vo všeobecnosti u nás prevláda názor, že politika je dominanciou mužov. Tento názor a realita sú vo vzácnej – hoci vo veľmi zlej politickej zhode. V hodnotení vychádzam z politiky, ktorá je vecou verejnou, resp. komunitnou, presnejšie celospoločenskou. Do akej miery sú politici oprávnení zastupovať a vládnuť nad občanmi? To by predsa malo byť vecou verejnej celospoločenskej dohody. Je to však absurdne naopak, a to sa týka aj reálnej participácie žien vo všeobecnej politike.
Súčasťou dominancie mužov v politike sú voľby. Najprv existuje spôsob, ako si niekoho zvolíme a potom už neexistuje spôsob o tom, ako má vládnuť ten či ten zvolený politik. Uvedená absurdita je totalitný princíp sprevádzaný demokratickou voľbou. Neexistujú reálne dôkazy, ktoré by túto tézu vyvrátili.
Preto vzácna je každá žena, ktorá dostane vo voľbách mandát od občanov, resp. je zvolená do verejnej funkcie. Ale k tomu však treba zdôrazniť, že žiadna žena nie je skutočne pripustená ku „kormidlu“ v politike. Aj keď žena disponuje legislatívne vymedzenými a osobnostne prítomnými kompetenciami aj tak je odstavená od „kormidla“. Dovolím si tvrdiť, že sa to týka na 100% slovenských političiek. Lebo zvolené a do politky zaradené ženy sú vždy posunuté do podriadeného vzťahu pod mužov, a to dokonca aj nelegálne – často pod oficiálne nižšie zaradených alebo až pod nekompetentných mužov.
Problém je zložitejší a aktuálne ho žiadna legislatíva neobsahuje. Dogmy princípu mužskej dominancie , resp. mužskej formy vládnutia si zaslúžia definíciu, pomenovanie. Až potom môžeme nájsť spôsob ako dogmy definitívne vylúčime zo sociálneho vedomia.
V tradičnom politickom systéme riadenia spoločnosti, ktorému možno dať nálepku európsky politický systém (je jedno či je pri moci socialistická alebo pravicová vláda) stále vidíme rovnaký európsky politický systém budovaný na princípe upevňovania získanej moci. Princíp všeobecného blaha je potlačovaný starosťou o moc.
Ženský mentálny princíp reprezentovaný archetypom matky s vyššou mierou zodpovednosti , empatie a pozitivity sa stráca v európskom politickom systéme, kde je potláčaný mužským mentálnym princípom, ktorý je reprezentovaný archetypom lovca, bojovníka nielen jeho tvorivosťou, nezodpovednosťou, tvrdosťou, expanzionizmom , agresivitou, egocentrizmom a upevňovaním získanej moci.
V konaní žien političiek , ktoré pôsobia v politike, sa po krátkom čase objavuje mužský mentálny princíp, a to aj vtedy ke´d majú dostatok priestoru na svoju archetypálnu materinskú sebarealizáciu. Typickým príkladom bola britská Lady Margaret Thatcher, železná lady, premiérka od 1979 do 1990. Ženy v politike obliekaju mužský avatar popierajúc svoju materinskú ženskosť. Robia tak v záujme svojej kariéry a túžby stať sa zbožňovanými političkami. Paradoxne vzniká opačný dojem, ako keby ženy absolútne neparticipovali na štátnej moci ani na politickom živote spoločnosti. Vidíme to aj na Slovensku a v celej Európskej únii. Dajme si otázku : dá sa to potom liečiť presadzovaním ženského mentálneho princípu v parlamente?
V parlamentných legislatívnych snahách som narazila na dominantný mužský mentálny princíp. A to dokonca v klube OĽaNO, kde boli moje návrhy zákonov zablokované. Bola to stratégia lídra OĽaNO len , aby nemuseli riešiť problémy všetkých občanov Slovenska. Pokračovanie dokriveného praktizovania verejnej moci funguje ako zlý politický princíp – to je dedičstvo mužského princípu z komunistických strán. Tento dedičný princíp je zakomponovaný do pravicového politického aparátu a zdá sa akoby bol nezničiteľný. Cieľom politického princípu je MOC. Aj volebné obdobie 2016 -2020 nám ukázalo radosť z moci, ktorá svojou neschopnosťou ovládania sa spôsobovala len chaos v rokovacej sále parlamentu. Povedzme si pravdu slušný politik by sa tak nemal správať.
Od roku 1989 teda od víťazného ťaženia našich doterajších zlatokopov-politikov vládne politika neohroziteľného princípu jediného možného spôsobu.
Všetky doterajšie princípy presadili vzrastajúcu nedôveru občanov voči politikom. Najhoršie je že takéto politické monštrá sa totalitným spôsobom samopasujú za vzory pre mládež a zakladajú mládežnícke politické kluby, v ktorých svoj vzor predkladajú ako jediný a správny. Príkladom je aj vznik Progresívneho Slovenska. Postupná strata dôvery voči politikom bude mať za následok stratu legitimity zástupnej verejnej moci a klesanie záujmu občanov o veci verejné, čo vyústi v celkovú reformu. Bude to návrat k profesionálnemu riadeniu spoločnosti, podobný systém sme tu už mali v časoch rodových reforiem spoločnosti. Spoločnosť úspešne riadili najschopnejší jednotlivci.
Nemorálnosť nevychovaných politikv a úradníkov sa začína absenciou zodpovednosti. V takomto nemorálnom tradicionalizme nevidím priestor na participáciu žien v politike. Je najvyšší čas umravniť verejnú moc a všetky otázky mužskej dominancie prirodzene zaniknú. Jedinou cestou sa ukazuje cesta vyhradeného politického priestoru ohraničeného šestnosťou, pravdivosťou , zodpovednosťou, vymedzením penitencií za chybné kroky politikov a úradníkov , tiež za neľudské a nezákonné úradovanie konkrétnych úradníkov a tiež aj legislatívne stanovenie satisfakcií pre poškodených občanov.
Zamyslime sa spločne čo ovplyvníme ako občania dňa 29.2.2020 voľbou svojho kandidáta politickej strany v súčasnom platnom volebnom systéme v ďalšom článku.
Celá debata | RSS tejto debaty