistí čo všetko chýba;

c) vytýči pojednávanie s dlhým odstupom od prvého pojednávania, kedy zas nepozná (zabudol)  meritum kauzy.

d) zámerne nekoná, má cieľ vyvolať v žalujúcej strane únavu, má cieľ vyvolať v žalobcovi bezmocnosť a rezignáciu, má cieľ donútiť aby žalobca prijal rozhodnutie v jeho neprospech ako „úľavu“, ako „oslobodenie od zdĺhavého procesu“, ktorý žalobca sám  začal vlastným podaním v presvedčení práva a v dôvere k právnemu systému…

Takéto jednanie sudcov je komplot proti základnému významu právneho systému.

Takéto súdne kauzy sú príčinou nehospodárnosti súdneho konania a falošným dôkazom „nedostatku sudcov“.

Takéto súdne kauzy sú dôkazom: sudcovský stav je devalvovaný na bezprávnu elitu.

A čo sa odvtedy (2014)  zmenilo v právnych veciach vymáhania náhrady škody spôsobenej žalovaným?

Píšte na ioup.riesenia@gmail.com