Pán prokurátor, prečo sme o Vás nepočuli 30 rokov ?
26. novembra 2020,
anzelma1234,
Nezaradené
– takto znela otázka podpredsedu Národnej rady SR Juraja Šeligu pri vypočúvaní kandidátov na Generálneho prokurátora SR. Odpoveď: „lebo som pracoval s dôkazmi, sústredil sa na úlohy, ktoré mi boli zverené“.
A ďalej: “ Bol som prokurátor na plný plyn pracujúci na 100 percent. .Za stav prokuratúry zodpovedá 1000 prokurátorov a ten, čo si neplnil svoje úlohy je zodpovedný…. takto sa dívam na prokuratúru ja“.
Prokuratúra nevedela, netušila, nepočula.
„Ale potom je tu verejnosť, ktorá je zdeptaná z Vás“ – povie podpredseda Národnej rady SR Juraj Šeliga..
„Nechcem prijať Vašu výhovorku ja som si robil svoju robotu a nemohol som s tým nič robiť.“
„Ja hovorím stále o tom, či som mal ja také informácie a dôkazy, ktoré som mohol využiť.“
Vážení páni, osobitnou formou násilia na pracovisku je viktimizácia. Obeť sa dostáva do izolácie, je bez informácie, a páchateľ čaká len, aby urobila chybu. Je vidieť pri vypočúvaní kandidátov (nemenujem) na Generálneho prokurátora SR, pliaga, marazmus, hyenizmus, ktoré sme zasadili do pracovných vzťahoch na pracoviskách, neobišli ani Generálnu prokuratúru SR. A v priamom prenose nám kandidáti na Generálneho prokuratúra SR naznačili, ako to fungovalo na našich pracoviskách.
Obete mobbingu nemajú žiadny záujem o moc alebo o vládnutie. Do práce chodia pracovať a nemajú záujem o politické hry a konflikt. Obete mobbingu majú vysoké morálne hodnoty a veľmi vyvinutú integritu, silný zmysel pre fair play a súdnosť, nízke sklony k násiliu, nechcú sa sťažovať, púšťať sa do disciplinárneho, alebo súdneho konania, majú silný zmysel pre odpúšťanie a vyspelé chápanie potreby vyriešiť konflikt prostredníctvom dialógu. A tu je skrytá odpoveď kandidáta na Generálneho prokurétora SR
Ale pozor, slabí ľudia si mýlia tieto charakteristické znaky silného charakteru so slabosťou. Obete mobbingu vydržia denné zneužívanie celé mesiace, až roky, ale prvý raz, keď mobér „ochutná z vlastnej medicíny“, tak beží za nadriadeným so žiadosťou o ochranu – to je slabosť.
Za 30 rokov prišiel fenomén dnešnej doby formou zlej pracovnej kultúry. Mladý zamestnanec alebo starý zamestnanec, žena alebo muž, či je v škole, alebo na pracovisku, či žije sám alebo v rodine, každý môže mať s touto pliagou životné skúsenosti,
Stále platí a bude platiť otázka nespravodlivo vytlačených a ponižovaných, sabotovaných zamestnancov, ktorí sa boja povedať aj svoje meno. A tiež majú strach povedať nahlas názov svojho zamestnávateľa. Nazývame ho páchateľ. Dnes už sa tieto praktiky páchateľov rozšírili aj na nepriamu pomoc zo strany advokátov, prokurátorov a sudcov.
Občania na súdy jednoducho rezignovali, a stále rezignujú. Možnosť dovolania sa práva, či vymáhania spravodlivosti sa odsúva do nenávratna každým jedným zle judikovaným súdnym procesom. Niektoré interpretácie zákonov v súdnych rozhodnutiach sú priamo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s judikátom pripojeným k jednotlivému zákonu, či paragrafu. Sudcovia automaticky predpokladajú „unavenú obeť“, ktorá prestane bojovať a zmieri sa s tým trusom, čo na ňu nakydal súd. Veľkú časť problémov v pracovnoprávnej oblasti tvoria hybridné patologické trendy v medziľudských vzťahoch.
Čo si myslíte, koľko je obetí na Generálnej prokuratúre či na našich úradoch? Pandémia nám odhalila skryté obete. Kdekoľvek sa občan obráti o pomoc, pomoc nenachádza. Niektorí aktivisti si myslia, že pomôže petícia či referendum. Nie! Tieto prostriedky slúžia len na odpútanie pozornosti občanov. Žijeme v krajine, kde občania nemajú žiadne práva. Spravili sme z nich otrokov, ktorí žijú v strachu o svoju prácu.
Právne vedomie našich občanov nesmeruje k civilnej odvahe a statočnosti, aby sme sa poučili z nedostatkov a konečne si zvolili kohosi, kto nás vyvedie z bahna tejto nezávislosti. Namiesto toho sme po každých voľbách svedkami toho, že nami zvolení zástupcovia sú ešte väčší lumpi, ako boli tí predošlí. Na Slovensku z pohľadu kontroly výkonu moci nie je demokracia, ale iba jej karikatúra plná chýb a vád. Slovenská spoločnosť nebude pripravená uchopiť svoj životný priestor, pokiaľ občania našej vlasti nedospeli k presvedčeniu o potrebe, ale aj životnej nevyhnutnosti priamej demokracie, ktorá je jedinou zárukou slobody v histórii ľudstva. Nikoho nezaujíma, že násilie, ktorého sa tu dopúšťa jeden proti všetkým, už spôsobilo zdravotné problémy, ekonomické a sociálne dôsledky. Treba vziať do úvahy, že meniaci sa svet práce zvyšuje nároky na zamestnancov kvôli znižovaniu stavov a využívaniu externých služieb, väčšej potrebe flexibility, pokiaľ ide o úlohy a zručnosti, častejšiemu využívaniu dočasných zmlúv, väčšej neistote v práci a intenzifikácii práce (s väčším pracovným zaťažením a tlakom) a zlou rovnováhou medzi pracovným a osobným životom. V tomto svete práce nie je hranica výskytu psychickej tyranie. Úbohý a zbedačený Slovák, ktorý si ťažko hľadá prácu, uverí sľubom politikov, ktorí nám tu už teraz začali politickými rečami manipulovať občanov.
Náš výskum nekončí. Pokračuje. Inštitút ochrany ústavných práv bude sledovať, ako sa zamietnuté prípady budú na Generálnej prokuratúre SR riešiť. Lebo odmietnutie či zamietnutie žaloby nič nerieši.
Skôr, ako nám vyjde Zborník zo 6. medzinárodnej konferencie, prinášame z nej nasledovný záznam: