Dňa 24. 11. 2021 za prísnych pandemických opatrení sa uskutočnila 7. medzinárodná konferencia v Bratislave s témou Dôstojné pracovisko.
A hneď na druhý deň Inštitút ochrany ústavných práv monitoroval prípad historika PhDr.Martina Lacka, PhD, kde bol pozvaný na pojednávanie v právnej veci náhrady mzdy. V noci zaviedla Matovičova vláda lockdown. Vošli sme do budovy Okresného súdu Bratislava III. A v pojednávacej miestnosti sa nás sudkyňa spýtala? Ste verejnosť?
Áno, reagujeme.
Máte potvrdenie o očkovaní alebo testovaní či prekonaní covidu ?
Nie, reagujeme.
Neostávalo nám nič iné, len odísť z pojednávacej miestnosti.
Sudkyňa cca po 20 minútach prípad zase odročila s tým, aby sa zúčastnené strany dohodli na výške náhrady mzdy. A tak prípad pána historika „akási justičná hra aj s chybami“ pokračuje. Ako sme už na blogu sme zaznamenali, je to prípad od roku 2018 a pojednáva sa zbytočne. Už dávno mal byť skončený.
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/kto-podlahne-moci-penazi-nemoze-byt-spravodlivy-demokritos?fbclid=IwAR2eRK6sNw5D3heuo4lrydCeuXuutYUY6-EIIwA4_d70zItxgi4DBESIf8Y
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/ustav-viny-slovenskeho-naroda
https://blog.sme.sk/ritomska/politika/na-sude-bola-nahlasena-bomba
Tiež je to prípad, ktorý nám dokazuje, aké dôležité je sledovať okolnosti prepúšťania z práce v našom budovaní demokracie po slovensky. Od volebného obdobia 2012 – 2016 historicky dokazujeme, akým nezákonným spôsobom boli porušené procesné úkony pri prepúšťaní zo zamestnania, a akým spôsobom konal zamestnávateľ so zamestnancom pred prepustením. Dokumentuje nám to Zborník Vzťahové pasce na pracoviskách
Protiprávnosť úkonov takzvaným porušením právnej povinnosti plynúcej z pracovnoprávneho vzťahu, ale vznikla výkonom práva spôsobom, ktorý deformuje, deklinuje, kriví pôvodný výklad zákona, a sám zákon nemá v sebe definovaný mantinel na zákaz deformovaného výkladu. A toto všetko spĺňa nehospodárne súdne konanie pána Martina Lacka. Vivat naša justícia!
Zamestnanci žalovaného (Ústav pamäti národa) napísali na Výbor Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny o zlých pracovných vzťahoch na svojom pracovisku. Zamestnanci dúfali, že aspoň poslanci tohto Výboru im pomôžu. Na pojednávaní samotní svedkovia nevedeli, ako a či sa ich vec pomocou poslancov vyriešila. Je pravdou, že na Výbore ich sťažnosť „zapustila korene“. Nikto to z Ústavu pamäti národa neurgoval? Nikto netrval na odpovedi Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny? Kto, ak nie poslanci parlamentu by mali pomáhať ľuďom, občanom, voličom? A práve táto otázka predstavuje veľmi dôležitú problematiku pre budúce generácie. Kto a kedy sa naučil poznať kompetenciu poslancov parlamentu, ktorých si 31 rokov volíme. Lebo vážení, nie je všetko raz za štyri roky poslať do parlamentu 150 nováčikov, alebo „myslením zaostalých starúšikov“, ktorí nám prinášajú za rokovacím pultom nové zákony.
Pripomínam : skončenie pracovného pomeru PhDr. Martina Lacka PhD. nenaplňa znaky skutkovej podstaty skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. A toto je dôležité zistenie. A z toho vyplýva, že súd už štyri roky pojednáva prípad nehospodárne, neodborne, nesprávne, neurčito, nezrozumiteľne. K tomu pomohol aj Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016.
