Na Bratislavskom hrade vo štvrtok 2. apríla 2020 podpísali koaličnú dohodu. Niektorí poslanci zmluvu na hrade však podľa informácií agentúry SITA nepodpísali, lebo boli práceneschopní. Ako jediný koaličnú zmluvu nepodpísal poslanec Miroslav Kollár (Za ľudí).Na sociálnej sieti napísal, že koalíciu aj vládu podporuje, ale „na netradičné experimenty nevidím dôvod“.
V politike sa ešte nestalo, že by zmluvu okrem lídrov strán podpisovali vládni poslanci (spolu 95). Poslankyňa klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Anna Záborská, ktorá je predsedníčkou Kresťanskej únie, mieni predložiť zákon na ochranu života a ľudskej dôstojnosti. Záborská zdôrazňuje, že poslanci KÚ „určite klub OĽaNO neopustia“. „Na začiatku sme sa dohodli, že KÚ zostane celé volebné obdobie v OĽaNO. Jedným z dohodnutých pravidiel s Matovičom je, že KÚ zostane autonómnou stranou, ktorá si bude môcť ďalej budovať svoje stranícke štruktúry.
Politológ Tomáš Koziak poukázal na to, že na kandidátke OĽaNO sa do parlamentu dostali ďalšie tri politické subjekty. Okrem spomínanej KÚ aj Zmena zdola a NOVA. „Je to taká politická všehochuť. Fungovanie OĽaNO môže naznačovať, že poslanecký klub bude nestabilný a stále nad ním visí hrozba odchodu poslancov. OĽaNO bude vládnou stranou prvýkrát, čo je veľmi silný motivačný činiteľ, aby poslanci v klube zostali,“ zhodnotil politológ. Preto si myslí, že odchody členov klubu Matovičovho hnutia budú v porovnaní s minulosťou asi menej časté a ak nastanú, tak skôr až po istom čase. Pokiaľ ide o udržanie stability klubu OĽaNO, ale aj celej koalície v otázke hlasovania o kultúrno-etických otázkach, Koziak vidí riešenie v tom, že spomínané témy nebudú v programovom vyhlásení vlády a poslanci dostanú pri rozhodovaní voľnú ruku.
A tak sledujme: ani mesiac vládnutia a už sa nám politológ zaoberá otázkou, či zoskupenie 4 politických subjektov vydrží celé volebné obdobie spolu. Pripomeňme si, ako je preukázané, že všetci tam išli za vidinou zisku aj pri porušení § 6 ods 6 zákona č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach podľa ktorého: Orgánmi strany sú najmä najvyšší, výkonný, rozhodcovský a revízny orgán. Každý orgán strany okrem štatutárneho orgánu musí mať najmenej troch členov, výkonný orgán strany musí mať najmenej deväť členov a najvyšší orgán strany musí mať najmenej 27 členov.