Slušný a skromný platiteľ daní, t. j. zamestnanec, nemá žiadne práva pred zamestnávateľom, a nemá ani slova pred súdom. Slovo skromného občana je vždy prehlasované akoukoľvek hlúposťou pochádzajúcou od mocnejších, či bohatších.
Inšitút ochrany ústavných práv bojuje s nevedomosťou slovenských úradov a právnikov. Zamyslite sa nad zadokumentovaným odkazom pre štát:
1. Človek, ktorý prišiel o prácu chce vedieť, že iná možnosť nebola, a prepustenie bolo spravodlivé.
2. Prepustený človek chce naďalej žiť dôstojným životom.
Dcéra starozákonnej spravodlivosti, naša slepá Justícia, je stále zaskočená a neschopná riešiť pracovnoprávne spory, ktoré sa vyrojili z pracovného prostredia ako muchy zo zdochliny. Nepomohla ani súdna mapa ministerky Mgr. Márie Kolíkovej. A preto riešením sú stále Pracovné súdy so špecializáciou na procesné nedostatky. Prečo aj procesné? Lebo celý súdny proces môže byť diagnostikovaný ako pochybený pracovný proces.
Ak už každý týraný zamestnanec má odvahu postúpiť cestu pravdy a spravodlivosti a vojsť do arény slovenskej spravodlivosti, musí byť pripravený na to, že nie vždy zvíťazí. Musíme si priznať, že podanie žalobného návrhu nám nevydláždi cestu k pravde. Dá sa však v našej krajine pod taktovkou sudcov, či advokátov týmto zákonom dovolať pravdy a spravodlivosti? Aj tu sa aplikácia zákona naťahuje dlhé a dlhé roky. Pojednávania sa predlžujú a nárok na náhradu škody vytvorený zlým rozhodnutím je na dlhé trate. Aká bude náhrada mzdy, keď Zákonník práce upravuje iba maximálne 36 mesiacov.? A z akej rozpočtovej kapitoly budú hradené nespravodlivé prepustenia z práce s aplikáciou zničených existencií zamestnancov? Vysvetlenie sme márne hľadali na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky.
Je možné, aby zvolený poslanec pomáhal občanom brániť ľudské práva? Ako som už v predchádzajúcich článkoch spomenula, poslanca sme „zaškatuľkovali“ do úlohy predkladača a schvaľovača zákonov. A čo ďalej?
Treba stále opakovať: Kto nám zákony prijaté poslancami vykonáva? Predsa Mobbéri. Vedia o tom poslanci? Samozrejme, že nevedia. Oni si odviedli prácu a schválili zákony. Tam končí ich poslanecká práca. Zamyslel sa niekedy niekto z poslancov nad tým, kto kontroluje zákony?
Aká je dnes náplň práce poslanca? A potom jeho asistenta, resp. dvoch, troch asistentov? Potrebujeme poslancov so starou náplňou práce? Otázok je veľa. Občan nevie a nemá čas, lebo si chráni svoju prácu. A pritom stále slepo dôveruje. Komu? Politickým stranám či novinárom? Kto nám tu robí históriu slovenského národa?
LEBO: Sudcovia nie sú pripravení na brilantné zvládanie markantného balastu rôznych prípadov útlaku našich občanov.
Ústavne poukazujeme na zistené chyby v súdnych procesoch, máme záujem spolupracovať na odstránení bezprávia zo súdnych siení. Ide o bezprávie, ktoré si často ani sudcovia neuvedomujú, ale doba si žiada, aby si vedomosti rozšírili.
Od roku 2013 nepridelila vláda Slovenskej republiky peniaze na výskum do tejto oblasti vedy. Trend agresivity v parlamente, v spoločnosti, v podnikoch, v školách sa stupňuje. Preto je dôležité poznať ťažkosti a zložitosti právneho riešenia mobbingu, vytvárať si spoločensko-právne vedomie, rozvíjať zodpovednosť za seba, za svet, v ktorom žijeme. LEBO už teraz platíme privysokú cenu za sústavné odmietanie ochraňovať psychické blaho pracujúcich.
.